Minister hospodárstva predložil na rokovanie Návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý obsahuje 35 opatrení v rôznych oblastiach na zníženie regulačného zaťaženia a zlepšenie podnikateľského prostredia v SR. KOZ SR pozitívne hodnotí túto iniciatívu. Zároveň však upozorňujeme, že prehodnotenie zdravotného dohľadu sa musí riadiť ustanoveniami aktuálnej novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ako aj námietkam EK v Odôvodnenom stanovisku pre SR – Porušenie č. 2013/ 4113 v súvislosti s nesprávnou transpozíciou článku 7 smernice Rady 89/391/EHS, v ktorom sa EK jednoznačne vyjadrila, že pracovnú zdravotnú službu nie je možné zrušiť ani obmedziť akýmkoľvek skupinám zamestnancov.
Z dielne ministerstva práce boli predložené viaceré materiály. Jedným z nich bol aj Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je nelegálnym zamestnávaním, ktoré je sankcionované, akékoľvek oneskorené prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne. Zámerom návrhu zákona je, aby nelegálnym zamestnávaním nebolo určité oneskorené prihlásenie zamestnanca do registra. KOZ SR už v minulosti niekoľkokrát upozorňovala na tento stav, preto materiál odporučila na ďalšie legislatívne konanie.
Správa o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce v roku 2016 hodnotí stav ochrany práce a vývoj pracovnej úrazovosti na Slovensku. KOZ SR kladne hodnotí vysoký podiel vykonaných kontrol zo strany Národného inšpektorátu práce v malých a stredných zamestnávateľských subjektoch a samostatne zárobkove činných osôb, u ktorých nie je úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci riešená tak systémovo ako vo veľkých zamestnávateľských subjektoch. Zároveň podporuje východiská a ciele v preventívnej lekárskej starostlivosti o zamestnancov vo vykonávaní zdravotného dohľadu nad zamestnancami tak, ako vyplývajú z predloženej správy Ministerstva zdravotníctva.
Na základe informácií obsiahnutých v Správe o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2016 predkladanej ministrom práce je možné konštatovať, že sociálna situácia obyvateľov Slovenska sa opätovne signifikantne zlepšila, čo KOZ SR hodnotí ako mimoriadne pozitívny vývoj.
Celkový rast ekonomiky v roku 2016 bol základňou pre ďalšie zlepšovanie trhu práce, aj keď oproti roku 2015 sa tempo spomalilo. Medziročne bola opäť zaznamenaná deflácia o -0,5 %, čiže medziročné klesanie spotrebiteľských cien.
KOZ SR zaujíma predovšetkým situácia v zamestnanosti, resp. nezamestnanosti a na trhu práce. Preto oceňuje, že počas celého roka 2016 sa situácia na trhu práce zlepšovala, a to aj napriek spomaleniu tempa rastu hospodárstva. Celková zamestnanosť v SR v roku 2016 narástla o 2,8 % a v priemere za rok predstavovala 2 492,1 tis. pracujúcich osôb. Z odvetvového hľadiska k rastu zamestnanosti v domácej ekonomike najviac prispel rast priemerného počtu zamestnaných osôb v priemyselnej výrobe (o 2,7 %), v stavebníctve (o 9,3 %) a veľkoobchode a maloobchode (o 4,3 %). Vysoká nezamestnanosť, dlhoročný problém Slovenskej ekonomiky, má v posledných rokoch výrazne klesajúci trend a v roku 2016 klesla priemerná miera evidovanej nezamestnanosti na 9,5 % (t. j. o 2 %) a miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl klesla v priemere za rok na 9,7 %, teda klesla o 1,8 % oproti roku 2015. Pozitívnym znakom je aj zvýšenie priemerného počtu voľných pracovných miest, v roku 2016 sa v porovnaní s rokom 2015 zvýšil o 16,6 % a predstavoval 20 054 ponúkaných miest.
KOZ SR pozitívne hodnotí aj rast priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca, ktorá sa v priemere medziročne zvýšila o 3,3 % na hodnotu 912 eur v roku 2016, oproti 883 eur v roku 2015. Reálna mzda po zohľadnení vývoja spotrebiteľských cien vzrástla viac, a to o 3,8 %. Bežné príjmy domácností medziročne nominálne vzrástli o 3,7 %.
