Z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR (8.10.2018 )

Na mimoriadnom rokovaní HSR SR bol predložený a prerokovaný najdôležitejší zákon roka, a to Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021. (Plné znenie návrhu, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú TU).

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 vychádza z aktualizovanej septembrovej makroekonomickej prognózy a prognózy daňových a odvodových príjmov. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na obdobie troch rokov, tzn. na roky 2019, 2020 a 2021.

Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2019 je stanovená vo výške 0,10 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu. V roku 2020 sa predpokladá vyrovnané hospodárenie a v nasledujúcom roku po prvýkrát prebytok na úrovni 0,2 % HDP.

Z pohľadu plnenia pravidiel Paktu stability a rastu sú nové ciele v súlade s konsolidačnými požiadavkami Európskej komisie. Hrubý dlh verejnej správy by mal v roku 2019 dosiahnuť 47,3 % HDP. Na základe aktuálneho odhadu skutočnosti na rok 2018 a parametrov fiškálneho rámca pre rozpočet verejnej správy na roky 2019 až 2021 možno očakávať, že hrubý dlh verejnej správy bude v pomere k HDP klesať aj naďalej až k úrovni 44,8 % HDP. Zároveň už od roku 2018 klesne dlh dolné sankčné pásmo 49 %.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2019 sa rozpočtujú sumou 15 497 653 878 €, čo predstavuje zvýšenie oproti návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 o 1,5 mld. €. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2019 sa určujú sumou 17 635 791 653 €, čo predstavuje zvýšenie oproti návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 o takmer 1,7 mld. €. Schodok štátneho rozpočtu na rok 2019 sa určuje sumou 2 138 137 775 €, predstavuje zvýšenie oproti návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 o 165 mil. €.

V návrhu rozpočtu verejnej správy sa premietajú aj dopady novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Odstraňuje sa tak dlhoročný problém nesúladu medzi úrovňou minimálnej mzdy a platovou tarifou pri odmeňovaní vo verejnej službe, k riešeniu ktorého sa zaviazala vláda Slovenskej republiky vo svojom Programovom vyhlásení na roky 2016 – 2020.

Okrem valorizácie platov, ktorá sa týka rovnako aj učiteľov sú v návrhu rozpočtu zabezpečené finančné prostriedkov v sume 10,0 mil. € pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl na realizáciu zvýhodneného odmeňovania začínajúcich učiteľov od 1. septembra 2019 v súlade s Národným programom rozvoja výchovy a vzdelávania schváleným vládou Slovenskej republiky.

KOZ SR oceňuje snahu vlády pokračovať v nasledujúcich rokoch v znižovaní deficitu verejnej správy a zlepšovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ako aj cieľ vyrovnaného hospodárenia v roku 2020, ktorý bol zadefinovaný už v rozpočte verejnej správy na roky 2018 – 2020. Cieľový deficit v roku 2018 v percentuálnom vyjadrení k HDP dokonca poklesne o 0,23 p. b. oproti návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 – 2020. Rovnako bude dodržaný cieľ rozpočtového schodku na rok 2019 vo výške 0,10 % HDP.

Takisto aj hrubý dlh verejnej správy by mal v roku 2018 klesnúť pod dolné sankčné pásmo 49% na roky 2019 až 2021. Možno očakávať, že hrubý dlh verejnej správy bude v pomere k HDP klesať aj naďalej až k úrovni 44,8 % HDP.

