KOZ SR na 108. zasadnutí generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve

• Medzinárodná organizácia práce (MOP) bola založená v roku 1919 a v súčasnosti je tvorená 187 členmi v podobe členských štátov.
• Medzinárodná organizácia práce je vystavaná na tripartitnom základe, ktorý tvoria zástupcovia vlád jednotlivých členských štátov, zamestnávateľov a odborári. Prostredníctvom svojej normotvornej činnosti vytvára medzinárodné pracovné normy, ktorými sú dohovory a odporúčania.
• V dňoch 10.júna až 21.júna 2019 sa koná v poradí už 108. zasadnutie najvyššieho orgánu Medzinárodnej organizácie práce a to Generálnej konferencie MOP. Od roku 1993 sa trojstranná delegácia Slovenskej republiky pravidelne zúčastňuje na každom zasadnutí Konferencie. Aj tento rok bola delegátkou s hlasovacím právom za slovenskú skupinu odborárov viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.

Globálna komisia MOP pre budúcnosť práce

Pri príležitosti výročia stého založenia organizácie, bola vytvorená tzv. Globálna komisia MOP pre budúcnosť práce, ktorá predstavila kľúčový dokument týkajúci sa vízie budúceho rozvoja práce, ktorým by sa organizácia mala v ďalších rokoch svojho pôsobenia riadiť. Bližšie informácie, ako aj samotnú správu je možné nájsť TU.

NÁSILIE A OBŤAŽOVANIE VO SVETE PRÁCE JE NEPRÍPUSTNÉ

Boj proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku je jedným z kľúčových úsilí Medzinárodnej organizácie práce. Každá ľudská bytosť má právo na materiálne zabezpečenie a duchovný rozvoj v podmienkach slobody a dôstojnosti, materiálnej istoty a rovných príležitostí. Násilie a obťažovanie je antitézou dôstojnej práce. Je hrozbou pre dôstojnosť, bezpečnosť, zdravie a blahobyt tých, ktorí ho na pracovisku zažili. Podkopáva pracovné prostredie a pracovné vzťahy, ohrozuje produktivitu a ziskovosť a likviduje dobrú povesť zamestnávateľa. Je preto hrozbou pre obe strany pracovno-právnych vzťahov, zamestnancov i zamestnávateľov.

800 miliónov žien po celom svete zažilo sexuálne násilie a obťažovanie na pracovisku. (Nevylučuje to fakt, že obeťami násilia a obťažovania bývajú aj muži). Takýto stav je neprípustný a nesmie byť prehliadanou a ticho tolerovanou „súčasťou“ práce a zamestnania ženy. Tento negatívny fenomén sa vyskytuje naprieč všetkými krajinami, odvetviami, sektormi, profesiami. Nevieme si možno ani predstaviť, čo všetko musia mnohé ženy podstúpiť, aby si získali alebo udržali zamestnanie, aby boli povýšené, aby im bol zvýšený plat.

Minulý rok v júni na svojom 107. zasadnutí Medzinárodná konferencia práce (ILC) po prvýkrát otvorila diskusiu za účelom vypracovania odporúčania a dohovoru MOP o násilí a obťažovaní žien a mužov vo svete práce. Tento rok diskusie a práca na daných materiáloch pokračujú a mali by byť ukončené v závere tohtoročného 108. zasadnutia ILC. Bude to vôbec prvé odporúčanie a záväzný dohovor MOP, ktorý sa bude zaoberať fenoménom násilia a sexuálneho obťažovania na pracovisku. Tieto medzinárodné legislatívne inštrumenty by mali chrániť všetkých pracujúcich bez ohľadu na formu práce či vykonávanú profesiu pred akoukoľvek formou násilia a sexuálneho obťažovania. Prijatím dohovoru MOP však boj proti násiliu nekončí. Musíme spoločne doma, na svojich pracoviskách bojovať za rovnosť, sociálnu spravodlivosť, dôstojnú prácu, musíme bojovať proti násiliu a obťažovaniu! V tomto prípade je tolerancia nulová.

SOCIÁLNA OCHRANA A KLIMATICKÉ ZMENY

Klimatické zmeny sú obrovským problémom a výzvou pre celé ľudstvo. Na tom, či sa súčasná civilizácia dokáže s týmto problémom, ktorého je zároveň i strojcom, popasovať, stojí jej ďalšia budúcnosť a existencia vôbec. V blízkej budúcnosti budú v súvislosti s klimatickými zmenami rôzne zničujúce prírodné javy a katastrofy ako záplavy, suchá, požiare, hurikány, tsunami, búrky narastať a naberať na intenzite. V ich dôsledku budú najchudobnejší tejto planéty najviac zasiahnutí. Chudobní, ktorí zároveň nesú najmenšiu zodpovednosť za tieto zmeny, budú ešte viac chudobnieť. Vidiecke oblasti a ich obyvateľstvo, ktoré už teraz trpí nedostatkom akejkoľvek sociálnej ochrany, bude sociálne najviac postihnuté a tlačené do chudoby. Sociálne zabezpečenie zohráva dôležitú úlohu v ochrane domácností zasiahnutých dôsledkami extrémneho počasia. Musí byť čo najviac flexibilné a adaptabilné na rýchlo meniace sa podmienky a prostredie a garantovať záchrannú sieť pre tých, ktorí sú a budú klimatickými zmenami zasiahnutí najviac. V konečnom dôsledku sociálna ochrana ako preventívny nástroj sociálnej politiky je lacnejší ako všetky ďalšie nástroje, ktoré budú použité na odstránenie dôsledkov (aj) klimatických zmien. Mnoho krajín už začalo implementovať politiky na zabránenie a odstránenie dôsledkov klimatických zmien, aby ochránilo svoje obyvateľstvo. I keď si naivne mnohí myslia, že Slovensko je krajina, ktorej sa klimatické zmeny netýkajú, je na obrovskom omyle. Len bojom proti klimatickým zmenám a za sociálnu ochranu a spravodlivosť môžeme uvažovať o (svetlejšej) budúcnosti.

