Konfederácia odborových zväzov zorganizovala konferenciu, na ktorú pozvala odbornú verejnosť, expertov, odborárov i predstaviteľov akademickej obce. S príhovorom osobne vystúpila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová a Slavka Eley, vedúca Odboru riadenia a koordinácie European Labour Authority. Prostredníctvom videa sa hosťom prihovorila generálna tajomníčka Europskej odborovej konfederácie Esther Lynch a predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Oliver Röpke.
Výstižný názov a nosná téma odbornej konferencie KOZ SR – Budúcnosť práce v 21. storočí, má aktuálny, aj akútny charakter. Trh práce sa v posledných rokoch vyvíja tak rýchlo, že aj naša reakcia by mala byť adekvátne promptná. Prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová spresnila, že „aktuálne technologické trendy spočívajúce najmä v stále vyššej miere automatizácie, robotizácie, digitalizácie, umelej inteligencie, ale aj v zmene klímy či demografickom vývoji, stavajú svet práce pred mnohé vážne otázky“. Tieto zmeny sa už dejú a do niekoľkých rokov budú štandardom. S novými technológiami by mali vzniknúť aj nové profesie a pracovné miesta, ktoré budú plne automatizované. Naopak, iné zaniknú a podľa sociálno-ekonomických analytikov sa to bude týkať najmä nízkokvalifikovaných a nízkoplatených pozícií.
Generálna tajomníčka Európskej odborovej konfederácie (EOK) Esther Lynch poznamenala, že „ako odborári sa snažíme budúcnosť práce neustále predvídať a tvoriť na národnej, regionálnej, európskej a podnikovej úrovni“. S inováciami však prichádza aj neistota.
Odborníci upozornili na tzv. digitálne platformy, ktoré majú v posledných rokoch výrazný rozmach. Sú to najmä donášky, taxislužby či upratovacie služby. Mnohé tieto platformy podľa Esther Lynch „zneužívajú pracovníkov, nerešpektujú ich právo byť vnímaní ako zamestnanci a predstierajú, že sú živnostníci“. Dodala, že platformy disponujú tzv. algoritmickým riadením, a to s cieľom kontrolovať zamestnanca počas jeho výkonu práce. Všetko sú to nástrahy, ktoré musíme podľa EOK zastaviť.
Riešenia sa už na európskej pôde črtajú. Platformová ekonomika síce otvára príležitosti pre podniky a pracovníkov, no na druhej strane vyvoláva vážne obavy súvisiace s pracovnými podmienkami, povedal predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Oliver Röpke. Zároveň podotkol, že aj z tohto dôvodu „sme sa zasadzovali za posilnenie práv na informácie a konzultácie a za všeobecné právo na kolektívne vyjednávanie pre všetkých pracovníkov platforiem bez ohľadu na postavenie“.
Slavka Eley, vedúca Odboru riadenia a koordinácie European Labour Authority, poznamenala, že na trhu práce čelíme štyrom otázkam a tie budú formovať našu budúcnosť: Z čoho bude práca pozostávať? Kto bude pracovať? Ako bude pracovať? Kde bude pracovať?
Predstavitelia organizácií a zároveň odborníci vo svojich príhovoroch neopomenuli aj ďalšie výzvy, problémy či nástrahy, napríklad nízke mzdy, nedostatok kolektívnych zmlúv či pracovné bariéry. Práve preto by podľa prezidentky KOZ SR Moniky Uhlerovej mali odboryotvárať otázky týkajúce sa práce, vytvárať tlak na politickú reprezentáciu, žiadať riešenia a formovať verejné politiky k zlepšeniu života ľudí na Slovensku i vo svete.
Ako ovplyvnia nové trendy pracovný trh?
Odpovede na túto otázku sme sa snažili zodpovedať spolu s odborníkmi sme na tohto týždňovej odbornej konferencii. Budúcnosť nie je ľahké predikovať, avšak v tomto prípade už vieme takmer s určitosťou povedať, čo nás na trhu práce čaká a zároveň neminie. Technológie, umelá inteligencia, digitalizácia či automatizácia. Pravdou je, že už nehovoríme o novinkách. Podľa expertov je to len otázka času, kedy tieto inovácie ovplyvnia a nahradia prácu človeka.
Táto téma môže vzbudzovať medzi zamestnancami neistotu a obavy. Je to pochopiteľné, pretože hovoriť o strate, resp. zániku pracovných miest, neprináša pozitívnu informáciu, ani emóciu. Každá minca má však dve strany. To „staré“ takmer vždy nahradí nové. Či je to nové lepšie alebo horšie, to už posúdite z vlastnej skúsenosti. Faktom je, že každá doba prináša „to“ svoje a my sa predsa len prispôsobíme. Pracovný trh je toho príkladom nielen vo svete, ale aj u nás. Hoci hospodársky a ekonomicky vyspelejšie krajiny sú zopár krokov pred nami. Vo verejnom a mediálnom priestore sa už prezentuje, že do roku 2033 by sme viaceré zmeny mohli mať aplikované do bežnej praxe.