Mimoriadny význam pre KOZ SR má pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy, aj keď cieľ presadzovaný KOZ SR, aby minimálna mzda dosiahla hodnotu 60 % z priemernej mzdy, sa zatiaľ nepodarilo presadiť. Medziročné zvýšenie sumy minimálnej mzdy na rok 2016 predstavovalo 6,58 %, zvýšenie zo sumy 380 eur na 405 eur. Na rok 2017 vláda ustanovila minimálnu mzdu vo výške 435 eur.
Podľa vybraných demografických ukazovateľov k 31. decembru 2016 vzrástol počet obyvateľov Slovenskej republiky na 5 435 343 obyvateľov. Bolo to najmä vyšším počtom narodených detí a nižšou úmrtnosťou, čím sa zvýšil počet obyvateľov o 5 206 osôb. Podiel žien na celkovom počte obyvateľstva tvoril 51,2 %. Paradoxné na tejto skutočnosti je to, že podľa vekovej štruktúry obyvateľstva SR sa dlhodobo rodí viac chlapcov ako dievčat, ale vo vekových skupinách 40 až 60 rokov máme enormný úbytok mužov, čo by si mali všimnúť predovšetkým zdravotníci.
V rámci sociálnej ochrany je možné konštatovať pozitívny vývoj, najmä v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia, aj keď niektoré legislatívne zmeny považuje KOZ SR za kontroverzné.
V nemocenskom poistení bol zaznamenaný nárast prípadov práceneschopnosti, ale aj ošetrovania dieťaťa a materských. Priemerná nemocenská dávka medziročne vzrástla o 7 % na 236,44 eur, priemerná materská dávka vzrástla aj vďaka legislatívnemu zvýšeniu miery náhrady o 11,2 % na 477,79 eur.
K 31. decembru 2016 bolo vyplácaných 1 668 547 dôchodkových dávok. Počet vyplácaných dôchodkových dávok medziročne vzrástol o 25 628, z toho najvýraznejší bol nárast počtu starobných dôchodkov o 16,6 tis. dávok. Priemerný starobný dôchodok medziročne vzrástol o 6 eur a dosiahol sumu 417 eur mesačne. Ostatné dôchodkové dávky zaznamenali medziročne mierny pokles.
Počet sporiteľov starobného dôchodkového sporenia bol ku koncu roka 2016 približne 1,38 mil. V priebehu roka 2016 postúpila Sociálna poisťovňa povinné príspevky do dôchodkových správcovských spoločností vo výške 465,4 mil. eur, čo predstavuje oproti roku 2015 nárast o 4,7 %. Čistá hodnota majetku sporiteľov v dôchodkových fondoch vzrástla zo 6,3 mld. eur k 31. 12. 2015 na 6,9 mld. eur k 31. 12. 2016. V roku 2016 uzavrelo zmluvu o vyplácaní dôchodku z tzv. II. piliera 380 sporiteľov, z toho 262 sporiteľov si zvolilo doživotný dôchodok, ktorý v priemere dosiahol hodnotu 26,24 eura.
Počet účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia (III. piliera) bol k 31.12.2016 približne 725 tisíc. Išlo o nárast oproti koncu roka 2015 o viac ako 3 %. Počet poberateľov dávok klesol oproti roku 2015 o cca 13 % na približne 35 tisíc. KOZ SR považuje za potrebné zvýšiť štátnu motiváciu pre zamestnancov, aj zamestnávateľov na zapojení do doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré bude určite predstavovať významný zdroj príjmov v postproduktívnom období života.
Zo štátnych sociálnych dávok najvýznamnejšiu tvorí prídavok na dieťa, v roku 2016 bol poberaný na 1 089 750 detí, každoročný mierny pokles počtu nezaopatrených detí pokračuje. Priemerný mesačný počet nezaopatrených detí medziročne poklesol o 10 843 detí. Vzhľadom na to, že pre rok 2016 nedošlo k úprave súm životného minima, sumy určené s účinnosťou od 1. januára 2014 (23,52 eura pre prídavok na dieťa a 11,20 eura pre príplatok k prídavku na dieťa) zostali v platnosti aj pre rok 2016. Aj ostatné štátne sociálne dávky ostali v nezmenenej výške od roku 2014, z čoho vyplýva, že napojenie týchto dávok na sumách životného minima, ktoré sa valorizujú iba pri raste nákladov nízkopríjmových domácností, nemá opodstatnenie.
