M. Uhlerová: Do Prezidentského pláca prichádzam s návrhom, ako dať stopku chaotickým poslaneckým návrhom a nastaviť štandardný legislatívny proces
Predkladanie a prerokovávanie legislatívnych noriem dnes v Národnej rade SR pripomína skôr neriadený chaos, ako transparentný, kvalifikovaný a participatívny proces. KOZ SR vždy pristupovala k legislatívnemu procesu výsostne odborne s cieľom, aby bola legislatíva prijímaná transparentne, so zapojením odbornej verejnosti a s dostatočným priestorom na diskusiu. Preto dnes prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová na stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou bude prezentovať naše návrhy na obmedzenie nesystémových a chaotických návrhov zákonov, ale aj ako je možné to dosiahnuť a zároveň posilniť dialóg so sociálnymi partnermi vrátane zástupcov zamestnancov – odborov, pri presadzovaní legislatívnych zámerov.
KOZ SR považuje za nevyhnutné, aby na Slovensku fungoval kvalitný sociálny dialóg, a to nielen na národnej úrovni zastrešený tripartitou, ale aby aj na parlamentnej úrovni boli v čo najširšej miere zohľadňované názory a pripomienky sociálnych partnerov, čo v súčasnej zložitej dobe výrazne prispieva k udržaniu sociálneho zmieru.
Dosiahnuť, aby predkladanie, pripomienkovanie a prerokovávanie legislatívnych noriem prebiehalo kvalifikovane a bez zbytočných problémov v aplikačnej praxi, je možné za dodržiavania niekoľkých pravidiel, a to: dôsledným dodržiavaním platnej legislatívy, posilnením rešpektu voči sociálnym partnerom, prípadne aj zavedením povinného predkladania poslaneckých návrhov do pripomienkového konania.
Legislatívny proces je už v súčasnosti upravený niekoľkými zákonnými normami (zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky; Rokovací poriadok vlády Slovenskej republiky; Legislatívne pravidlá tvorby zákonov (uznesenie NR SR č. 19/1997 Z. z. k návrhu legislatívnych pravidiel tvorby zákonov);zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite); Rokovací poriadok Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky). Už dnes platná a účinná legislatíva v prípade dodržania štandardného procesu zabezpečuje, že nielen vládou predkladané legislatívne návrhy môžu a majú prejsť širokou odbornou diskusiou vrátane diskusie so sociálnymi partnermi, ale aj v prípade poslaneckých iniciatív je priestor na vyžiadanie si stanoviska vlády k daným iniciatívam a otvoriť tým aj odbornú diskusiu.
„Už dnes je možné predložiť národnej rade odborné stanovisko dotknutých rezortov, ktoré majú v gescii jednotlivé zákony, a rovnako aj otvoriť odbornú diskusiu so sociálnymi partnermi. Predseda NR SR má totiž možnosť doručiť poslanecký legislatívny návrh zákona vláde SR a požiadať ju o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní, čo otvára priestor na konzultáciu vlády SR so sociálnymi partnermi na pôde tripartity,“ vysvetľuje prezidentka KOZ SR M. Uhlerová.
Zároveň KOZ SR vidí možnosť v úprave zákona o tripartite, či jej rokovacieho poriadku, a to podľa toho, či pôjde o všetky poslanecké návrhy zákonov, alebo podľa výberu sociálnych partnerov z týchto návrhov zákonov. Tým by sa okrem iného posilnilo prepojenie vlády a parlamentu a eliminoval by sa fenomén „parlamentu ako paralelnej reality“. Zároveň by sa udržalo pôsobenie tripartity ako konzultačného a dohodovacieho orgánu vlády bez nutnosti presúvať ťažisko svojej činnosti smerom k parlamentu, čo nie je prirodzená pôda pre sociálnych partnerov.
„Napriek tomu, že poslanecké návrhy zákonov sú štandardom našej politickej scény, v doterajšej histórii Slovenska nikdy neboli presadzované až v takejto miere. Prispieva k tomu najmä situácia vlády SR, ktorá stratila dôveru v Národnej rade SR a má obmedzené kompetencie, ako aj blížiace sa parlamentné voľby. Aj preto nebola doteraz potreba využívať v plnej miere zákonné normy upravujúce legislatívny proces,“ dopĺňa M. Uhlerová.
Na dnešnom stretnutí plánuje Monika Uhlerová otvoriť aj otázku úrovne rešpektu vlády SR, prípadne i ďalších politických aktérov, voči názorom a stanoviskám sociálnych partnerov, keďže stanoviská sociálnych partnerov nie sú pre vládu záväzné. Častokrát by však ich rešpektovanie viedlo k odstráneniu nedostatkov v navrhovanej legislatíve, predišlo by sa opakovaným „opravným“ novelizáciám, či odmietnutiu navrhovaného zákona prezidentkou SR a v neposlednom rade by to viedlo k upokojeniu spoločenskej situácie.
Za krajnú možnosť považujeme povinné predkladanie poslaneckých návrhov do pripomienkového konania prostredníctvom zavedenia povinnosti zverejňovať na pripomienkové konanie na príslušnom portáli aj návrhy zákonov po prvom čítaní v NR SR, ktoré podáva výbor Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec NR SR. To by si však vyžiadalo zmenu zákona o tvorbe právnych predpisov, keďže v súčasnosti nemajú poslanci povinnosť konzultovať svoje návrhy s odbornou verejnosťou. „Ak by boli všetky poslanecké návrhy súčasťou medzirezortného pripomienkového konania, sociálni partneri a odborná verejnosť by mali priestor na vznášanie pripomienok a stanovísk. Ústavné právo poslanca predkladať legislatívne návrhy by tak ohrozené nebolo. Práve naopak, tento postup a dodržiavanie platnej legislatívy by mohlo vyriešiť, zdá sa, nekončiacu legislatívnu smršť,“ dovysvetlila prezidentka KOZ SR návrhy konfederácie, s ktorými dnes prichádza za prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou.
Bratislava, 13.4.2023