Slovenské ženy majú k rovnosti na mnohých úrovniach ešte ďaleko

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien ženské organizácie na celom svete už po 112. raz upozorňujú na nedostatok rovnakých práv pre ženy. KOZ SR tento deň využíva aj na to, aby pripomenula, že slovenské ženy majú k rovnosti na mnohých úrovniach ešte ďaleko. Napriek tomu, že emancipácia žien pokročila a ženy už nemusia bojovať o svoje volebné právo a postavenie v spoločnosti, v pracovnom živote sú ženy stále v  nevýhodnejšej pozícii ako muži. Prekonávajú veľké množstvo bariér, aby aspoň čiastočne dosiahli rovnaké práva a podmienky ako muži.

Ženy v EÚ zarábajú v priemere o 12,7 % menej ako muži a stále čelia prekážkam v prístupe na trhu práce. Tieto rodové rozdiely v príjmoch ekonomicky aktívnych ľudí v neprospech žien, sa neskôr prejavia vo výške dôchodku, ktorý v niektorých krajinách EÚ je u žien aj o 30 percent nižší v porovnaní s mužmi. Na Slovensku je situácia veľmi podobná. Muži zarábajú o 9,5 % viac, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Naopak, ženy majú mzdy o 10 % nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Výrazný rozdiel je aj pri porovnaní mzdy muža a ženy. Ženy dosahujú len 82 % mzdy mužov, rodový mzdový rozdiel je teda na úrovni 18 % v neprospech žien. V post-produktívnom veku sa nízke mzdy prenášajú do nízkych dôchodkov. Na Slovensku majú ženy skoro o 17,6 % nižšie dôchodky ako muži. Nižšie dôchodky znamenajú vyššie riziko chudoby v starobe pre ženy, ktoré žijú samy.

„Medzi najčastejšie bariéry, s ktorými sa ženy stretávajú, patrí, okrem už spomínaného nízkeho mzdového ohodnotenia, aj nemožnosť kariérneho rastu, vysoká nezamestnanosť, zložitý návrat na trh práce po materskej dovolenke, nedostupnosť predškolskej výchovy, ale aj vysoká nezamestnanosť, či obťažovanie na pracovisku,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová na margo toho, čo ovplyvňuje nepomerne nevýhodnejšiu pozíciu žien.

Z  2,74 milióna ekonomicky aktívnych ľudí v roku 2021 bolo až 47 % žien. Ak porovnáme podiel ekonomicky aktívnych, s vysokoškolským vzdelaním, žien a mužov, ženy sú vzdelanejšie. Vysokoškolské vzdelanie má 36,3 % žien, naproti tomu u mužov je to len 23 %. Nedocenené vzdelanie a diskriminácia žien na pracovnom trhu sa samozrejme odráža aj na rozdielnom odmeňovaní na jednotlivých pracovných pozíciách. Ani na jednej pracovnej pozícií ženy nezarábajú priemernú mzdu danej pozície, pričom vždy zarábajú menej ako muži. A obrovská inflácia túto situáciu ešte zhoršila. Dokonca muž – riadiaci pracovník, má o 23,2 % vyšší plat ako žena v tej istej riadiacej pozícii.

Nepochybne platovú nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien živia predsudky a stereotypné vnímanie pozície ženy – matky a opatrovateľky, zo strany spoločnosti. Takzvané opatrovateľské činnosti, t. j. starostlivosť o deti, rodinných príslušníkov a domáce práce, sú vo veľkej miere v rukách žien. Na Slovensku je 68 % domáckej práce vykonávanej ženami, žena tak v priemere venuje tejto neplatenej domáckej práci 38 hodín týždenne.

„Tu je silne cítiť rodový stereotyp hlboko zakorenený v našej spoločnosti. A to, že o príjem rodiny sa postará muž. Pritom slovenské domácnosti sú brané ako prevažne dvojpríjmové a v prípade závislosti len od jedného príjmu rodina osciluje na hranici chudoby,“ vysvetľuje prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová a dodáva, že „lepšie uznanie obdobia výchovy detí, ako aj zákonný nárok na miesto v predškolskom zariadení napríklad od prvých narodenín dieťaťa by tiež umožnilo ženám pracovať viac hodín a následne dostávať vyššie dôchodkové dávky v starobe“.

Na zlepšenie situácie žien sú potrebné aj dobré pracovné podmienky a zdravé pracovné miesta. Pracujúce ženy musia byť lepšie chránené aj v podnikoch. Na pracoviskách sa viac ako 50 % všetkých pracovníkov stretlo so sexuálnym obťažovaním. Z toho viac ako 90 % tvoria ženy a osobitné vzťahy závislosti na pracovných miestach sťažujú ženám možnosť brániť sa. Že zamestnávatelia, zákonodarcovia a orgány činné v trestnom konaní nedostatočne bojujú proti násiliu páchanému na ženách a ich obťažovaniu na pracovisku, vyplynulo už z prieskumu Európskej odborovej konfederácie, ktorý sa začiatkom roka 2021 uskutočnil v 21 európskych krajinách.

Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti na Slovensku postihnutých      príjmovou chudobou 12,8 % žien, jednočlenná domácnosť žien má mieru rizika chudoby na úrovni 25 %. Obzvlášť ohrozené sú matky samoživiteľky – miera rizika chudoby u nich dosahuje až 33,6%.

Okrem väčšej miery dostupnosti predškolskej výchovy detí by k odstráneniu nerovností pomohlo aj skrátenie pracovného času. Ženám by uľahčilo zosúladenie rodinného a pracovného života a mužom dalo možnosť tráviť viac času s deťmi. Napríklad na Islande viedlo skrátenie pracovného času aj k vyváženejšiemu rozdeleniu tzv. opatrovateľskej práce. Zamestnanci v Slovenskej republike pritom odpracujú týždenne viac hodín, ako je priemer odpracovaných hodín za týždeň v krajinách EÚ. Slovenský Zákonník práce upravuje 40-hodinový pracovný týždeň od roku 2002, výhodnejšie je ho možné dohodnúť v kolektívnych zmluvách.

KOZ SR pri príležitosti MDŽ zároveň zdôrazňuje, že organizovanie sa v odboroch je pre ženy dobrým riešením. Odbory sú pre ženy kľúčom k rovnakému a spravodlivému platu, slušným pracovným podmienkam, bezpečným pracoviskám, rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, či k slušným dôchodkom.