Práca nadčas, nočná práca, zdravie zamestnancov, trh práce – odbory – začarovaný kruh?

Medzi základné práva zamestnancov patrí právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, ale aj na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zamestnávateľ je povinný toto právo napĺňať a chrániť. Toto právo je zakotvené v základnom dokumente, ktorým je Ústava Slovenskej republiky. Ďalšie základné ustanovenia v Zákonníku práce, Zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v celom rade súvisiacich zákonov, nariadení a legislatívnych úprav, sú dostatočne širokým legislatívnym priestorom na vytváranie zdraviu nezávadných a bezpečných pracovných podmienok.

Neznamená to iba plnenie povinností vyplývajúcich z množstva zákonov, predpisov a nariadení, ale aj snahu dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a osobným životom zamestnancov, eliminovať pracovný stres a mnohé ďalšie okolnosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu celkového života ľudí. Pre každú oblasť starostlivosti o BOZP sú pre odbory tieto východiská určujúce.

Dodržiavanie ustanovení ZP v organizovaní práce nadčas a nočnej práce je dôležité nielen z pohľadu dodržiavania zásad BOZP. Nedodržiavanie stanovených noriem, oddychu po práci, zdravotnej starostlivosti, stravovania a pod. má totiž významne negatívny vplyv na zdravie človeka.

Zákonník práce v § 97 presne a jasne vymedzuje podmienky, za ktorých je možné nariadiť zamestnancovi prácu nadčas a v akom rozsahu, podmienky zdravotnej starostlivosti, stravovania, prestávok medzi pracovnými zmenami a mnoho súvisiacich opatrení, ktoré je zamestnávateľ povinný plniť. Na druhej strane upravuje aj práva a povinnosti zamestnancov, za ktorých môžu takúto prácu odmietnuť.

Človek nie je stvorený na prácu v noci

Podobne v §98 Zákonníka práce sú jasne vymedzené povinnosti pri vykonávaní nočnej práce. Nie je cieľom tohto príspevku citovať povinnosti a množstvo legislatívy, ktorá upravuje podmienky pri vykonávaní práce nadčas a nočnej práce, pokúsim sa však nielen pomenovať problémy, ale aj nájsť východiská zo začarovaného kruhu, ktorý vytvárajú trh práce a ekonomická závislosť zamestnancov prijímať aj nevyhovujúce podmienky práce.

Nočná práca môže v tele spôsobiť chaos, tvrdia vedci z britského Centra pre výskum spánku. V najnovšej štúdii, ktorú publikovali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Uvádzajú, že nočné pracovné zmeny spôsobujú narušenie organizmu až na molekulárnej úrovni.

Ľudské telo má totiž vlastný prirodzený rytmus alebo biologické hodiny, ktoré ho nútia cez noc spať a byť aktívny cez deň. Tie ovplyvňujú hormóny, teplotu organizmu, mozog i náladu.

Vedci pomocou skúmania účastníkov, ktorí prešli na nočnú prácu, zistili, že šesť percent génov v ľudskom tele je presne načasovaných, aby sa spustili v určitom čase počas dňa. Keď teda účastníci pracovali v noci, ich organizmus nefungoval správne. „Pri zle načasovanom spánku sa rozladí viac ako 97 percent rytmických génov. Toto vysvetľuje, prečo sa cítime zle po prechode časovými pásmami alebo pri nepravidelných pracovných zmenách. Je to chaos. Podobne ako žiť v dome, ktorý má v každej miestnosti inak nastavené hodiny. To, prirodzene, vedie v domácnosti ku zmätku,“ uvádza sa v štúdii.

Vedci pritom už dávnejšie poukázali na vyššie riziko vzniku obezity či cukrovky druhého typu u ľudí, ktorí pracujú na zmeny. Iné analýzy tvrdia, že u nočných pracovníkov je častejší aj srdcový infarkt. Negatívne účinky nočnej práce sa pritom nemusia prejaviť okamžite. Vedci však predpokladajú, že tieto ochorenia súvisia so zmenami fungovania rytmických génov.

Každý z nás je iný. To, čo je pre jedného neúmerná záťaž, môže byť pre iného úplná pohoda. Platí to aj pre nočné zmeny. Nie každý si dokáže po čase zvyknúť na obrátený režim, počas ktorého bdie v noci a odpočíva za bieleho dňa. Biorytmus každého človeka potrebuje istý čas na prispôsobenie a ani to nemusí prebehnúť dokonale. Objavuje sa narušený spánkový režim, nesústredenosť, podráždenosť, poruchy príjmu potravy, či bolesti hlavy a ďalšie zdravotné problémy.

O tom, že práca v noci je pre organizmus záťažou bez ohľadu na to, akú má povahu, svedčí aj fakt hovoriaci o tom, že by ju napríklad nemali vykonávať tehotné a dojčiace ženy, či matky starajúce sa o veľmi malé dieťa.

Je dosť možné, že jedného dňa bude oficiálne nočná práca vyhlásená za mimoriadne rizikovú vzhľadom na vznik rakoviny. V zahraničí boli uskutočnené viaceré výskumy, do ktorých boli zapojení pracovníci v nočných zmenách, pričom sa u nich sledoval výskyt rakoviny. Prekvapujúco bol až o pätinu vyšší.

