Ján Košč: Nie, debata s odbormi nie je zbytočná

Redaktor dvojtýždenníka Profit Eduard Žitňanský vo svojom komentári venujúcom sa skracovaniu pracovného času tvrdí, že „Debata s odbormi je zbytočná“. Následne napísal, že „kým sa charakter slovenského hospodárstva nezmení na znalostnú ekonomiku, prinesie skracovanie pracovného času viac problémov ako úžitku“.

Svoj komentár ukončil tvrdením, že „skracovanie pracovného času by malo byť výsledkom vývoja, nie rozhodnutím orgánu, ktorý dokáže pretlačiť populizmus do podoby zákona“. Odvoláva sa na tvrdenia analytika INESS, pričom neberie do úvahy, že tento inštitút je pravdepodobne financovaný zamestnávateľskými organizáciami a finančnými skupinami. Rovnako odvolávanie sa na zástupcov zamestnávateľov je možno legitímne, ale nevypočuť si argumenty druhej strany je tak či onak za čiarou novinárskej etiky.

Aký prirodzený vývoj?

Ale dobre, pozrime sa na samotný problém. K zásadnému okresaniu pracovného času došlo v roku 1918 vo vtedy vzniknutej ČSR na 48 hodín týždenne a tiež sa to stalo na základe zákona, ktorý bol produktom prirodzeného vývoja spoločnosti – protestov a sociálnych akcií odborov a zamestnancov na konci 19. a začiatku 20. storočia.

V 60. rokoch minulého storočia došlo k ďalšej zmene, keď sa začali postupne rušiť pracovné soboty a pracovný čas sa znížil na 40 hodín týždenne – čo bolo takisto výsledkom sociálnych nepokojov zamestnancov a odborov v západnej Európe a orgány socialistických krajín na to vtedy museli reagovať, keďže tvrdili, že socialistické krajiny sú najpokrokovejšie na svete.

Odvtedy sa v tomto smere nič pozitívne nestalo, ak nebudeme počítať v roku 2001 doplnený odsek (5) do § 21 Zákonníka práce , ktorý hovorí, že „prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času“.

Touto zmenou sa reálne predĺžil týždenný pracovný čas na Slovensku na 42,5 hodiny – asi je to takisto výsledok prirodzeného vývoja, ktorý pán Žitňanský vzýva.

A nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť stále sa opakujúcu snahu zvýšiť limity nadčasovej práce, hoci aj v tomto sme rekordérmi EÚ.

Ak sa pozrieme na nedostatky v štruktúre nášho hospodárstva, ktoré vraj prirodzene bránia skracovaniu pracovného času, tak samozrejme stále sa máme s kým porovnávať. Slovinsko má veľmi podobnú štruktúru ekonomiky a aj porovnateľnú úroveň zahraničných investícií, no Slovinci odpracujú o dosť hodín menej ročne ako Slováci.

V roku 2016 to bolo 1740 na Slovensku versus 1682 hodín v Slovinsku.

Výskum, vývoj, vzdelávanie

A tá očakávaná zmena našej ekonomiky na znalostnú s vyššou pridanou hodnotou? Tú nedosiahneme, ak slovenské firmy nebudú viac investovať do výskumu a vývoja. Vo všetkých ostatných krajinách V4 aj v Slovinsku firmy investujú do výskumu a vývoja omnoho viac, ako je to u nás doma.

Rovnako ju nedosiahneme, ak firmy nebudú aktívne spolupracovať so školami, na čo za posledných tridsať rokov doslova rezignovali a spamätali sa až teraz, keď je zle.

(zdroj: OECDstat)

Urobme si korelačný diagram, kde na jednu os prenesieme údaje o odpracovaných hodinách a na druhú dáme produktivitu práce. Čo zistíme? Krajiny, kde zamestnanci odpracujú omnoho menej hodín ako my na Slovensku, majú aj omnoho vyššiu produktivitu práce.

Samozrejme, korelačný diagram nie je dôkazom kauzality, no na druhej strane dokazuje veľmi silnú súvislosť.

Demokracia potrebuje diskusiu

Ale vráťme sa k úvodnému tvrdeniu pána redaktora. Ak je diskusia na akúkoľvek tému zbytočná, tak potom sa nečudujme, že Slovensko je plné nešťastných ľudí, ktorí neveria inštitúciám. Neplačme potom, že sa nám do parlamentu dostali extrémisti a že ľudia viac veria alternatívnym médiám a antisystémovým mesiášom.

Ak je diskusia zbytočná, tak potom zrušme demokraciu. Načo nám je tripartita, ktorej legitimita je založená v Charte ľudských práv, v medzinárodných dohovoroch a garantovaná agentúrou OSN s názvom Medzinárodná organizácia práce, keď Žitňanský tvrdí, že ide o „autoritu bez autority“?

Nejde, a diskusia v slušnej spoločnosti nikdy zbytočná nebola a nebude.

Mohlo by Vás ešte zaujímať

AKTUÁLNE TÉMY

26 rokov od seba, no stále spolu

Aj po štvrťstoročí od rozdelenia sme si Slovensko a Česká republika – ako dve krajiny, veľmi blízki. Prelínanie našich národov prebieha najmä v pracovnom prostredí a turistickom ruchu. Podľa štatistík žije u našich českých susedov zhruba […]