Pozitívny vývoj bol zaznamenaný aj v počte poberateľov dávok pomoci v hmotnej núdzi. V roku 2016 bolo priemerne mesačne evidovaných 105 590 príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, čo v porovnaní s rokom 2015 predstavuje pokles o 17,5 %. Priemerná mesačná výška pomoci v hmotnej núdzi v roku 2016 dosiahla výšku 133,68 eura, čo v porovnaní s rokom 2015 predstavuje nárast o 2,82 eura.
Napriek tomu, že nezamestnanosť sa úspešne darí každoročne znižovať, v roku 2016 vzrástol počet poberateľov dávky v nezamestnanosti, a to takmer o 1 % oproti priemernému mesačnému počtu poberateľov v roku 2015. Počet osôb, ktoré v roku 2016 boli poberateľmi dávky v nezamestnanosti, predstavuje 123 951. Priemerná mesačná výška dávky v roku 2016 bola 365,6 eura, čo je o 6,1 % viac ako v roku 2015.
KOZ SR považuje trendy v poklese miery nezamestnanosti, v raste príjmov domácností, raste priemernej mzdy aj priemerného starobného dôchodku v roku 2016 za veľmi výrazný príspevok k zlepšeniu sociálnej situácie obyvateľstva na Slovensku. Sociálni partneri zobrali preloženú správu na vedomie.
Minister práce informoval o vyhodnotení Národnej stratégie zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020 vrátane návrhu na jej aktualizáciu. Z pohľadu odborov bolo už v samotnej príprave zdôrazňované, že Národná stratégia zamestnanosti SR by mala byť podporená nadrezortným orgánom, ktorý bude zodpovedný za koordináciu politík a sledovanie protichodných cieľov jednotlivých politík a stratégií, ktoré v súčasnosti presahujú rámec pôsobnosti Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR a ktorý zabezpečí vecné riešenia s pozitívnym dopadom na zamestnanosť. Ďalej odbory zdôrazňovali, že je potrebné zabezpečiť financovanie presahujúce európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).
Z odpočtu plnenia strategických cieľov v jednotlivých oblastiach stratégie vyplýva, že prevažná väčšina opatrení je financovaná práve prostredníctvom EŠIF, čo z dlhodobého hľadiska nie je udržateľné. Národohospodársky aspekt vo forme daňovo – odvodovej a subvenčnej politiky a parciálny prístup vo forme odvetvových a regionálnych politík na úrovni jednotlivých rezortov nie je postačujúci.
K naplneniu strategických zámerov popisuje stratégia proporcionálny a koordinovaný postup v ôsmich oblastiach a predložená informácia poskytuje vyhodnotenie plnenia úloh z nej vyplývajúcich:
– Podpora tvorby pracovných miest – vzhľadom na zlepšujúce sa ukazovatele v miere nezamestnanosti, ako aj jej štruktúre, možno konštatovať pozitívny vplyv aktívnych opatrení na trhu práce na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Avšak ako uvádzame aj vyššie, tieto aj ďalšie opatrenia sú financované z EŠIF, a nejde teda o koncepčné zmeny, ale aktuálne a prevažne prechodné riešenia, ktoré v budúcnosti nemusia postačovať.
Na podporu ponuky na trhu práce bola zavedená odvodová odpočítateľná položka, ktorá síce svojou účinnosťou od januára 2015 zabezpečovala, že poberatelia minimálnej mzdy boli oslobodení od platby zdravotných odvodov, rovnako platila úľava aj pre zamestnávateľov, ale rastom minimálnej mzdy to už v súčasnosti neplatí. Od svojej účinnosti sa odvodová odpočítateľná položka (OOP) nevalorizovala, preto by bolo vhodné prehodnotiť mechanizmus jej tvorby. OOP síce platí pre zamestnancov, ktorých príjem dosahuje maximálne 570€, keďže sa však jej výška s rastúcim príjmom znižuje, zamestnancovi s príjmom 569€ sa vymeriavací základ pre platby zdravotného poistenia prakticky znižuje len o 2€ a pri príjme 570€ je OOP nulová.
– Inovácie ako nástroj podpory zamestnanosti – KOZ SR podporuje tvorbu znalostnej ekonomiky.
