Na rokovaní HSR SR boli predložené a prerokované materiály, ktoré predkladali viacerí rezortní ministri. (Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú TU). KOZ SR venovala pozornosť všetkým predloženým materiálom, z ktorých vyberáme niekoľko pre nás najdôležitejších. Zároveň treba skonštatovať, že k niekoľkým bodom z dnešného programu mali sociálni partneri súhlasné stanoviská a tieto materiály boli odporučené na ďalšie legislatívne konanie či zobrané na vedomie.
Tripartita sa zaoberala návrhom Úradu vlády SR týkajúcim sa zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona má za cieľ odstrániť podstatné aplikačné problémy, zjednodušiť aplikačnú prax, pružnejšie nastaviť niektoré inštitúty, zefektívniť fungovanie vnútorných vzťahov v systéme štátnej služby, precizovať existujúcu právnu reguláciu, a tak prispieť k posilneniu funkčnosti verejnej správy v Slovenskej republike, v súlade s princípmi štátnej služby definovanými zákonom o štátnej službe.
Úrad vlády SR vyhovel našej zásadnej pripomienke a v rámci predkladaného návrhu zákona v novelizačnom článku IV legislatívne upravil problematiku týkajúcu sa znižovania a odnímania osobných príplatkov poskytovaných zamestnancom verejnej správy v zmysle §10 zákona č. 553/2003 Z. z.
KOZ SR dostala veľké množstvo podnetov od zamestnancov verejnej správy, ktoré sa týkali postupu zamestnávateľov pri znižovaní osobných príplatkov zamestnancom. V praxi došlo k zákonnej úprave/zvýšeniu stupníc platových taríf verejných zamestnancov, avšak často aj k následnému bezdôvodnému, resp. neodôvodnenému zníženiu osobných príplatkov, pričom dôvodom mal byť nedostatok finančných prostriedkov na strane zamestnávateľov.
Snahou KOZ SR v rámci dojednávania kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá platí pre verejnú službu na roky 2019 – 2020, bolo dosiahnuť úpravu a navýšenie platových taríf zamestnancov, ktorá by sa prejavila v reálnom raste platov bez akýchkoľvek neodôvodnených a bezdôvodných negatívnych dopadov na iné zložky funkčného platu, najmä na osobné príplatky. KOZ SR považuje takéto správanie a postup zamestnávateľov za nekorektný. KOZ SR upozorňovala, že platný zákon č. 553/2003 Z. z. viaže priznanie osobných príplatkov na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností. Podľa nášho názoru aj následné zníženie alebo odobratie osobných príplatkov by malo byť dôvodné. V tomto zmysle sme listom žiadali nápravu u predsedov koaličných strán, ako aj u orgánov samosprávy a štátnej správy a usmerňovali sme zamestnancov, aby pokračovali v riešení situácie organizovane prostredníctvom odborovej organizácie.
Novelizačný článok IV, bod 4 a 5 považujeme za spresnenie súčasného právneho stavu a stanovenie pravidiel zvyšovania, znižovania alebo odňatia osobného príplatku, obdobne ako je tomu aj v zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, a aby tak uvedený príplatok nebol iba nástrojom „optimalizácie mzdových nákladov“ zamestnávateľa.
Keďže v procese medzirezortného pripomienkového konania nebolo k dispozícií konkrétne znenie novelizačného článku IV bod 4, KOZ SR zásadne žiadala v čl. IV bode 4 vypustiť „alebo pri preradení zamestnanca do inej platovej triedy.“. Zámer navrhovateľa nevyplýva ani z predloženej dôvodovej správy k zákonu. Bola tu totiž obava, že pri preradení do vyššej platovej triedy môže dôjsť k zníženiu osobných príplatkov zamestnancov zo strany zamestnávateľa. Predkladateľ počas tripartity vyhovel tejto našej požiadavke.
KOZ SR zároveň upozornila, že je potrebné uskutočniť úpravu platových taríf štátnych zamestnancov takým spôsobom, aby boli zohľadnené kvalifikačné požiadavky štátnych zamestnancov. Zároveň sme požadovali, aby zamestnávateľ ku dňu účinnosti tohto zákona do dĺžky služobnej praxe započítal aj odbornú prax, ktorú štátny zamestnanec získal ako zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme v pracovnom pomere k tomu istému zamestnávateľovi a má rovnaký alebo obdobný charakter ako činnosť, ktorú po organizačnej zmene, t. j. vzniku štátnozamestnaneckého pomeru vykonáva na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste u toho istého zamestnávateľa.
Vzhľadom na to, že na augustovej HSR nedošlo k dohode o výške sumy minimálnej mzdy pre rok 2020, vypracovalo ministerstvo práce návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020 vo výške 580 euro mesačne.
Po absolvovaných rokovaniach o sume mesačnej minimálnej mzdy, KOZ SR chápe potrebu vytvorenia predvídateľného mechanizmu valorizácie sumy mesačnej minimálnej mzdy, ktorý by mal vychádzať z verifikovaných údajov. Minimálna mzda sa ustanovuje na nasledujúci rok po roku, v ktorom je ustanovená. Verifikovaná priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve je určená vždy za rok predchádzajúci roku, v ktorom je minimálna mzda ustanovená, takže dostupnosť verifikovaných údajov je s istým časovým odstupom.
S cieľom využiť verifikované údaje je možné určiť sumu mesačnej minimálnej mzdy vo výške 60 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno akceptovať aj minimálnu mzdu vo výške 60 % z verifikovanej priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2018. Priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve za rok 2018 bola 1 013 euro, teda suma mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2020 z verifikovanej priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve (2018) by mala byť určená vo výške 607,8 euro, čo je 3,493 euro za odpracovanú hodinu.
Tripartita sa zaoberala aj návrhom poslancov NR SR Erika Tomáša a Roberta FICa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Navrhovaným zákonom sa ponecháva zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov autonómiu, pokiaľ ide o rokovanie a dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok. Pokiaľ k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov dôjde do 15. júla alebo na rokovaní HSR SR do 31. augusta, mesačná minimálna mzda na nasledujúci kalendárny rok je určená ich dohodou. Ak k takejto dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov nedôjde, použije sa vzorec predvídaný zákonom. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR zverejnená Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy.
Ministerka školstva predložila dva návrhy zákonov, a to Návrh zákona o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní a Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní. Návrh zákona o teste proporcionality upravuje jednotlivé kritériá, podľa ktorých sa majú posudzovať budúce nové regulácie povolaní a odborných povolaní, požiadavka na povinný test proporcionality má za cieľ odstrániť neodôvodnené alebo neprimerané prekážky pri uplatňovaní základných práv a slobôd v členských štátoch. Návrhom zákona o celoživotnom vzdelávaní sa o.i. upravuje pojem kvalifikácia a jej prepojenie so Slovenským kvalifikačným rámcom, vymedzia sa údaje v Národnej sústave kvalifikácií a s tým súvisiaca terminológia, zavedú základné princípy uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a pod. KOZ SR nemala k návrhom žiadne pripomienky.
Sociálni partneri navrhli, aby sa Návrh zákona o územnom plánovaní a Návrh zákona o výstavbe (stavebný zákon) vzhľadom na rozsah pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní a na nedostatočný časový priestor, ktorý bol zo strany predkladateľa poskytnutý sociálnym partnerom na zaujatie stanoviska na rokovanie HSR, preložený na rokovanie mimoriadnej tripartity k štátnemu rozpočtu začiatkom októbra.