Správa: Kto je slabšia strana sporu a čo z toho pre ňu vyplýva?
Odpoveď: Zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok bola do nášho právneho poriadku zavedená osobitná kategória sporov, a to spory s ochranou slabšej strany.
Medzi spory s ochranou slabšej strany patria:
- spotrebiteľské spory (§ 209 a nasl. CSP)
- antidiskriminačné spory ( § 307 a nasl. CSP)
- individuálne pracovnoprávne spory ( § 316 a nasl. CSP).
Zákonodarca za účelom rýchlej a spravodlivej ochrany porušených alebo ohrozených subjektívnych práv, zaviedol pri sporoch s ochranou slabšej strany osobitné procesné pravidlá. Týkajú sa doplnení a odchýlok od niektorých všeobecných pravidiel pre sporové konanie.
Individuálny pracovnoprávny spor je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov vrátane sporov, ktoré vyplývajú zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisia s individuálnym pracovnoprávnym sporom. Predmetom sporu budú predovšetkým nevyjasnené vzájomné vzťahy podľa Zákonníka práce (napr. neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nevyplatená mzda, či náhrada škody spôsobená zamestnancom alebo zamestnávateľom).
Zamestnanec sa môže v individuálnych pracovnoprávnych sporoch nechať zastupovať odborovou organizáciou.
Oproti všeobecnému pravidlu podľa § 160 CSP je posilnená poučovacia povinnosť súdu a súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o možnosti zastúpenia, jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.Ak je to pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné, súd môže v takýchto sporoch vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol.
Zamestnanec ďalej môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, čiže sa vylučuje aplikácia ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania.
V individuálnom pracovnom spore platí tiež zákaz vydania rozsudku pre zmeškanie v neprospech zamestnanca.
Nariadenie pojednávania v týchto konaniach nie je potrebné, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu zákona. Inak sa zásadne pojednávanie nariaďuje.
Príslušnosť súdov pre individuálne pracovnoprávne spory:
- Okresný súd Bratislava III
- Okresný súd Piešťany
- Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
- Okresný súd Topoľčany
- Okresný súd Ružomberok
- Okresný súd Zvolen
- Okresný súd Poprad
- Okresný súd Košice II
a to vždy pre celý obvod krajského súdu, v ktorom sa vyššie uvedený okresný súd nachádza.
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
