Z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR (10.10.2017)

Na mimoriadnom rokovaní HSR SR bol predložený a prerokovaný najdôležitejší zákon roka, a to Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020. (Plné znenie návrhu, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú TU)

Návrh rozpočtu vychádza z aktualizovanej septembrovej makroekonomickej prognózy a prognózy daňových a odvodových príjmov. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na obdobie troch rokov, tzn. na roky 2018, 2019 a 2020. Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2018 sa rozpočtujú sumou 13 982 809 648€. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2018 sa určujú sumou 15 955 714 510€. Schodok štátneho rozpočtu na rok 2018 sa určuje sumou 1 972 904 862€.

Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2018 je stanovená vo výške 0,83 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 0,10% HDP v roku 2019 a v roku 2020 sa navrhuje vyrovnané hospodárenie rozpočtu verejnej správy.

Rozpočtová politika v nasledujúcich rozpočtových rokoch naďalej vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR, kde medzi hlavné priority patrí konsolidácia verejných financií. Stratégia rozpočtovej politiky v nasledujúcich rozpočtových rokoch je zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

KOZ SR oceňuje snahu vlády pokračovať v nasledujúcich rokoch v znižovaní deficitu verejnej správy a zlepšovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ako aj cieľ vyrovnaného hospodárenia v roku 2020. Cieľový deficit v roku 2018 takmer dvojnásobne prekračuje ciele predchádzajúceho rozpočtu verejnej správy na roky 2017 – 2019 a rovnako nebude dodržaný cieľ rozpočtového prebytku vo výške 0,16% HDP na rok 2019. Aj preto nepokladáme za realistický pokles hrubého dlhu verejnej správy v pomere k HDP až k úrovni 45,5 % HDP v roku 2020 a pokles dlhu mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy už v roku 2019. Aj keď tieto ciele spĺňajú európske pravidlá a prispejú k znižovaniu dlhu verejnej správy v zmysle požiadaviek ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, v súčasnosti sa ukazuje, že prehnané úsilie vyrovnaného rozpočtu brzdí rozvoj investícií najmä do infraštruktúry, vzdelávania a zdravotnej a sociálnej starostlivosti. KOZ SR považuje investície a rast miezd a platov za rozhodujúce pre zvyšovanie potenciálu rastu ekonomiky. Vzhľadom na pozitívne makroekonomické prognózy a úverovú politiku ECB by sa, viac ako inokedy, mala ekonomika expanzívnejšie stimulovať.

KOZ SR je presvedčená, že štátny rozpočet je potrebné napĺňať predovšetkým na príjmovej strane, a to najmä sústavným zefektívňovaním výberu existujúcich daní – najmä dane z príjmov právnických osôb, ako aj zavedením dane z luxusu a ďalšie zdaňovanie bánk a regulovaných odvetví, resp. v zavedení dane z prirodzených monopolov, ako aj tzv. ekodane. Zároveň však zdaňovanie nemôže ísť na úkor zamestnancov v týchto odvetviach a na úkor nepriameho obmedzovania kolektívneho vyjednávania.

KOZ SR pozitívne vníma vládou prijaté opatrenia na príjmovej strane, ktoré výrazne zlepšili efektivitu výberu daní a obmedzili možnosti daňových únikov a podvodov. Tento nastolený proces považuje KOZ SR naďalej za rozhodujúci.

V rámci daňových príjmov štátneho rozpočtu sa predpokladá výpadok vo výške 234,6 mil. eur. Ide najmä o výpadok v rámci daní z príjmov právnických osôb, pričom ako hlavný dôvod sa uvádza negatívne zúčtovanie dane v roku 2016 determinované poklesom ziskovosti a kombináciou jednorazových faktorov v podobe pripočítateľných a odpočítateľných položiek upravujúcich zisk na základ dane. Je zarážajúce, že takéto výpadky najmä z dôvodu daňovej optimalizácie sú podporované ďalšími daňovými úpravami a úľavami pre právnické osoby a popri neustálej podpore podnikateľského prostredia a jeho zlepšovaní, sa zabúda na zlepšovanie sociálnej situácie a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. Všeobecne platí, že SR má vysoké daňovo-odvodové zaťaženie faktoru práce. Odmena za vykonanú prácu, ktorú nakoniec zamestnanec dostane je veľmi nízka. Aj keď daňové zaťaženie je výrazne prijateľnejšie ako odvodové, KOZ SR navrhla súbor opatrení, ktoré by zabezpečili zvýšenie čistých príjmov zamestnancov a mali by pozitívny vplyv na životnú úroveň obyvateľov. Prehlbovanie príjmových nerovností zhoršuje sociálne trhové hospodárstvo, ktoré by malo byť primárne postavené na podpore obyvateľstva a zvyšovaní jeho životnej úrovne. Zároveň poukazujeme na fakt, že právnické osoby si v porovnaní s fyzickými osobami a zamestnancami môžu optimalizovať základ dane prostredníctvom daňových výdavkov v nepomerne väčšom rozsahu. Z uvedených dôvodov sme žiadali napríklad zmenu stanovenia výšky nezdaniteľnej časti základu dane s cieľom výrazne zvýšiť čisté mzdy zamestnancov. Ďalej sme z dôvodu podpory podnikovej sociálnej politiky žiadali zaradiť plnenia zo Sociálneho fondu medzi príjmy oslobodené od dane. Taktiež sme požadovali zahrnúť príspevok člena odborovej organizácie do nezdaniteľnej časti základu dane, ktorého zmyslom je podpora kolektívneho vyjednávania a účinného sociálneho dialógu, a to bez výraznejších negatívnych dopadov na verejné financie.

