Na rokovaní HSR SR boli predložené a prerokované materiály, ktoré predkladali viacerí rezortní ministri. (Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú na TU). KOZ SR venovala pozornosť všetkým predloženým materiálom, z ktorých vyberáme niekoľko pre nás najdôležitejších. Zároveň treba skonštatovať, že k viacerým bodom z dnešného programu mali sociálni partneri súhlasné stanoviská a tieto materiály boli odporučené na ďalšie legislatívne konanie či zobrané na vedomie.
Tripartita sa zaoberala návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdalény Kuciaňovej, Radovana Baláža, Petra Pamulu a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladanej novely je zavedenie zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb, v súlade s Programovým vyhlásením vlády, a to z úrovne 21 % na 15 % pre malé a stredné podniky do obratu 100 tisíc euro. KOZ SR zásadne nesúhlasí s predkladanou zmenou zákona. Vláda sa teda zaviazala znížiť sadzbu dane z príjmov právnických osôb na 21 %, k čomu v priebehu programového obdobia došlo a každoročne prehodnotiť možnosť jej ďalšieho znižovania. KOZ SR si nie je vedomá toho, že by došlo k prehodnoteniu, či analýze výšky sadzby dane z príjmov právnických osôb. Skokové zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb o 6 p. b. nie je nijako ekonomicky podložené a bude mať negatívny dopad na verejné financie (pri prvej verzii novely, ktorá ešte zníženie sadzby dane nedefinovala len pre malé a stredné podniky, sme odhadovali tento dopad okolo 830 mil. €), ktoré už teraz čelia neúmernému zvýšeniu výdavkov v dôsledku prijímania rôznych opatrení.
Znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb sa ešte viac prehĺbi rozdiel v tom, že daňové príjmy sú z veľkej časti tvorené z výberu dane z príjmov fyzických osôb a výberom dane z pridanej hodnoty, ktoré platia v prevažnej miere domácnosti. OECD vo svojej správe z 10.04.2019 (Under Pressure: The Squeezed Middle Class) odporúča krajinám zmeniť daňový mix a presunúť zaťaženie z práce na kapitál, čo KOZ SR dlhodobo požaduje. Je nevyhnutné zaviesť progresivitu do daňového systému a zvýhodniť nízkopríjmové skupiny na úkor vysokopríjmových a zaviesť dane z luxusu, vyššie zdaňovanie kapitálu a ďalšie zdaňovanie bánk a regulovaných odvetví, resp. zaviesť dane z prirodzených monopolov. Uvedené opatrenie, pri znížení sadzby dane skokovo až o 6 p. b., je v príkrom rozpore s uvedeným odporúčaním. HSR zobrala na vedomie stanoviská všetkých sociálnych partnerov, pričom ostatní členovia nemali k predloženému návrhu pripomienky.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila aj návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov týkajúci sa tzv. rekreačných poukazov. Návrh rozširuje povinnosti zamestnávateľa poskytovať príspevok na rekreáciu zamestnancov na všetkých zamestnávateľov, nielen tých, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Vzhľadom na to, že KOZ SR ešte počas legislatívneho procesu pri „prvej verzii rekreačných poukazov“ nesúhlasila s vylúčením istej skupiny zamestnancov, návrh rozšíriť poskytovanie rekreačných poukazov pre všetkých zamestnancov preto vítame a odporučili sme ho na ďalšie legislatívne konanie. HSR zobrala na vedomie stanoviská všetkých sociálnych partnerov.
Predseda Úradu pre verejné obstarávanie predložil Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona je primárne zameraná na problematiku účasti majetkovo prepojených hospodárskych subjektov vo verejnom obstarávaní. Taktiež vymedzuje definíciu enviromentálneho aspektu vo verejnom obstarávaní. Jej snahou je zároveň znížiť administratívnu záťaž verejných obstarávateľov a obstarávateľov. K návrhu zákona predložila KOZ SR v rámci medzirezortného pripomienkového konania zásadné pripomienky, nad rámec navrhovanej novely, ktoré boli predmetom rozporového konania. Rozpory boli odstránené a problematika bola v rámci diskusie vysvetlená. Niektoré pripomienky by podľa názoru ÚVO mohli tiež spôsobovať kolíziu so sekundárnym právom EÚ. Napriek tomu KOZ SR žiada aj v budúcnosti pokračovať v diskusii k nastolenej problematike a možnostiam jej riešenia prostredníctvom legislatívnej úpravy zákona o verejnom obstarávaní. KOZ SR preto nemala na rokovaní tripartity k predloženému návrhu zákona pripomienky. HSR bez pripomienok odporučila materiál na ďalšie legislatívne konanie.
Sociálni partneri diskutovali aj o návrhu ministra práce na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020. Keďže sa sociálni partneri do zákonom ustanoveného termínu 15. júla 2019 na sume mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020 nedohodli, predložili každý za seba svoj návrh: KOZ SR 635 eur mesačne a 3,649 eura za odpracovanú hodinu, RUZ, APZ a AZZZ SR navrhujú výšku minimálnej mzdy ustanoviť vo výške zodpovedajúcej valorizačnému mechanizmu, ktorá by bola 552,20 eur mesačne, t. j. 3,174 eura za odpracovanú hodinu.
Ministerstvo po posúdení celkovej sociálnej situácie v SR za predchádzajúci kalendárny rok a vzhľadom na očakávaný pozitívny makroekonomický vývoj v roku 2019 a v nasledujúcom roku predložilo na rokovanie HSR návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020 na 580 eur mesačne (3,333 eura na hodinu). Zvýšenie sumy minimálnej mzdy v tzv. hrubom vyjadrení o 60 eur mesačne znamená medziročný nárast o 11,54 %.
Po absolvovaných rokovaniach o sume mesačnej minimálnej mzdy, KOZ SR chápe potrebu vytvorenia predvídateľného mechanizmu valorizácie sumy mesačnej minimálnej mzdy, ktorý by mal vychádzať z verifikovaných údajov. Minimálna mzda sa ustanovuje na nasledujúci rok po roku, v ktorom je ustanovená. Verifikovaná priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve je určená vždy za rok predchádzajúci roku, v ktorom je minimálna mzda ustanovená, takže dostupnosť verifikovaných údajov je s istým časovým odstupom.
S cieľom využiť verifikované údaje je možné určiť sumu mesačnej minimálnej mzdy vo výške 60 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno akceptovať aj minimálnu mzdu vo výške 60 % z verifikovanej priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2018. Priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve za rok 2018 bola 1 013 €, teda suma mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2020 z verifikovanej priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve (2018) by mala byť určená vo výške 607,8 €, čo je 3,493 € za odpracovanú hodinu.
Vzhľadom na to, že každý sociálny parter mal diametrálne odlišný pohľad na výšku minimálnej mzdy, HSR v danom bode nedospela k dohode. O výške minimálnej mzde bude už rozhodovať vláda SR.