Nové technológie, umelá inteligencia, automatizácia a digitalizácia nahradia isté ľudské zručnosti. V tomto prípade je namieste sa obávať, že niektoré prefosie už nebudeme potrebovať. Odborníci sa zhodujú, že úbytok by mohli zaznamenať napr. úradnícke pozície. Tiež však tvrdia, že nové technológie môžu vylepšiť, zrýchliť, zjednodušiť aj skvalitniť pracovný proces. Prizvukujú, že ak sa aj zmenia pracovné podmienky, nemusí to znamenať automatické prepúšťanie či rušenie pozícií.
Umelá inteligencia nie je úplne nový fenomén. Hovorilo sa o nej už skôr, no môže sa zdať, že teraz dostáva viac priestoru. Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský podotkol, že, „umelá inteligencia spravila premostenie medzi dátami a informáciami. Odpovie vám priamo na otázku a využije na to dáta, ktoré sú známe, dostupné a z rôznych zdrojov.“ Môžeme potvrdiť, že umelá inteligencia uľahčí a zrýchli prístup, no na druhej strane je opodstatnené klásť si otázku typu, kde budú jej hranice?
Je mylné si myslieť, že sa nás vyššie spomenuté zmeny v pracovnom prostredí nedotknú, upozorňujú experti. V niektorých odvetviach možno nebudú tak výrazné, avšak musíme si podľa nich uvedomiť, že technologický pokrok nezastavíme. Riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Miroslav Štefánik spresnil, že „približne polovica pracovných miest bude oplyvnená, nie zrušená. Ľudia na týchto pozíciach budú potrebovať aj vzdelávanie.“ Veľký dôraz by sme mali klásť práve na vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie, zdôrazňujú odborníci.
Ruku k dielu by mali podľa nich priložiť odbory, zamestnávatelia, aj štát. Vzdelávanie by sa nemalo týkať len zamestnaných, ale aj nezamestnaných ľudí, a to vo väčšej miere ako doteraz. Špecilista na regionálny rozvoj Anton Marcinčin zdôraznil, že na trh práce musíme aj ľudí „dostať“, a to v rámci jednotlivých regiónov, ktoré majú svoje sociálno-ekonomické špecifiká.
Ako však bude vyzerať trh práce v budúcnosti, nie je tak úplne otázkou len samotnej budúcnosti, ale najbližších dní, týždňov mesiacov a rokov.
Je vôbec možné odstrániť nelegálnu prácu? Aké má dôsledky a prečo ju tolerujeme?
V každej oblasti spoločenského života by sme vedeli nájsť a pomenovať nedostatky. V podstate hovoríme aj o nefunkčnosti systému, alebo naopak o tom, že práve systém umožňuje robiť veci nesprávne. Týka sa to aj pracovného trhu a zamestnávania. Nelegálnu, ľudovo povedané čiernu prácu zhodnotili a vysvetlili odborníci v rámci diskusie na odbornej konferencii KOZ SR.
Radšej budem robiť „na čierno,“ akoby som nemal mať nič. Počuli ste to už? Táto veta alebo vyjadrenie je u nás viac ako bežné. „Nelegálna práca tu vždy bola, je a aj bude,“ povedal manažér spoločnosti TREXIMA Bratislava Jozef Krabáč. Dodal, že na Slovensku nie je otázka nelegálnej práce novinkou. Problémom bola v minulosti, ako aj dnes. „Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie majú negatívny dopad na zamestnancov, podnikateľské prostredia i na celú spoločnosť,“ píše sa na webovej stránke ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Odborníci sa zhodujú, že pokiaľ nezmeníme svoje postoje k dodržiavaniu pravidiel a noriem, tak k zásadným zmenám nikdy nepríde. Prezidentka Slovenskej komory psychológov Eva Klimová podotkla, „že Slovensko potrebuje jednu až dve generácie, aby zmenilo svoj postoj k dodržiavaniu pravidiel a noriem. My hľadáme spôsoby, ako veci obchádzať, nie ako veci dodržiavať.“ Pravdou je, že tento stav spoločnosť akceptuje napriek tomu, že vieme o negatívnych dôsledkoch nelegálnej práce. Na druhej strane však vnímame, že sociálna, ekonomická a vzdelanostná situácia ľudí nie je rovnaká a v niektorých regiónoch Slovenska má výrazné odchýlky.
