Z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR (6.11.2017)

Na rokovaní HSR SR boli predložené a prerokované materiály, ktoré predkladali viacerí rezortní ministri. (Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú TU.) KOZ SR venovala pozornosť všetkým predloženým materiálom.

Dôležitým materiálom bola Informácia o stave implementácie Slovenského kvalifikačného rámca SKKR a Národnej sústavy kvalifikácií (NSK) v kontexte celoživotného vzdelávania v SR predložená ministerstvom školstva. Cieľom materiálu je informovať o tvorbe systému SKKR a NSK a následne o Priraďovacej správe Slovenského kvalifikačného rámca voči Európskemu kvalifikačnému rámcu (EKR). Spracovanie predkladaného materiálu bolo konzultované so zahraničnými expertmi o našom systéme kvalifikácií.

Odbory boli iniciátorom európskeho referenčného modelu za zvýšenie prehľadnosti v oblasti vzdelávania a podpory individuálneho voľného pohybu v zmysle uľahčenia uznávania dosiahnutého vzdelania, nielen formálneho. KOZ SR sa principiálne zasadzovala za komplexnú sústavu kvalifikácií na národnej úrovni ako akceptovanú súčasť EKR. Členské odborové zväzy a KOZ SR boli aktívnym partnerom národného projektu tvorby NSK. Z pohľadu KOZ SR za zásadné považujeme a zároveň očakávame, že inovačné impulzy vychádzajúce z NSK budú mať konkrétne prínosy pre ľudí. KOZ SR očakáva, že výsledky NSK budú náležite legislatívne zapracované a aj v kontexte Národnej sústavy povolaní (NSP) bude vytvorený nový katalóg pracovných činností a odmeňovania. Na Slovensku je formálne vzdelanie a kvalifikácia preferovaným základom hodnotiaceho systému, čo však v súčasnosti vo väčšine prípadov má len informatívnu vypovedaciu hodnotu, aj to len pri začatí práce absolventov. KOZ SR preto považuje za dôležité a nevyhnutné, aby sa zlučovaním výsledkov celého spektra vzdelávacieho procesu – formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa – do rámcov dosiahli ciele mnohostranne vytýčené NSK, SKKR, EKR. Na národnej a medzinárodnej úrovni považujeme za potrebné zabezpečiť, aby slovenský vzdelávací systém a proces schvaľovania výsledkov dokázal , že pre slovenského občana v EÚ platí spoločný, spoľahlivý a kvalitný postup schvaľovania kvalifikácie, formálneho a neformálneho vzdelania, resp. certifikácie ďalšieho vzdelávania adekvátnej kvality.

V kontexte oboch systémov – NSP, NSK – považujeme za potrebné urýchlené spustenie činnosti existujúcich sektorových rád, keďže v súčasnosti sú prakticky nefunkčné a nemajú podporu pre svoje aktivity v rámci projektov MPSVR SR ani MŠVVŠ SR. KOZ SR podporuje komplexný a predovšetkým v praxi pre ľudí využiteľný systém vychádzajúci či už z NSP, alebo NSK, resp. SKKR v kontexte EKR, ktoré za roky ich prípravy, tvorby a predovšetkým ďalšej implementácie požadovali a naďalej budú vyžadovať iniciatívnu účasť všetkých strán – štátnej správy, vzdelávacích inštitúcií (aj neformálnych) a sociálnych partnerov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo viacero návrhov zákonov. Prvým z nich bol Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z . o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje explicitná úprava poskytovania náhradného výživného ako preddavkovej dávky s cieľom zabezpečiť jej návratnosť v prípadoch, ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak sa exekučným konaním vo veci plnenia vyživovacej povinnosti vymôže výživné. KOZ SR považuje nastavenie podmienky na získanie nároku na náhradné výživné , a to určenie maximálnej hranice dosahovania priemerného mesačného príjmu žiadateľa o náhradné výživné na 2,2-násobok sumy životného minima, za neprimerane prísne. Každé dieťa má nárok na to, aby sa na krytí jeho výdavkov podieľali obidvaja rodičia, a keďže štát na seba prevzal povinnosť dočasne poskytovať výživné za rodiča, ktorý si túto povinnosť neplní, nemal by obmedzovať poskytovanie náhradného výživného iba na rodičov s nízkymi príjmami.

KOZ SR zotrvala na svojej požiadavke, preto HSR nedospela k dohode.

Ďalším materiálom predkladaným ministrom práce , sociálnych vecí a rodiny bol Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Základným cieľom návrhu zákona v oblasti pomoci v hmotnej núdzi je zvýšenie súm väčšiny dávok pomoci v hmotnej núdzi (napr. dávky, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa) s prihliadnutím na skutočnosť, že sa poskytujú v rovnakej výške od roku 2014, a na možnosti štátneho rozpočtu.

Výška aktivačného príspevku bude rozdelená na dve úrovne, prvých 6 mesiacov v sume 126,14 eura a ďalších 6 mesiacov v sume 63,07 eura. Príjem žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy, na ktorý sa neprihliada, bude zvýšený z 1,2-násobku na 3-násobok sumy životného minima. Rozšíri sa tiež okruh osôb, u ktorých sa neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, o tehotné ženy od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a o poberateľov predčasného starobného dôchodku. Navrhuje sa, aby sa deti do 25 rokov a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia, posudzovali ako členovia domácnosti spolu so svojimi rodičmi, bez skúmania, či žijú v domácnosti spolu s rodičmi. Ďalej sa navrhuje, aby sa domácnosť, ktorej členom je fyzická osoba, ktorá podniká, okrem fyzickej osoby, ktorej podnikanie trvá menej ako jeden rok alebo ktorej podnikanie nemožno podľa osobitných predpisov prerušiť, nepovažovala za domácnosť  v hmotnej núdzi. Navrhuje sa tiež, aby nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevznikol domácnosti, ak sa najmenej jeden z jej členov zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní. Návrhom sa zavádzajú sankcie zníženia aktivačného príspevku a ochranného príspevku v prípade nesplnenia zákonom ustanovených povinností. V záujme urýchlenia konania a možnosti poskytovania pomoci v hmotnej núdzi ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa navrhuje rozšírenie okruhu rozhodnutí o pomoci v hmotnej núdzi, pri ktorých odvolanie nemá odkladný účinok. Ďalej sa z dôvodu zníženia administratívnej záťaže úradov a urýchlenia konania navrhuje nevyhotovovanie písomných rozhodnutí o priznaní a o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku. Ďalšie navrhované zmeny sa týkajú precizovania ustanovení a vyplývajú z aplikačnej a interpretačnej praxe. Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2018.

KOZ SR súhlasila s materiálom, ale s pripomienkami, pričom zároveň podporila v danej veci širšiu spoločenskú diskusiu . HSR odporučila návrh zákona na ďalšie legislatívne konanie.

Mohlo by Vás ešte zaujímať