Na mimoriadnom rokovaní HSR SR bol predložený a prerokovaný najdôležitejší zákon roka, a to Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022. (Plné znenie návrhu, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú TU).
Predložený návrh rozpočtu vychádza z aktualizovanej septembrovej makroekonomickej prognózy a prognózy daňových a odvodových príjmov. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na obdobie troch rokov, tzn. na roky 2020, 2021 a 2022.
Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2020 je stanovená vo výške 0,49 % HDP. Na roky 2021 a 2022 sú stanovené ciele na úrovni vyrovnaného rozpočtu. Z pohľadu plnenia pravidiel Paktu stability a rastu sú nové ciele v súlade s konsolidačnými požiadavkami Európskej komisie. Hrubý dlh verejnej správy by mal v roku 2019 dosiahnuť 47,9 % HDP a už od roku 2019 klesne dlh pod dolné sankčné pásmo 49 %. Rozpočet predpokladá, že hrubý dlh verejnej správy bude v pomere k HDP klesať aj naďalej až k úrovni 44,8 % HDP.
Rozpočtová politika v nasledujúcich rozpočtových rokoch naďalej vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR, kde medzi hlavné priority patrí konsolidácia verejných financií s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Návrh rozpočtu je síce cielený na vyrovnaný deficit s cieľom udržania hrubého dlhu mimo sankčných pasiem, ale už v návrhu RVS sa predpokladá nedodržanie cieľových hodnôt a nutnosť prijatia dodatočných opatrení vlády.
KOZ SR očakáva, že v prípade nevyhnutnosti korekcií a prijímania opatrení nebudú mať tieto negatívne dopady na zamestnancov, alebo sa neprejavia v zhoršovaní sociálnej situácie obyvateľstva.
Ako KOZ SR uviedla aj v predchádzajúcich stanoviskách k rozpočtom verejnej správy, investície a rast miezd a platov sú rozhodujúce pre zvyšovanie potenciálu rastu ekonomiky, čo sa opätovne ukázalo aj v súčasnom návrhu rozpočtu verejnej správy. Výpadok daní z príjmov právnických osôb predstavuje 219,7 mil. eur. Tento je však kompenzovaný nárastom daní z príjmov fyzických osôb vo výške 108,2 mil. eur. Daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti sa zasa podpíše pod rast daňových príjmov, a to napriek tomu, že sa zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane.
Dane z príjmov fyzických osôb kompenzujú výpadok príjmov daní z príjmov právnických osôb, namiesto toho, aby sa zmenil daňový mix v prospech níženia zdaňovania práce, najmä pre nízkopríjmových zamestnancov, a to nie len s cieľom znižovania mzdových nákladov pre zamestnávateľov, ale najmä s cieľom zvýšiť čisté príjmy obyvateľov na úkor neprimeraných ziskov z kapitálu.
V tejto súvislosti poukazujeme na potrebu efektívne pokračovať v opatreniach na príjmovej strane, ktoré zlepšia efektivitu výberu daní a obmedzia možnosti daňových únikov a podvodov.
KOZ SR je presvedčená, že štátny rozpočet je potrebné napĺňať na príjmovej strane najmä sústavným zefektívňovaním výberu existujúcich daní – najmä dane z príjmov právnických osôb, ako aj zavedením dane z luxusu a ďalšie zdaňovanie bánk a regulovaných odvetví, resp. v zavedení dane z prirodzených monopolov, ako aj tzv. ekodane. Zároveň však zdaňovanie nemôže ísť na úkor zamestnancov v týchto odvetviach a na úkor nepriameho obmedzovania kolektívneho vyjednávania.
V súvislosti so zamestnanosťou vo verejnej správe žiadame rozpočtovať rezervu na vplyv zvýšenia minimálnej mzdy od 1. januára 2020. Po roku, kedy ani jedna platová tarifa nebola pod úrovňou minimálnej mzdy, od 1. januára 2020, napriek dohodnutej valorizácií, bude prvá platová trieda Základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme opätovne pod úrovňou minimálnej mzdy. Preto KOZ SR požaduje rozpočtovať dostatočný objem finančných prostriedkov na dohodnutú valorizáciu, ale aj na dorovnanie tarifných platov do platnej minimálnej mzdy, aby nedochádzalo k situáciám ako v roku 2019, kedy boli zamestnancom, z nášho pohľadu bezdôvodne, znižované a odnímané osobné príplatky zo strany zamestnávateľa.
Ďalej požadujeme úpravu platových taríf štátnych zamestnancov, takým spôsobom, aby boli zohľadnené kvalifikačné požiadavky zamestnancov. 1. platová trieda štátneho zamestnanca by mala byť minimálne na úrovni 3. platovej triedy zamestnanca pri výkone prác vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, kde sú porovnateľné kvalifikačné požiadavky. Štátni zamestnanci sú hlboko podhodnotení v porovnaní s inými porovnateľnými profesiami, ale aj s profesiami s nižšími kvalifikačnými požiadavkami. Roztvárajú sa nožnice medzi verejnými a štátnymi zamestnancami v neprospech štátnych zamestnancov. Tento rozdiel nevyriešila ani 10 % valorizácia podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
Na nevyhnutné zmeny v oblasti odmeňovania požadujeme rozpočtovať adekvátne finančné prostriedky.
KOZ SR žiadala o určitú valorizáciu finančných prostriedkov vzniknutých výkonom odborovej kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Ministerstvo práce vyjadrilo prísľub na zvýšenie tohto príspevku štátu pre KOZ SR z dôvodu rastu miezd o čiastku 53 000 €. Celkový príspevok na odborovú kontrolu v zmysle § 149 ods. 5 Zákonníka práce má teda na rok 2020 predstavovať čiastku 779 880 €.
KOZ SR mala pripomienky aj k rozpočtovej kapitole Ministerstva dopravy a výstavby SR v oblasti železničnej, cestnej a leteckej dopravy a nájomného bývania. (Celé znenie stanoviska KOZ SR k návrhu rozpočtu TU.)
KOZ SR berie predložený Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 na vedomie, pričom nepredpokladá dodržanie rozpočtových cieľov, a odporučila ho, po zapracovaní spomínaných pripomienok, na ďalšie legislatívne konanie. Ostatní sociálni partneri – SR, RUZ, a ZMOS nesúhlasili s predloženým rozpočtom, APZ súhlasí po zapracovaní ich pripomienok.
Sociálni partneri sa zaoberali aj Návrhom zákona o územnom plánovaní a Návrhom zákona o výstavbe (stavebný zákon) z dielne ministerstva dopravy, ktoré boli preložené z predchádzajúceho rokovania tripartity. KOZ SR nemala k daným návrhom žiadne pripomienky.
Členovia tripartity boli oboznámení s pripravovanou zmenou pripojenia príplatkov a soboty, nedele a sviatky dnes vypočítavaných z minimálnej hodinovej mzdy na priemernú hodinovú mzdu. Minister práce predložil tri možné verzie prepočtov. Rovnako sa sociálni partneri zaoberali aj poslaneckým návrhom na preplácanie rekreačných poukazov zo sociálneho fondu.