Niektorí zamestnanci predsa len pristúpia na pracovné podmienky, ktoré vôbec nespĺňajú základné právne a sociálne štandardy. Niekedy však nemajú u zamestnávateľa ani na výber. Peniaze na ruku, bez pracovnej zmluvy, nútené živnosti. Je mnoho aj medializovaných prípadov, kedy sa zamestnanci dostali do patových situácií a nevedeli si už pomôcť. Riziko čiernej práce sa najčastejšie ukáže na pracovných úrazoch. Poistenie poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania, známe ako úrazové poistenie, si platí zamestnávateľ. Živostník si však toto poistenie musí zaobstarať sám, v komerčnej poisťovni. Dôvodom je, že mu to neumožňuje zákon o sociálnom poistení. To znamená, že ak živnostník utrpí pracovný úraz, nárok na úrazové dávky zo Sociálnej poisťovne mu nikdy nevzniknú. „Žiaľ, títo ľudia, pokiaľ nie sú komerčne poistení, nemajú nárok na žiadnu dávku, žiadne odškodnenie, vrátane ich pozostalých,“ vysvetlila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Na Slovensku vnímajú odborníci ako problém aj nočnú prácu. Patríme totiž ku krajinám s vysokým podielom práce v noci. Naša ekonomika je väčšinovo zameraná najmä na priemyselnú výrobu. Manažér spoločnosti TREXIMA Bratislava Jozef Krabáč zdôraznil, že pokiaľ sa nezmení samotná štruktúra hospodárstva, tak ani podiel práce v noci sa výrazne nezníži.
Zaostávame aj v tvorbe a úprave legislatívy. Analytici však ubezpečujú, že nám výrazne pomáha a v budúcnosti aj pomôže európska legislatíva. Nelegálne zamestnávanie je celospoločenský problém a zmeniť ho musíme všetci. Predsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková poznamenala, že sa na tom vo väčšej miere musia podieľať aj odbory. Veľkú rolu podľa nej zohráva edukácia v rámci pracovnoprávnych vzťahov.
Ak viete o nelegálnej práci a chcete o nej informovať, môžete sa obrátiť na inšpektorát práce.
Bez komunikácie to nepôjde
Sociálny dialóg, partnerstvo či tripartita majú v krajinách svoje opodstatnenie. Hoci občania nie sú bezprostredne ich súčasťou, naopak, výsledky sa ich priamo dotýkajú. Sociálni partneri, teda odborári, zamestnávatelia a vláda, rokujú na pôde tripartity o zákonoch, ktoré majú sociálny a ekonomický rozmer. Odbornú konferenciu KOZ SR Budúcnosť práce v 21. storočí sme zakončili diskusiou o kvalite sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania.
Uplynulé udalosti a krízy mali nepochybne výrazný vplyv na fungovanie tripartity a kvalitu sociálneho dialógu. Pandémia COVID 19, energetická kríza, sociálno-ekonomická situácia, inflácia -všetky si vyžadovali prijímať a upravovať legislatívu rýchlejšie, ako za normálnych okolností. Zásadné zmeny v zákonoch posudzovali a navrhovali sociálni partneri práve na tripartite – Hospodárskej a sociálnej rade SR. Situácie, ktoré vznikli nielen u nás, ale aj vo svete, si žiadali promptné riešenia, aby sa životná úroveň občanov dramaticky neznížila. Významné postavenie, resp. pozícia sociálneho dialógu nebola vždy silná. „Úroveň sociálneho dialógu do značnej miery formovala absolútna neskúsenosť politických subjektov s jeho vedením, a to sa netýkalo iba súčasných vládnych politikov,“ upozornila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová. Dodala, že síce sociálni partneri prišli na tripartitu s konkrétnymi riešeniami, no tie nie vždy boli zakomponované do legislatívy.
Odborníci tvrdia, že tripartitný dialóg je veľmi dôležitý a ak ho nebudeme nejakým spôsobom posilňovať, oslabí sa jeho pozícia a zmysel, pre ktorý bol v minulosti zavedený. Sociologička Monika Čambáliková podotkla, že „kríza niekedy zvýrazní to, čo už jestvuje. V dobrom počasí sa to tak neprejaví. Aktéri nemajú sociálny dialóg dostatočne zvnútornený, čo znamená, že sa nestotožnili s jeho významom, postavením a možnosťami“. Obrovský potenciál máme najmä v regiónoch. Práve v nich musíme sociálny dialóg rozvíjať a podporovať. Monika Uhlerová zdôraznila, že „na národnej úrovni ťažko vyriešime všetky problémov regiónov“.
Nezastupiteľnú úlohu má samotné kolektívne vyjednávania zamestnancov a zamestnávateľov. Kolektívne vyjednávanie je však tam, kde sú odbory. Hoci v súčasnosti badáme klesajúci počet členských základní, nemení to nič na skutočnosti, že zastúpenie zamestnancov a ich hlas má svoju silu pri riešení sociálno-ekonomických problémov. Kde je kolektívne vyjednávanie, tam si vedia odborári zlepšiť a vyjednať aj priaznivejšie pracovné podmienky. „Tí, ktorí nie sú pokrytí kolektívnymi zmluvami, benefity nemajú a nemôžu ich čerpať,“ poznamenal sociálno-ekonomický analytik a odborár Ján Košč.To je len jeden z dôvodov, prečo by sa ľudia mali združovať v odboroch.
Experti vidia aktuálne problém v prípade tzv. platformových pracovníkov. Ich postavenie je v rámci pracovnoprávnych vzťahov veľmi slabé a ich práva často nevymožiteľné. Títo pracovníci majú podľa Jána Košča záujem sa združovať a práve to je pre nás, odbory, výzva, aby sme tieto aktivity podchytili a pomohli im.