V nedeľu 14.11.2021 predstavil minister financií Igor Matovič prvý diel svojej daňovej reformy. Tento súbor opatrení ale nemožno nazvať daňovou reformou, keďže ide o návrh zmien v sociálnych dávkach či príspevkoch pre rodiny s deťmi, ktoré nie sú v gescii Ministerstva financií SR. Jediná zmena v daňovom systéme je úprava daňového bonusu. Ďalšie zmeny boli v zásade predstavené okrajovo ako súčasť toho, kde nájsť peniaze na financovanie navrhovaných úprav. Predstavené opatrenia by mali znamenať zaťaženie na výdavkovej strane rozpočtu o 1,2 mld. €, pričom veľkým otáznikom zostáva reálnosť dlhodobej udržateľnosti financovania reformy.
OPATRENIA NEPOMÔŽU TÝM, ČO TO NAJVIAC POTREBUJÚ
KOZ SR víta opatrenia, ktoré cielia na zlepšenie sociálnej situácie obyvateľstva ako napríklad zvýšenie prídavku na dieťa, no v predstavenej reforme vidí aj niekoľko rizík a otázok. Finálne stanovisko k celej reforme bude možné zaujať až po predstavení konkrétnej legislatívnej úpravy. Čo sa týka obsahu plánovaných zmien, za najviac rizikový možno považovať cieľ pomôcť najzraniteľnejším a chudobným rodinám, pretože nastavenie opatrení vzbudzuje podozrenie, že práve takýchto domácností sa opatrenia nedotknú. Problematické sa javí naviazanie opatrení na prácu rodičov, ako aj ich prístup k informačným technológiám a internetu. Nízkopríjmové domácnosti však často z objektívnych dôvodov nemôžu pracovať. Môže ísť o zdravotné problémy rodičov či detí, rodičov na materskej či rodičovskej dovolenke, rodiny opatrujúce člena rodiny, rodičov s nízkou kvalifikáciou, alebo môžu pracovať len na čiastočné skrátené úväzky, na ktoré nie sú na Slovensku vytvorené ideálne podmienky, uplatňujú sa v obmedzenej miere a podobne. Práve tieto rodiny nebudú benefitovať z navrhnutých opatrení, pričom im by najviac pomohli. Zároveň upozorňujeme na veľmi nízku digitálnu gramotnosť a prístup k internetu znevýhodnených domácností, pre ktoré majú byť tieto opatrenia prioritne určené. Zabezpečenie aplikácie požadovaných digitálnych technológií tak u nízkopríjmovej domácnosti môže byť nákladnejšie ako samotný príspevok, ktorý z nej získa.
ZNÍŽENIE VÝDAVKOV NA ZBROJENIE
Pri navrhnutých protiopatreniach na financovanie reformy KOZ SR víta návrh na zníženie výdavkov na zbrojenie (zníženie o 200 mil. €). V súčasnej situácií nepovažujeme za nevyhnutné splniť všetky záväzky voči NATO. Uvedenú úsporu na zbrojení KOZ SR navrhovala aj v prípade potreby finančných prostriedkov na valorizáciu platov zamestnancov vo verejnom sektore.
ZROVNOPRÁVNENIE PLATFORIEM
V prípade paušálnej dane 29% odporúčame systémové opatrenie, a teda zdanenie platforiem ako takých. Pokiaľ chce štát špecificky zdaňovať určitú platformu a vyňať takéto služby zo živností, malo by ísť o globálne riešenie. Už v súčasnosti existujú platformy, ktoré sa vyhýbajú daňovým povinnostiam, preto by opatrenie nemalo cieliť len na jednu špecifickú aplikáciu, ale malo by byť upravené zdaňovanie platforiem, čo by prinieslo vyšší výber daní a zabránilo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zrovnoprávnilo „štandardné“ podnikanie s platformami. Zároveň by mali ľudia pôsobiaci v platformách jasne stanovené povinnosti, ale aj následné práva a nároky. Keďže sa navrhuje zrážková daň, poskytovatelia takýchto služieb nebudú mať hradené zdravotné ani sociálne poistenie, čo im do budúcna môže spôsobiť nemalé problémy.
NESÚHLASÍME S PREPÚŠŤANÍM
Čo sa týka návrhu na zníženie počtu zamestnancov verejnej správy o 2 % (8800 úradníkov – 180 mil. €), s týmto KOZ SR zásadne nesúhlasí. Pre funkčnosť štátu sú jeho zamestnanci kľúčoví. Vláda už viazala výdavky vo výške 10 % mzdových nákladov. Zároveň sa vytvárajú, alebo navrhujú nové inštitúcie a ministerstvá. Revízia výdavkov a zamestnanosti ukázala, že verejný sektor nemá prezamestnanosť v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, avšak má v priemere nižšie platy. Navrhované nové opatrenia si tiež vyžiadajú ďalšiu administratívu, ktorú budú musieť zamestnanci vykonávať.
MESTÁ A OBCE SÚ NAJBLIŽŠIE OBČANOM
Nesúhlasíme ani s nižším rastom podielových daní, čo by znamenalo zhoršené poskytovanie služieb občanom. Mestá a obce poskytujú nenahraditeľné služby, sú najbližšie k občanom a kvalita nimi poskytovaných služieb by sa mala zlepšovať a nie zhoršovať v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Tento zdroj financovania preto považujeme za neadekvátny a podľa nášho názoru by sa s ním vôbec nemalo počítať.
ČASŤ DRUHÁ: Zdaňovanie práce
V druhej časti svojej „daňovej“ reformy sa minister financií Igor Matovič zameral na problematiku zdaňovania práce. