Vychádzajúc z vyhlásenia, nazvanom „Nový začiatok pre sociálny dialóg“, Predsedníctva Rady Európskej únie, Európskej komisie a európskych sociálnych partnerov z 27. júna 2016 sa európski sociálni partneri zaviazali pokračovať v diskusii a vzájomnom pôsobení na európskej a národnej úrovni, reflektovať výzvy sociálnych partnerov v meniacich sa ekonomikách a spoločnostiach vrátane budovania kapacít a v reflexii významu európskeho sociálneho dialógu v kontexte ďalšej koordinácie hospodárskych a sociálnych politík.
V tejto súvislosti sa sekretariáty európskych sociálnych partnerov zameriavajú na organizovanie národných sociálnych partnerov na klastrových seminároch s cieľom podporiť diskusie a lepšie pochopiť situácie a potreby jednotlivých štátov. Preto sa v dňoch 20. – 21. septembra 2018 konal v Bratislave seminár pre sociálnych partnerov z Francúzska, Rumunska, Slovenska a Holandska zameraný na zlepšovanie sociálneho dialógu a pracovnoprávnych vzťahov v členských štátov EÚ.
Seminár tiež podporil diskusiu medzi sociálnymi partnermi s cieľom nájsť riešenia a prostriedky na prispôsobenie ich pracovných metód, nástrojov a inštitúcií trhu práce vrátane podpory úlohy a významu kolektívneho vyjednávania.
Na Slovensku píše svoju novodobú históriu sociálny dialóg od roku 1990. V októbri toho roku bola prejavom slobodnej vôle troch strán – vlády, zamestnávateľov a odborov založená Rada hospodárskej a sociálnej dohody SR, ktorá sa v roku 2006 premenovala na Hospodársku a sociálnu radu SR, ako konzultačný a dohodovací orgán vlády a sociálnych partnerov na celoštátnej úrovni.
Výzvy sociálneho dialógu na Slovensku
Seminár otvorila viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová, ktorá uviedla hlavné výzvy sociálneho dialógu na Slovensku.
„Pred sociálnym dialógom na Slovensku stoji množstvo výziev a témy, ktorými sa musia sociálni partneri zaoberať. Horúcou témou je napríklad pracovná mobilita cudzincov na Slovensku, ktorá je témou rokovania slovenskej tripartity. Napriek tomu, že sociálny dialóg na najvyššej úrovni u nás skutočne vykazuje znaky spolupráce, častokrát však máme nedôstojný časový priestor na konzultovanie. Máme pocit, že niektoré témy sú uchopené veľmi rýchlo a zbŕklo, so snahou nájsť riešenie čo najskôr. Niektoré témy nie sú uchopené vôbec, ako napríklad u našich západných susedov, ktorí sa rozprávajú aj na pôde sociálneho dialógu o témach ako sú environmentálne problémy, či klimatické zmeny,” uviedla Uhlerová.
Účastníci semináru boli oboznámení aj s najnovšími výsledkami európskeho sociálneho dialógu, a to:
- Spoločné vyhlásenie „Nový začiatok pre sociálny dialóg“
- Autonómna rámcová dohoda o aktívnom starnutí a medzigeneračný prístup
- Rámec opatrení pre zamestnanosť mladých ľudí
- Podskupina výboru pre sociálny dialóg
Pochopenie európskeho sociálneho dialógu
Základným prvkom európskeho sociálneho modelu je rozvoj a podpora sociálneho dialógu, keďže zohráva rozhodujúcu úlohu pri presadzovaní spravodlivosti, ako aj pri posilňovaní hospodárskej prosperity. Európsky sociálny dialóg dopĺňa sociálny dialóg, ktorý prebieha nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj na odvetvovej.
Odvetvový sociálny dialóg sa výrazne rozšíril z 19 hospodárskych odvetví v roku 1999 na 43 výborov v roku 2016.
Tiež prispel k vytvoreniu šiestich rámcových dohôd, ktoré sa vykonávali na základe smerníc (napr. v oblasti námornej dopravy, železničnej dopravy, civilného letectva, nemocníc a zdravotníctva, ako aj vnútrozemských vodných ciest). Práca výborov sa určuje prostredníctvom pracovných programov, na ktorých sa dohodnú sociálni partneri.
Počas seminárov holandskí a francúzski účastníci opätovne poukázali na skutočnosť, že krajiny s dlhou tradíciou sociálneho dialógu majú zvyčajne silnejšie a stabilnejšie hospodárstva a často patria medzi tie najkonkurencieschopnejšie hospodárstva v Európe.
Budúcnosť je regionálny sociálny dialóg
Ako vo svojom vystúpení potvrdila Monika Uhlerová, regionálny sociálny dialóg na Slovensku chýba. A práve on by mohol byť platformou na riešenie mnohých ekonomických a sociálnych problémov v tom-ktorom regióne. „Spolupráca s vyššími územnými celkami a odbormi je dôležitá najmä z hľadiska zamestnanosti v regióne, či už v oblasti školstva, zdravotníctva a dopravy. Nie všetky problémy vznikajú v Bratislave a sociálny dialóg sa nevedie len na najvyššej úrovni. Problémy totiž vznikajú v regiónoch a tam by mali byť aj riešené. Avšak po vzniku vyšších územných celkov akoby regionálne sociálne partnerstvá prestávali fungovať, cítiť absenciu politickej vôle a regionálnych čelných predstaviteľov participovať na takomto sociálnom dialógu,“ uviedla.
Ciele seminára
Seminár nielen prezentoval najnovšie výsledky európskeho sociálneho dialógu a aktuálne diskutované témy na európskej úrovni s národnými sociálnymi partnermi, ale mal za cieľ aj zvýšiť znalosti účastníkov o sociálnom dialógu a kolektívnom vyjednávaní na národnej úrovni, a to porovnávacím a proaktívnym spôsobom, prostredníctvom osobitných pracovných stretnutí.
Účastníci identifikovali potreby budovania kapacít na dosiahnutie silných, reprezentatívnych, autonómnych a poverených organizácií sociálnych partnerov s cieľom zlepšiť riadenie a výsledky tvorby politík.
Účastníci za KOZ SR:
- Ingrid Vrkočová, predsedníčka OZ justície v SR
- Monika Benedeková, podpredsedníčka OZ KOVO
- Martina Nemethová, riaditeľka Kancelárie KOZ SR
- Mária Svoreňová, špecialista KOZ SR
- Jana Berincová, špecialista KOZ SR