Nastal čas na zmenu pracovného času?

Práca a pracovný čas sú neoddeliteľnou súčasťou života ľudí. V minulosti bolo zvykom pracovať bez časových obmedzení. Spolu so vznikom organizovanej práce v závodoch a továrňach vznikla aj regulovaná dĺžka pracovného času, ktorá je produktom modernej doby. Osemhodinový pracovný čas vznikol spolu so vznikom odborov a v súvislosti s bojom za práva zamestnancov, keďže charakter práce a pracovných vzťahov sa významne zmenil.

Na medzinárodnej úrovni sa začala dĺžka pracovného času regulovať prostredníctvom Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ktorá na svojom prvom zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce dňa 28. novembra 1919 schválila ako svoj vôbec prvý dohovor „Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o obmedzení pracovného času na osem hodín denne a štyridsaťosem hodín týždenne v priemyselných podnikoch“, ktorý vstúpil do platnosti 23. júna 1921. Následne sa vytvárali ďalšie dohovory, ktoré rôznym spôsobom ovplyvňovali pracovný čas a jeho vplyv na kvalitu zamestnania.

Slovensko ako súčasť Československej republiky malo svoju právnu úpravu ohľadom osemhodinového pracovného času už v roku 1918, a to zákon č. „91/1918 Sb. Zákon ze dne 19. prosince 1918 o 8hodinné době pracovní“. Zákon z roku 1918 už v tom čase upravoval nielen podmienky pracovného času ako takého, ale aj prestávky v práci, prácu nadčas, nočnú prácu a pracovnú pohotovosť, prácu mladistvých zamestnancov, dokonca aj domácu prácu a určoval aj sankcie za porušenie zákona. Prijate zákona a zavedenie osemhodinového pracovného času znamenalo vo väčšine podnikov skrátenie pracovného času, preto zákon určoval, že nesmie byť z tohto dôvodu znížená mzda zamestnanca podľa dĺžky pracovnej doby.

Pracovný čas a jeho vplyv na kvalitu zamestnania

Od roku 1918 sa pracovný čas a jeho dĺžka prakticky nezmenili. Jednu tretinu dňa v priemere trávime v zamestnaní, pričom častokrát ide o najdlhšiu aktivitu dňa spolu so spánkom. Zvyšný čas sa prevažne prerozdelí medzi cestu do a z práce, nevyhnutné povinnosti najmä v súvislosti s vedením domácnosti a voľný, prípadne rodinný čas. Štandardne má pracovný rok okolo 250 dní. Slovák môže teoreticky odpracovať 226 dní v roku pri zohľadnení dovoleniek a pod. Ak strávi každý deň v zamestnaní 8,5 hodiny, odpracuje za rok 1 921 hodín (80,04 dní), čo je takmer 1/4 roka. Preto okrem finančného ohodnotenia sú pre zamestnanca nevyhnutné nielen kvalitné pracovné podmienky, ale aj možnosť skrátiť čas strávený prácou.

Podmienky zamestnania sú čoraz rozmanitejšie a pohľad na údaje o zamestnanosti a nezamestnanosti už nestačia. V roku 2000 sa na medzinárodnej úrovni začalo niekoľko iniciatív v oblasti kvality zamestnania:

  1. Európsky pilier sociálnych práv zdôrazňuje kvalitu zamestnania so zabezpečením rovnakého prístupu k zamestnaniu a k spravodlivým pracovným podmienkam. Na posúdenie pokroku v týchto dimenziách sa zvolil súbor kľúčových ukazovateľov. Týmto spôsobom EÚ prijíma a naďalej plní ciele stratégie Európa 2020 a európskej stratégie zamestnanosti.
  2. Iniciatíva OECD Better Life (Lepší život) zahŕňa aspekty kvality zamestnania. Výsledkom sú štatistické prístupy na meranie príjmov, bezpečnosti trhu práce a kvality pracovného prostredia.
  3. Agenda dôstojnej práce je výsledkom dlhodobých aktivít Medzinárodnej organizácie práce v tejto oblasti. Strategické ciele programu sú: vytváranie pracovných miest, zabezpečenie práv na pracovisku, rozšírenie sociálnej ochrany a podpora sociálneho dialógu. Obsahuje aj súbor ukazovateľov, ktorý umožňuje krajinám merať pokrok smerom k cieľom dôstojnej práce.

