KOZ SR vyjadruje úctu odvahe a statočnosti všetkých účastníkov Povstania, občanov Slovenska a iných európskych národov, ktorí so zbraňou v ruke prispeli do národného boja za oslobodenie spod fašizmu.
8. ročník mestského antifašistického festivalu „Povstanie pokračuje“ je organizovaný pri príležitosti 79. výročia Slovenského národného povstania 29. augusta 2023 v Bratislave. Účastníkom podujatia sa sprostredkovane prihovorí aj prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Vážení spolubojovníci proti fašizmu, milí priatelia!
I tento rok sa Vám prihováram takouto sprostredkovanou formou, keďže si boj proti fašizmu pripomínam práve tam, kde je srdce jeho odporu, v Banskej Bystrici. Vážim si však možnosť povedať pár slov aj na tomto mieste. Ako vnučka celoživotného protifašistického bojovníka a ako odborárka to považujem to za svoju osobnú i profesionálnu povinnosť.
Odbory a extrémna pravica sú protiklady. Odbory majú históriu boja proti extrémnej pravici a dnes zastupujú hodnoty solidarity, rodovej rovnosti, sociálnej spravodlivosti a príležitostí pre pracujúcich. Odbory sa stavajú proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii.
Konfederácia odborových zväzov je stabilnou súčasťou európskeho odborového hnutia pod strechou Európskej odborovej konfederácie, ktorá si stanovila dlhodobý cieľ reagovať na dezinformácie, stratégie a praktiky extrémnej pravice, a rozvíjať jednotnú akčnú stratégiu na obranu a posilnenie demokracie. Konfederácia odborových zväzov SR sa taktiež stala súčasťou rozrastajúcej sa európskej antifašistickej siete odborových zväzov s presvedčením, že súčasťou základnej hodnotovej výbavy, vnútorného kompasu či DNA odborov a odborárov musí byť boj proti akýmkoľvek formám pravicového extrémizmu, proti neofašistickému hnutiu a subjektom a vymedzenie sa voči popieraniu univerzálnych práv a slobôd.
Nezávislé, slobodné a demokratické odborové organizácie v každej časti sveta vrátane Európy a Slovenska musia odsúdiť oživenie neofašistických a krajne pravicových hnutí, ktorých hlas silnie alarmujúcim tempom. Hoci v súčasnosti fungujú prostredníctvom rôznych „nových“ hnutí a organizácií, ich odkaz na najhoršie skúsenosti z našej minulosti je zreteľný. Tento trend nadobúda v každej krajine rôzne podoby v závislosti od historického pozadia, miestnych pomerov, či sociálnych podmienok, ale všetky tieto formy majú spoločného menovateľa: popretie univerzálnych práv a slobôd, obmedzenie demokratických princípov a inštitútov.
Tieto hnutia môžu používať rôzne názvy a organizačné formáty, ich predstavitelia už nepochodujú v gardistických uniformách, nepokrikujú vulgárne po menšinách či migrantoch v zelených tričkách, lebo pochopili, že fasáda v obleku a kravate je najlepšou maskou. Pod ňou sa však nachádza stále to isté jadro, ktoré sa hlásilo k adorácii Tisa a jeho klérofašistického Slovenského štátu, popieralo holokaust, označovalo Slovenské národné povstanie za najtemnejší deň v histórii Slovenska, používalo nacistickú symboliku. Súčasné prejavy a vyjadrenia sú oveľa opatrnejšie a sofistikovanejšie. Lebo pochopili, že vulgárnym nadávaním na menšiny a nosením hákových krížov neuspejú.
O to alarmujúcejšia je relativizácia a legitimizácia takýchto subjektov naprieč celou spoločnosťou. A prečo? Lebo už vyrástli z mladíckej nerozvážnosti? Lebo niekto v bielej košeli a s doktorským titulom nemôže byť obdivovateľom či predstaviteľom neonacizmu? Lebo holokaust sa už nezopakuje a z histórie sme sa poučili? To, že pravicový extrémizmus a podpora fašistickým subjektom rastie, svedčí o tom, že sme sa nepoučili. Relativizácia svedčí o tom, že sme vôbec nepochopili, čo to fašizmus je. Že jeho prejavy v 20. a v 21. storočí sa nám zdajú byť odlišné, ale zároveň majú veľa spoločného.
Obhajujú zotrvanie pri akejkoľvek tradičnej identite, ktorá môže byť výslovne proti identite „iných“: národnosť, rasa, náboženstvo, pohlavie, sexuálna orientácia… Podporujú návrat k prísnym spoločnostiam založeným na definícii jediného modelu, ktorý treba prijať, pretože je tradičný a zdieľaný „väčšinou“. Podporujú výslovnú diskrimináciu tých „menšín“, ktoré nezdieľajú rovnaký model. Sľubujú poriadky, návrat k „tradičným“ hodnotám, ochranu záujmov národa, rasy, kresťanstva… Ohrozujú demokracie vychvaľovaním úplne nesprostredkovaného systému založeného na priamom vzťahu medzi „silným vodcom“ a „ľudom“, kde „ľud“ je súbor samostatných jednotlivcov bez kolektívnej skúsenosti vlastnej reprezentácie postavenej na rôznosti záujmov. Jediná hodnota hodná reprezentácie je „identita“. Takéto vymedzenie je bezprostredným ohrozením demokracie postavenej na pluralite názorov, záujmov a ich reprezentácie. Takéto vymedzenie je ohrozením občianskej spoločnosti, spoločnosti, pre ktorú je prirodzená pestrosť a diverzita, je ohrozením aj pre samotné odbory!
Aktuálne i nedávne krízy sprevádzajú javy ako vykorisťovanie pracujúcich, nevyhnutnosť spravodlivejšej redistribúcie zdrojov, ale aj posilňovanie krajnej pravice, a to naprieč celou Európou. Práve tu sa ukazuje nevyhnutnosť a nenahraditeľnosť odborového hnutia, ktoré je sformované ako najsilnejšia demokratická sila – národná, európska, globálna – vyžadujúca si demokratických partnerov. Odbory boli vždy protifašistickým hnutím a platí to aj dnes! Odbory sú chrbticou európskej demokracie.
A preto, nielen odborári, zvažujte, komu odovzdáte svoj hlas v nadchádzajúcich voľbách! Krajná pravica nie je riešením problémov pracujúcich, je ich vyústením a následne prehĺbením. Je pascou vystlanou pocitmi neistoty, ohrozenia a strachu, do ktorej je jednoduché padnúť, ale ťažko sa z nej vyslobodiť. Je ohrozením demokracie, ktorú nemôžeme brať ako samozrejmosť. Avšak bez demokracie nie je žiadna sociálna spravodlivosť. A aj preto je aktuálnym heslom európskeho odborového hnutia „Krajná pravica a fašisti sa o pracujúcich nestarajú!“. Prosím, majme ho všetci na pamäti a nedajme sa zlákať lacnými sľubmi, ktoré sú cestou do temna a neslobody!
Ďakujem všetkým, ktorí vkladajú kus zo seba do boja proti fašizmu!
Monika Uhlerová
29. 8. 2023, Bratislava, Protifašistický pochod