UNIVERZÁLNY MIER NEMÔŽE EXISTOVAŤ BEZ GARANCIE SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI

Od 10. do 21. júna 2019 sa zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľov a vlád z celého sveta stretávajú na výročnej 108. Medzinárodnej konferencii práce (International Labour Conference) v Ženeve, ktorá je sídlom Medzinárodnej organizácie práce. Býva tak každý rok v mesiaci jún, no tento rok je niečím výnimočný. Nesie sa v duchu osláv 100. výročia založenia jedinej tripartitne organizovanej medzinárodnej inštitúcie, ktorá sa neformálne označuje za svetový parlament práce a spája vlády, odbory a zamestnávateľov zo 187 krajín za účelom nastavovania základných štandardov práce, rozvojových politík a programov a dôstojných pracovných podmienok pre všetkých pracujúcich. V tento významný dátum mám tú česť opäť spolu so svojimi poradcami reprezentovať slovenských pracujúcich a nasať informácie o najaktuálnejších a najakútnejších problémoch a výzvach, ktorým čelí svet práce, ako sa aj podieľať na rozhodovaní o najnovších štandardoch a konvenciách v oblasti práce na medzinárodnej úrovni.

MOP bola založená v roku 1919, kedy sa svet spamätával z následkov deštruktívnej vojny, za účelom realizácie svojej hlavnej vízie postavenej na základnej premise, že univerzálny a trvalý mier môže byť nastolený len v prípade garancie sociálnej spravodlivosti. Táto hlavná idea je aktuálna aj po sto rokoch, v súčasnosti, v časoch veľkých technologických, demografických a environmentálnych výziev, ktoré majú, bezpochyby, dopady aj na svet práce. Medzinárodná organizácie práce musí využiť svoj potenciál na to, aby nebola v nasledujúcich obdobiach len bezzubou a ťažkopádnou agentúrou OSN, ale aby bola silnou a rešpektovanou inštitúciou, ktorá dokáže naďalej nastoľovať a podporovať štandardy, fundamentálne princípy a práva pre každého pracujúceho, vytvárať príležitosti pre mužov a ženy pre dôstojnú prácu a dôstojný príjem, podporovať čo najširšie pokrytie sociálnym zabezpečením a ochranou a posilňovať tripartizmus a sociálny dialóg.

Monika Uhlerová, viceprezidentka KOZ SR

PROGRAM A DOHOVORY A ODPORÚČANIA MEDZINÁRODNEJ ORGANIZÁCIE PRÁCE

Stále body programu:

• Správy predsedu Správnej rady Medzinárodného úradu práce,
• Program a rozpočet na roky 2020 – 2021 a iné otázky;
• Informácie a správy o aplikácii dohovorov a odporúčaní MOP;

Body programu boli:

• Výstupný dokument k stému výročiu založenia MOP;
• Násilie a obťažovanie žien a mužov vo svete práce – normotvorná činnosť, druhé kolo diskusií v rámci procedúry dvojitej rozpravy, ktorej cieľom je prijatie nového dohovoru MOP na túto tému;
• Tematické diskusie a podujatia týkajúce sa Sveta práce, vrátane storočnicových iniciatív.

Konfederácia odborových zväzov SR zodpovedne a aktívne pristupuje k tvorbe dohovorov, ich implementácii a dôslednému dodržiavaniu.

V tomto roku boli vo Výbore pre aplikáciu dohovorov a odporúčaní prediskutované nasledovné dohovory:

• Filipíny, Kazachstan, Turecko, Zimbabwe, Alžírsko, Egypt, Fidži, Honduras – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva  organizovať sa č. 87 z roku 1948; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v San Franciscu na svojom 31. zasadnutí 9. júla 1948. Dohovor nadobudol platnosť 4. júla 1950.
• Etiópia – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o minimálnom veku na prijatie do zamestnania č. 138 z roku 1973; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 58. zasadnutí 26. júna 1973.
• Irak, Jemen, Cabo Verde, Demokratická republika Laoská ľudová republika – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce č. 182 z roku 1999; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 87. zasadnutí 17. júna 1999.
• Líbya, Tadžikistan – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie č. 111 z roku 1958; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 42. zasadnutí 25. júna 1958.
• Mjanmarsko, Bielorusko – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci č. 29 z roku 1930; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 14. zasadnutí 28. júna 1930.
• Nikaragua – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o základných cieľoch a normách sociálnej politiky č. 117 z roku 1962.
• Uruguaj, Brazília – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949.
• Národný štát Bolívia – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o určovaní minimálnej mzdy s osobitným zreteľom na rozvojové krajiny č. 131 z roku 1970.
• Salvádor – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem č. 144 z roku 1976.
• Srbsko, India – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947