Spoločné rokovanie slovenskej a českej tripartity: Sociálni partneri zohrávajú silnú úlohu pri formovaní sveta práce

Predstavitelia slovenskej a českej vlády, odborov a zamestnávateľov sa vo štvrtok 30. marca 2017 stretli na zámku Štiřín v Kamenici pri Prahe na druhom spoločnom rokovaní slovenskej a českej tripartity. Prvé sa uskutočnilo pred rokom a pol v Bratislave. Hlavnými témami stretnutia boli budúcnosť práce v súvislosti s nástupom digitálnej ekonomiky, otázky úrovne miezd slovenských a českých zamestnancov v európskom kontexte, podoba európskeho piliera sociálnych práv či návrh revízie európskej smernice o vysielaní pracovníkov. Slovenských odborárov na stretnutí reprezentovali prezident KOZ SR Jozef Kollár, viceprezidentka KOZ SR a podpredsedníčka Hospodárskej a sociálnej rady SR Monika Uhlerová, predsedovia odborových zväzov Marta Brodzianska, Pavel Ondek a Jozef Zadňan.

Rokovanie sa uskutočnilo za účasti významných predstaviteľov oboch vlád. Slovenskú stranu reprezentovali podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ktorý je zároveň aj predsedom Hospodárskej a sociálnej rady SR, minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, štátna tajomníčka ministerstva financií Dana Meager a štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz. Českú stranu viedol premiér a zároveň predseda tripartity Bohuslav Sobotka, ministerka práce a sociálnych vecí Michaela Marksová, minister dopravy Dan Ťok, ministerka pre miestny rozvoj Karla Šlechtová a ďalší predstavitelia vlády ČR. Na čele českých zástupcov zamestnancov bol predseda ČMKOS Josef Středula. Dôležitými členmi oboch delegácií boli aj zástupcovia zamestnávateľských zväzov a združení.

Verejné konzultácie o podobe európskeho piliera sociálnych práv (EPSP) boli zahájené v marci 2016 a ukončili sa v decembri toho istého roka. Cieľom EPSP je doplniť sociálne „acquis“ EÚ o oblasti nevyhnutnej pre férovejšie fungovanie pracovných trhov a sociálnych systémov. Zaistenie vyššej flexibility v oblasti zamestnávania súvisí aj so zosúlaďovaním rodinného a pracovného života. Dôležitou jeho súčasťou je aj rovnaké odmeňovanie žien a mužov, ako aj znižovanie sociálnych a ekonomických nerovností naprieč spoločenskými skupinami a naprieč Európou. Sociálni partneri sa pri tejto téme zhodli na tom, že čím viac konkrétnych sociálnych práv bude zakotvených v tomto vznikajúcom európskom pilieri, tým bude Európa sociálnejšia vrátane jednotlivých členských krajín.

Dôležitou témou bola aj pokračujúca negociácia o európskej smernici o vysielaní pracovníkov. Ako sa všetci zhodli, ide o vážny problém, ktorý rozdelil EÚ na 2 časti – staré a nové krajiny Európskej únie, a jeho riešenie nebude jednoduché. Ešte 8. marca 2016 bola Európskou komisiou predstavená revízia smernice o vysielaní pracovníkov. Hlavným cieľom Bruselu je zaviesť zásadu, aby sa na rovnakom pracovnom mieste uplatňoval rovnaký spôsob odmeňovania za rovnakú prácu. V súčasnosti je tento princíp záväzný len pre vysielanie pracovníkov v stavebnom sektore či v sektore, ktorý si určí členský štát EÚ sám. Jedným z hlavných argumentov pre túto zmenu je snaha zabrániť sociálnemu dumpingu. Staré členské štáty EÚ pociťujú totiž tlak na znižovanie úrovne sociálnych podmienok v dôsledku hospodárskej súťaže so štátmi s nižšími sociálnymi štandardmi. Viaceré krajiny však mali k revízii smernice, ktorou sa má zaviesť rovnaký spôsob odmeňovania pracovníkov, výhrady. Slovensko aj Česká republika sú medzi 11 členskými krajinami, ktoré návrh pripomienkovali a vystavili tzv. žltú kartu. Štáty mali napríklad obavy, že smernica obmedzí voľný pohyb služieb, čo odstráni konkurenčnú výhodu krajín s nižšími mzdami. Podľa KOZ SR je odmietanie princípu „rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom mieste“ v rozpore s deklarovanou snahou podporovať konvergenciu miezd medzi členskými štátmi EÚ. Slovenský minister práce Ján Richter vyjadril podporu sociálne spravodlivej myšlienke smernice, aby zamestnanci za rovnakú prácu, na rovnakom mieste dostávali rovnakú mzdu, s dodatkom aj v jednej korporácii. Upozornil však najmä na problémy so zneužívaním zamestnancov na práce prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania. Zásadná chyba bola už pri samotnom nastavení návrhu ďalších zásadných zmien tejto smernice. Česká ministerka práce Michaela Marksová vyslovila názor, že by sa malo rokovať so zástupcami Európskej komisie práve o tejto problematike a poukázať na tie praktiky, ktoré používajú zvlášť voči slovenským a českým vodičom kamiónovej dopravy v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku.

Ďalšou z nosných tém bola aj digitálna ekonomika, jej budúcnosť a dôsledky. Dopad digitalizácie na svet práce môže hrať v budúcnosti hlavnú úlohu v kontexte sociálnej Európy. S neustále sa zrýchľujúcim technologickým vývojom je potrebné, aby boli politiky a regulácie flexibilnejšie a odolnejšie čelili budúcnosti, vrátane oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Sociálna a pracovná legislatíva sa pravdepodobne budú musieť prispôsobiť zmenám v modeloch pracovnej organizácie práce. Digitalizácia povedie k veľkým zmenám pre spoločnosti a tiež pre zamestnancov. Dopyt po zručnostiach a kvalifikáciách sa zmení, vzrastie dynamika pracovného trhu a dôležitosť stále prebiehajúceho vzdelávania a školenia pracovníkov. Preto niektoré členské štáty vedú široký dialóg smerovaný na aktívnu podporu a formovanie obdobia digitálnej transformácie. Pohotové zapojenie sa sociálnych partnerov je kľúčové pre politiky ovplyvňujúce zamestnanosť a pracovné trhy a pre zabezpečenie práce, ktorá je orientovaná na budúcnosť, flexibilná a tiež sociálne zabezpečená. Zo strany odborov i zo strany priemyslu je treba ukázať, že sociálni partneri musia stále hrať silnú rolu pri formovaní sveta práce.

Zástupcovia oboch tripartít diskutovali aj o skúsenostiach s vedením sociálneho dialógu na Slovensku a v Českej republike.

Link na spoločnú tlačovú konferenciu po skončení rokovania