Ekonomická komisia Organizácie Spojených národov pre Európu sa od roku 2000 zaoberá otázkou merania kvality zamestnanosti. Kvalita zamestnania sa hodnotí prostredníctvom siedmich rozmerov, ktoré sú čiastočne rozdelené na:

  1. Bezpečnosť a etika zamestnania
  2. Príjem a benefity zo zamestnania
  3. Pracovný čas a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom
  4. Istota zamestnania a sociálna ochrana
  5. Sociálny dialóg
  6. Rozvoj zručností a odborná príprava
  7. Vzťahy súvisiace so zamestnaním a pracovná motivácia1

Východiská skracovania pracovného času

Pracovný čas súvisí s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom a určuje, aká časť dňa zostane práve na súkromný život. Preto sa skúmanie pracovného času stalo kritériom merania kvality pracovných miest a dôstojnej práce.

Odbory (na medzinárodnej, ako aj na národných úrovniach) dlhodobo tlačia na skracovanie zákonného pracovného času pri zachovaní mzdových a platových podmienok, s čím zamestnávatelia, samozrejme, nesúhlasia.

Táto téma sa každoročne prezentuje a medializuje pred začiatkom, ako aj počas kolektívnych vyjednávaní hlavne v krajinách, kde sociálny dialóg na bipartitnej úrovni predstavuje legislatívny základ, od ktorého sa odvádzajú najdôležitejšie pracovnoprávne podmienky zamestnancov pre daný rok. Zároveň je aj vyjednávacím argumentom odborov a protiváhou („niečo za niečo“) pri diskusiách v prípade, že na národnej úrovni vznikne požiadavka liberalizácie pracovného trhu a pracovnoprávnej legislatívy.

V nasledujúcich rokoch sa však otázka dĺžky pracovného času stane zásadnou, okrem dimenzie kvality pracovného miesta, aj v súvislosti s rozvojom Priemyslu 4.0, robotizáciou a digitalizáciou. Zvyšovanie automatizácie výroby spôsobí, že časť práce sa presunie na stroje a zmení sa trh práce a štruktúra pracovných miest. Niektoré pracovné miesta zaniknú, iné vzniknú a časť pracovných miest sa stane menej náročnou, prípadne bude vyžadovať menej pracovného času. Skracovanie pracovného času je jedným z nástrojov, ako udržať zamestnanosť pri nižšej potrebe počtu pracovných miest. Ide o prirodzený vývoj, na ktorý je potrebné sa pripraviť a analyzovať možnosti.

Aj keď zákonom stanovený pracovný čas na Slovensku je 40 hodín týždenne, zo štatistík vychádza, že dĺžka pracovného týždňa na Slovensku v časovom rade kolíše a od roku 1998 došlo k výraznému zníženiu priemerného počtu hodín.

Pracujúci (všetci pracujúci vrátane zamestnancov, SZČO, domácich pracovníkov atď.) na Slovensku zvyčajne odrobia v priemere 39,8 hodín týždenne a zamestnanci 39,0 hodín týždenne. Zamestnanci na plný pracovný úväzok odpracujú 40,5 hodín týždenne a zamestnanci na kratší pracovný úväzok (čiastočný úväzok) zvyčajne odpracujú 18,9 hodín týždenne.

Z hľadiská odvetví najviac odpracujú zamestnanci v sektore stavebníctva, dopravy a skladovania, naopak, najmenej hodín odpracujú zamestnanci v administratívnych službách a verejnej správe, obrane a povinnom sociálnom zabezpečení. Väčšina zamestnancov na Slovensku – 63,2 %, vykonáva prácu v rozsahu 40 až 44 hodín týždenne.

Zaujímavé je, že Slovensko má relatívne vysoký podiel zamestnancov vykonávajúcich prácu v neštandardných pracovných časoch, teda vo večerných hodinách alebo v noci, počas sobôt alebo nedieľ a na zmeny (mimo bežných pracovných hodín – od 8 do 18 hodiny v pracovných dňoch). Z pohľadu štatistík máme prvenstvo v podiele zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v noci. Ide o takmer 17 % zamestnancov, čo je vysoko aj nad priemerom EÚ, ktorý je do 6 %.

Priemerný týždenný pracovný čas slovenských zamestnancov je 12-ty najdlhší pracovný týždeň v európskom porovnaní a z krajín Európskej únie ide o 9-ty najdlhší pracovný týždeň. Dlhší pracovný týždeň zamestnancov má Poľsko, Maďarsko, ale aj Česká republika. Zamestnanci v rámci krajín EÚ odpracujú v priemere 36,3 hodín týždenne, zamestnanci v rámci eurozóny odpracujú v priemere len 35,4 hodín týždenne.