V roku 2018 sa očakáva v sektore verejnej správy zamestnanosť na úrovni 419,3 tis. osôb, čo predstavuje pokles o 270 osôb oproti rozpočtu na roky 2017 – 2019. Osobné výdavky majú v roku 2018 vzrásť oproti rozpočtu 2017 o 8,88%. KOZ SR pozitívne hodnotí odhad priemerných mzdových výdavkov vo verejnom sektore, ktoré budú aj v roku 2018 predstavovať 1,1-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Rada EÚ však Slovensku dlhodobo vytýka neefektívnu verejnú správu, vzhľadom na jej fragmentovanú, nepružnú štruktúru a chýbajúcu účinnú koordináciu. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že platy väčšiny zamestnancov vo verejnom sektore nedosahujú ani len priemernú mzdu v národnom hospodárstve. So zreteľom na súčasný vývoj a prognózy, pozitívny hospodársky vývoj, daňové príjmy, pokles hrubého dlhu verejnej správy pod 50% HDP a vyrovnaný rozpočet sme presvedčení o tom, že existuje dostatočný priestor pre výraznejšiu valorizáciu platov zamestnancov verejnej a štátnej správy.

Nízka nezamestnanosť v súčasnosti spôsobuje nedostatok voľných pracovných síl. Boj o zamestnanca preto nebude len v súkromnom sektore, ale aj vo verejnom. Navyše má verejný sektor aj nepriaznivú vekovú štruktúru, čo spôsobí odliv pracovníkov do dôchodku. Verejný sektor musí konkurovať a súťažiť o zamestnanca aj so súkromným sektorom, a to vytvorením priaznivých pracovných podmienok. Pokiaľ si chce verejný sektor zabezpečiť dostatok kvalifikovaných pracovných síl a poskytovať kvalitné služby občanom, musí zastabilizovať súčasných zamestnancov a motivovať kvalifikovaných pracovníkov k zamestnaniu sa vo verejnom sektore.

Napriek redukcii daňovej prognózy by malo v roku 2018 dôjsť k zvýšeniu daňových príjmov, ktoré dávajú priestor na financovanie vyššej valorizácie platov vo verejnom sektore, ako je navrhnutá. Výraznejšia valorizácia môže byť krytá zvýšenými daňovými príjmami a nespôsobí vážnejšie problémy ani obciam a VÚC.

KOZ SR opätovne upozorňuje na odsúvanie riešenia tarifných platov, najmä tých, ktoré sú pod úrovňou minimálnej mzdy. Nízka valorizácia prostredníctvom kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa spôsobuje nespravodlivé odmeňovanie vo verejnom sektore. Na jednej strane dochádza k nárastu minimálnej mzdy a k zlepšeniu sociálneho postavenia zamestnancov, na druhej strane však dochádza k nivelizácii platových taríf, ktoré sú v dôsledku ich dlhodobej nemennosti prekrývané minimálnou mzdou. Opakovane sa značná časť vyjednaného zvýšenia taríf stráca v dorovnávaní týchto taríf do minimálnej mzdy.

KOZ SR oceňuje kroky smerované do sociálnej oblasti, ako aj prípravu ďalšieho sociálneho balíčka, ktorý si bude vyžadovať dodatočné prostriedky, najmä v súkromnom sektore. Z tohto dôvodu považujeme za správne, aby verejný sektor išiel príkladom a pokiaľ má byť napríklad zákonne ustanovený 13. a 14. plat, tak by mal byť vyplácaný prioritne vo verejnom sektore.

KOZ SR pozitívne vníma zámer oslobodenia príjmov z dohôd dôchodcov, nakoľko štát nie je schopný realizovať zásadnú reformu dôchodkového systému s dôrazom na starobné dôchodky zabezpečujúce dôstojný život. KOZ SR je presvedčená, že dôchodková reforma nemôže byť postavená na znižovaní výdavkov na dôchodky a zvyšovaním dôchodkového veku. Reforma dôchodkového systému by mala byť s dôrazom na starobné dôchodky zabezpečujúce dôstojný život, zmenu modelu valorizácie dôchodkov, finančnú udržateľnosť dôchodkového systému, posilnenie zásluhovosti systému, posilnenie doplnkového dôchodkového poistenia a pod.

KOZ SR mala pripomienky k niektorým vybraným kapitolám rozpočtu, a to ku kapitole týkajúcej sa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva dopravy a výstavby SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Sociálni partneri, vrátane KOZ SR, zobrali predložený rozpočet na vedomie a po zapracovaní pripomienok ho odporučili na ďalšie legislatívne konanie.

Mohlo by Vás ešte zaujímať

AKTUÁLNE TÉMY

26 rokov od seba, no stále spolu

Aj po štvrťstoročí od rozdelenia sme si Slovensko a Česká republika – ako dve krajiny, veľmi blízki. Prelínanie našich národov prebieha najmä v pracovnom prostredí a turistickom ruchu. Podľa štatistík žije u našich českých susedov zhruba […]