Napriek vyššie uvedenému vidíme v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 – 2021 viaceré riziká, ktoré môžu viesť k nedodržaniu stanovených cieľov deficitu a hrubého dlhu:

  • rozpočtované príjmy a výdavky štátneho rozpočtu opätovne rastú, pričom výdavky aj ich rast prevyšujú príjmy;
  • schodok štátneho rozpočtu v absolútnom vyjadrení porastie v roku 2019 o 165 mil. € oproti rozpočtu na rok 2018, čo je nárast o 8,4 %;
  • cieľový schodok rozpočtu verejnej správy je výrazne ovplyvnený hospodárením ostatných subjektov rozpočtu verejnej správy, najmä pozitívnym hospodárením obcí, VÚC, verejným zdravotným poistením, Národným jadrovým fondom a Environmentálnym fondom;
  • hrubý dlh v  absolútnom vyjadrení narastie oproti hrubému dlhu v roku 2018 o takmer 1,8 mld. €, čo predstavuje nárast o 4,03 %;
  • cieľové hodnoty sú stanovené podielom na HDP, čo spôsobuje, že ich dosiahnutie je vo veľkej miere naviazané na pokračovanie rastu ekonomiky Slovenska, aj za pomoci obnovenia inflačného vývoja;
  • zníženie odhadovaného ekonomického rastu by sa prirodzene premietlo aj do nižšieho výnosu daňových príjmov.

Aj preto predpokladáme, že dosiahnutie cieľových hodnôt bude výrazne závisieť od výkonnosti ekonomiky a externých faktorov.

KOZ SR mala písomné pripomienky k niektorým vybraným kapitolám rozpočtu, a to ku kapitole týkajúcej sa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva dopravy a výstavby SR a Ministerstva zdravotníctva SR.

Sociálni partneri, vrátane KOZ SR, zobrali predložený rozpočet na vedomie a po zapracovaní pripomienok ho odporučili na ďalšie legislatívne konanie.

Tripartita sa zaoberala aj Návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tzv. rekreačnými poukazmi. Návrh zákona, ktorým sa majú poukazy zaviesť, je v parlamente už v druhom čítaní. Najnovšie má byť systém rekreačných poukazov na povinnej báze a ich poskytovanie sa má rozlišovať podľa počtu zamestnancov vo firme, od 50 vyššie, zároveň má platiť aj pre zamestnancom verejnej a štátnej správy.

Príspevok by mali poskytovať firmy povinne zamestnancom, ktorí pracujú pre zamestnávateľa nepretržite aspoň 12 mesiacov a o tento príspevok požiadajú. Mal by byť vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne. Na hospodársky výbor v parlamente majú byť predložené zmeny, na základe ktorých by mala byť dĺžka pracovného pomeru predĺžená z 12 na 24 mesiacov. Podľa jedného z predkladateľov Radovana Baláža zo SNS budú zároveň dva spôsoby poskytovania tohto príspevku. Jedným z nich je, že zamestnanec predloží faktúru na svoje meno, a druhým je podobný princíp ako pri stravných lístkoch, teda elektronická karta.

KOZ SR mala nasledovné pripomienky :

  1. Z návrhu zákona (Čl. II Zákonník práce) žiadame vypustiť možnosť poskytovania príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu (elektronická platobná karta v zmysle navrhovanej zmeny zákona o podpore cestovného ruchu)
  2. Žiadame v prípade poskytovaných príspevkov zachovanie odvodovej povinnosti (sociálne a zdravotné odvody)
  3. Príspevok na rekreáciu by sa mal poskytovať všetkým zamestnancom bez rozdielu, či zamestnávateľ zamestnáva viac ako 50 zamestnancov v pracovnom pomere.
  4. Žiadame „neotvárať“ zákon o sociálnom fonde, ktorý by umožnil financovanie príspevku zo sociálneho fondu zamestnávateľa.
  5. Žiadame zavedenie financovania príspevkov zo zdrojov zamestnávateľa, bez potreby spoluúčasti zamestnanca, t. j. 100% prefinancovanie výdavkov zamestnávateľom (do určitej sumy).

 

 

 

Mohlo by Vás ešte zaujímať

AKTUÁLNE TÉMY

26 rokov od seba, no stále spolu

Aj po štvrťstoročí od rozdelenia sme si Slovensko a Česká republika – ako dve krajiny, veľmi blízki. Prelínanie našich národov prebieha najmä v pracovnom prostredí a turistickom ruchu. Podľa štatistík žije u našich českých susedov zhruba […]