– Rozvoj sociálnej ekonomiky ako inovatívny nástroj podpory regionálnej a miestnej zamestnanosti – KOZ SR oceňuje zahrnutie sociálnej ekonomiky do stratégie zmien, zároveň verí, že v nasledujúcom období sa bude táto oblasť rozvíjať rýchlejšie, a že nastavený systém podpory bude transparentný, administratívne nenáročný a atraktívny pre podnikateľov ochotných pôsobiť v sociálnej ekonomike najmä na regionálnej úrovni, v menej rozvinutých regiónoch.
– Flexibilita pracovných vzťahov, pracovné podmienky, ochrana práce a kultúra práce – pre KOZ SR je presadzovanie dôstojnej práce prioritou. Potieranie nelegálnej práce, pracovné podmienky, ochrana práce a zdravia zamestnancov a kultúra práce by mala byť prvoradá. V rámci stratégie by sa malo zamerať najmä na preventívnu činnosť v jednotlivých oblastiach a vytvoriť dostatočný legislatívny, ako aj finančný rámec na zabezpečenie týchto cieľov.
Odbory nepovažujú súčasnú výšku minimálnej mzdy za postačujúcu na garanciu práva zamestnanca na odmenu za vykonanú prácu vo výške, dostatočnej na to, aby mu zabezpečila dôstojnú životnú úroveň. Takisto poukazujeme na fakt, že minimálna mzda je, ako aj ostatné príjmy, daňovo – odvodovo zaťažená a nulová valorizácia životného minima od roku 2013 spôsobila, že čisté príjmy zamestnancov rástli pomalšie ako hrubé. Poberatelia minimálnej mzdy, tak v súčasnosti platia oproti minulosti aj daň z príjmu.
Dodržiavanie minimálnych mzdových nárokov v zmysle Zákonníka práce, rovnako aj podpora kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa, ako aj na podnikovej úrovni, a sociálneho dialógu je základom pre zabezpečenie adekvátneho rastu príjmov na Slovensku a spravodlivého odmeňovania v národnej ekonomike.
- Účinné riešenie dlhodobej nezamestnanosti – dlhodobá nezamestnanosť je jedným z kľúčových problémov SR, ktorý je potrebné efektívne a udržateľne riešiť systémovými opatreniami, s ktorými sa KOZ SR stotožňuje. KOZ SR je presvedčená, že pri zvyšovaní podielu finančných prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce zameranú na riešenie dlhodobej nezamestnanosti, je nevyhnutná analýza efektívnosti jednotlivých opatrení a potreba zamerať sa na dlhodobú udržateľnosť opatrení a hľadať aj ďalšie možnosti financovania. Ďalej je potrebné zamerať sa na individuálny prístup a poradenstvo a citlivo pracovať s dlhodobo nezamestnanými, rovnako ako zabezpečiť im dostatočnú sociálnu ochranu. Dlhodobo nezamestnaní sú zraniteľnou skupinou, ktorá je ohrozená chudobou a sociálnym vylúčením, pričom dávky hmotnej núdzi sú nepomerne nižšie ako suma životného minima, ktorá taktiež nezodpovedá príslušnému podielu skutočných nákladov na život priemernej domácnosti.
- Kapacity, sieťovanie a rozvoj verejných služieb zamestnanosti – KOZ SR opätovne poukazuje najmä na neúmernú vyťaženosť zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a ich nedostatočné finančné ohodnotenie, čo môže mať negatívny vplyv na odbornosť a kvalitu poskytovaných služieb. Finančné ohodnotenie pracovníkov úradov PSVR je pod priemerom vo verejnej správe, preto KOZ SR vníma negatívne fakt, že v rámci odpočtu nebol dosiahnutý ani len zámer zabezpečiť zamestnancom poskytujúcim odborné a informačno-poradenské služby mzdu zodpovedajúcu priemernej mzde vo verejnej správe, čo aj tak považujeme za nedostačujúce a mala by dosahovať minimálne úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
- Podpora ponukovej stránky trhu práce prostredníctvom kvalifikácií pre lepšiu zamestnanosť – KOZ SR považuje reformu školstva za kľúčovú v procese riešenia zamestnanosti a oceňuje implementáciu politík duálneho vzdelávania. Dostatočný počet kvalifikovaných pracovných síl, ktorý reflektuje potreby trhu práce, zabezpečí udržateľnú zamestnanosť, aj preto očakávame progresívnejšie riešenia v tejto oblasti.