Nadčasy sa neoplatia, zdravie je prednejšie

Na mnohých pracovných pozíciách sú úplne bežnou záležitosťou a nikto sa nad mini ani len nepozastaví. Avšak ak ich aj zamestnávateľ prepláca a svedomito počíta, nie sú nadčasy žiadnou výhodou. Znamenajú pre organizmus vážnu záťaž a riziko.

Je známe že nadčasy ovplyvňujú náladu, množstvo stresu a dlhodobé zaťažovanie prináša aj menej viditeľné riziko – problémy so srdcom. U ľudí, ktorí pracujú 55 hodín týždenne (11 hodín denne), hrozí vyššia pravdepodobnosť vzniku nepravidelného srdcového rytmu. Srdcová arytmia sa spája s mozgovou príhodou a ďalšími zdravotnými problémami. Pravdepodobnosť srdcovej arytmie u ťažšie pracujúcich bola o 40 percent vyššia, ako u ľudí, ktorí pracovali 35 – 40 hodín týždenne(7 až 8 hodín denne).

Informácie z niekoľkých zdravotníckych výskumov týkajúcich sa vplyvu nadčasovej práce a nočnej práce na zdravie zamestnancov poukazujú na úskalia, ktoré dlhodobo vykonávanie takejto práce spôsobuje.

Odbory vo svojej kontrolnej činnosti zisťujú opakovane nedostatky pri organizovaní práce nadčas a práce v noci. Trh práce totiž ovplyvňuje negatívne aj túto oblasť. Zamestnanci totiž prijímajú prácu nadčas ako jednu z mála možností zvýšenia príjmu.

Výskyt nadčasovej práce pretrváva aj pri rizikových prácach v rámci štandardnej prevádzky so súhlasom zamestnanca, zdôvodňovaný mimoriadnymi udalosťami.

Najčastejšie nedostatky:

  • pri práci v noci spravidla nie je zabezpečované zamestnávateľmi stravovanie zamestnancov,
  • výkon nočnej práce bez preukázateľného zdravotného posudku zamestnanca na jej výkon,
  • nedostatky boli zistené aj v posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na nočnú prácu,
  • nie je preukázateľný súhlas zamestnanca s prácou nadčas nad hranicu stanovenú Zákonníkom práce,
  • zamestnancom pracujúcim v noci nie sú poskytované bezpečnostné prestávky,
  • porušovanie stanovených podmienok a limitov práce nadčas v pohotovostných službách,

Názov tohto príspevku, ktorý hovorí o akomsi začarovanom kruhu, je možno prisilný, avšak realita a skutočná situácia hovorí, že tomu tak niekedy naozaj je. Ako však z tohto začarovaného kruhu von?

  • Legislatíva v danej oblasti je naozaj rozsiahla a pri jej dôslednom dodržiavaní by nemalo dochádzať k poškodzovaniu zdravia zamestnanca, a to pri dôslednom prihliadaní na individuálne schopnosti zamestnanca.
  • Dôslednou preventívnou zdravotnou starostlivosťou a zaraďovaním zamestnanca na prácu s ohľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť by sa malo predísť tomu, aby človek, ktorý nemá schopnosti na to, aby zvládal riziká vyplývajúce z takejto práce, ju naozaj aj nevykonával .
  • Zo strany zamestnanca neprijímať prácu, ktorá mu zjavne škodí, nezvláda pracovné zaťaženie, ktorá vyžaduje vysoké nároky na čas, energiu a spôsobuje nesúlad medzi osobným a pracovným životom .

Stručný náčrt základných východísk môže pôsobiť, že riešenie je jednoduché. Je tomu ale naozaj tak? Žiaľ, nie. Sme svedkami, že bez ohľadu na druh vykonávanej práce zamestnanci pracujú viac ako je stanovený pracovný čas, aj keď nadčasová práca nie je vykazovaná. Týka sa to množstva profesií.

Pri výhodných objednávkach, ktoré zamestnávateľ dostane, zamestnanci dobrovoľne pracujú aj nadčas, aj v noci, a to bez potrebného odpočinku. Pritom je dokázané, že tzv. rutinné vykonávanie práce unavenými zamestnancami ide ruka v ruke so zvýšeným rizikom vzniku pracovných úrazov.

Univerzálne riešenie sa hľadá ťažko. Je však potrebné upozorňovať na zdravotné dôsledky, ktoré vykonávanie práce nadčas a nočnej práce so sebou prináša. Pomenovanie príplatkov za prácu nadčas a prácu v noci ako „benefitov“, ako ich nazývajú niektorí zamestnávatelia, zásadne odmietame. Žiaden príplatok nenahradí prípadné škody na zdraví človeka.

Mohlo by Vás ešte zaujímať

AKTUÁLNE TÉMY

26 rokov od seba, no stále spolu

Aj po štvrťstoročí od rozdelenia sme si Slovensko a Česká republika – ako dve krajiny, veľmi blízki. Prelínanie našich národov prebieha najmä v pracovnom prostredí a turistickom ruchu. Podľa štatistík žije u našich českých susedov zhruba […]