Porovnanie pracovného času Slováka s vybranými krajinami Európy

Sledovanie dĺžky pracovného času je postavené na odpracovaných hodinách v mesačnom sledovaní. Na základe dĺžky pracovného týždňa v jednotlivých krajinách možno porovnať, koľko hodín odpracujú Slováci navyše. Ide o zjednodušené porovnanie.

Kalendárny rok sa skracuje o sviatky a víkendy, pracovný rok tak dosahuje len okolo 250 dní. V roku 2017 mal pracovný rok na Slovensku 247 dní. Pri takomto pracovnom roku a 39 hodinovom pracovnom týždni Slovák odpracuje ročne 1 926,6 hodín, čo je však o 485 hodín viac, ako odpracuje Holanďan. Počet hodín je aj nad priemernom EÚ, aj eurozóny. Viac ako 300 hodín v roku odpracuje Slovák aj oproti zamestnancovi v Dánsku.

Pokiaľ tieto odpracované hodiny rozrátame na pracovné dni Slováka v dĺžke 8 hodín denne, Slovák odpracuje oproti Holanďanovi takmer o 61 pracovných dní viac v priebehu jedného roka.

Krajina počet odpracovaných hodín za rok o koľko hodín viac odpracuje Slovák za rok o koľko dní viac odpracuje Slovák za rok
Holandsko 1 442 485 60,63
Dánsko 1 601 326 40,75
Nórsko 1 660 267 33,38
Nemecko 1 694 233 29,13
Švajčiarsko 1 699 228 28,50
Írsko 1 724 203 25,38
Euro zóna 1 749 178 22,25
Rakúsko 1 754 173 21,63
Belgicko 1 759 168 21,00
Taliansko 1 759 168 21,00
Švédsko 1 773 154 19,25
Francúzsko 1 783 144 18,00
Európska únia 1 793 134 16,75
Fínsko 1 793 134 16,75
Španielsko 1 798 129 16,13
Spojené kráľovstvo 1 803 124 15,50
Slovensko 1 927

 

Ak predpokladáme, že Slovák môže za svoj pracovný život odpracovať až 44 rokov, tak za celý pracovný život, v prepočte na pracovný rok, odpracuje o dva pracovné roky viac ako zamestnanec v Spojenom kráľovstve, Španielsku a Fínsku.

V porovnaní s priemerom EÚ odpracuje Slovák za svoj pracovný život o takmer tri pracovné roky viac oproti priemernému zamestnancovi EÚ. V prípade eurozóny odpracuje Slovák za svoj pracovný život takmer o štyri pracovné roky viac oproti priemernému zamestnancovi eurozóny.

Slovák odpracuje o viac ako 5 pracovných rokov navyše počas pracovného života ako zamestnanec Švajčiarska, Nemecka a Nórska.

Najvýraznejší rozdiel je oproti zamestnancom z Dánska, ktorí odrobia o 7,26 roka menej. Holanďania odpracujú až o takmer 11 rokov menej ako Slovák.

Krajina o koľko dní viac odpracuje Slovák za svoj pracovný život o koľko rokov viac odpracuje Slovák za pracovný život
Holandsko 2 668 10,80
Dánsko 1 793 7,26
Nórsko 1 469 5,95
Nemecko 1 282 5,19
Švajčiarsko 1 254 5,08
Írsko 1 117 4,52
Euro zóna 979 3,96
Rakúsko 952 3,85
Belgicko 924 3,74
Taliansko 924 3,74
Švédsko 847 3,43
Francúzsko 792 3,21
Európska únia 737 2,98
Fínsko 737 2,98
Španielsko 710 2,87
Spojené kráľovstvo 682 2,76

Príklady rozvinutých krajín ukazujú, že je možné mať kratší pracovný čas s udržateľnou zamestnanosťou, ale aj zárobkami.

Na Slovensku sa zatiaľ neotvárala téma skracovania pracovného času a úprava sa ponecháva na dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Najčastejšie sa skracovanie pracovného času upravuje v kolektívnych zmluvách, ale nie je to pravidlom a veľa zamestnávateľov poskytuje benefit v podobe skrátenia pracovného času o 1 hodinu denne, pričom prestávka na obed sa do pracovného času nezarátava.

Príkladom dobrej praxe je dlhodobo fungujúca „dohoda o skrátení pracovného času“ v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa pre verejný sektor, pokrývajúce väčšinu zamestnancov verejného sektora, ktorí tak majú vďaka nim skrátený pracovný deň práve o 1 hodinu.

 

Mohlo by Vás ešte zaujímať