- Nadrezortná koordinácia politík s pozitívnym vplyvom na zamestnanosť – KOZ SR oceňuje konštituovanie nadrezortnej platformy na koordináciu politík a sledovanie protichodných cieľov jednotlivých politík a stratégií na podporu zamestnanosti na báze partnerstva medzi ministerstvami a sociálnymi partnermi.
KOZ SR podporuje odporúčania na aktualizáciu plnenia národnej stratégie zamestnanosti. Zároveň upozorňuje, že cieľ zvýšiť úsilie na riešenie výzvy o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily by mal byť primárne orientovaný na získavanie kvalifikovanej pracovnej sily z národných zdrojov.
Vzhľadom na charakter materiálu KOZ SR zobrala informáciu na vedomie, avšak verí, že vyššie spomenuté pripomienky budú impulzom a inšpiráciou pri tvorbe strategických zmien v oblasti zamestnaneckého prostredia.
Predloženú Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2016 hodnotí KOZ SR pozitívne. KOZ SR oceňuje, že predložená správa sa na rozdiel od predchádzajúcich rokov zaoberá problematikou rodovej rovnosti na Slovensku v kontexte celej Európskej únie. Z najrôznejších porovnaní postavenia žien v spoločnosti, ich zamestnanosti, mzdovej a inej príjmovej úrovne vyplýva, že postavenie žien v SR je podstatne horšie ako v najvyspelejších štátoch EÚ, ale približne rovnaké ako v nových členských štátoch EÚ, resp. v štátoch Vyšegrádskej skupiny.
KOZ SR zastáva názor, že jedným z možných riešení je efektívnejšie zosúlaďovanie rodinného, pracovného a súkromného života, a to prostredníctvom zabezpečenia dostupnosti kvalitných zariadení pre starostlivosť o deti ako aj využívaním flexibilných foriem práce. Riešením sú programy založené na spolupráci podnikov, samosprávy a mimovládnych organizácií, ktoré rodinám poskytnú cenovo a priestorovo dostupnú starostlivosť o deti.
Jedným z riešení sú aj kratšie pracovné úväzky. Avšak v prípade skrátených úväzkov by nemalo ísť o trvalé riešenie. Menší počet odpracovaných hodín sa premieta do nižšej mzdy, čo nemusí predstavovať dostatočne efektívne riešenie pre zabezpečenie ekonomickej samostatnosti žien. Táto téma patrí medzi najdôležitejšie programy podpory zamestnanosti, boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu žien.
KOZ SR žiada vládu, aby aj v ďalšom období prijímala opatrenia zamerané na rozširovanie a skvalitňovanie zariadení predškolskej starostlivosti o deti, najmä vo veku 0-2 roky, ktorých sme mali v roku 2014 v porovnaní s priemerom EÚ menej ako tretinu. Aj podiel detí vo veku 3-6 rokov navštevujúcich predškolské zariadenia je na Slovensku nižší, ako je priemer EÚ.
KOZ SR žiada vládu, aby naďalej venovala zvýšenú pozornosť presadzovaniu princípu rovnakej mzdy za prácu rovnakej kvality medzi ženami a mužmi, aby sa zmenšoval rozdiel medzi priemernou mzdou žien a mužov a zvýšila sa tým ekonomická samostatnosť žien a najmä ochrana jednorodičovských domácností pred hrozbou chudoby a sociálneho vylúčenia.
KOZ SR žiada vládu, aby venovala mimoriadnu pozornosť opatreniam zlepšujúcim zosúlaďovanie pracovného a rodinného života občanov a predovšetkým pracujúcich žien.
Z dielne ministerstva zdravotníctva bol predložený Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hlavnou navrhovanou zmenou je skutočnosť, že zamestnávatelia nemusia zabezpečiť pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu trvalým zmluvným vzťahom. Súčasne sa vypúšťa všeobecná povinnosť zamestnávateľov hodnotiť zdravotné riziko raz ročne. Frekvencia posúdenia zdravotného rizika raz ročne bola ponechaná na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce. Na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú práce v kategórii 2, budú zamestnávatelia hodnotiť zdravotné riziko pri práci raz za 18 mesiacov.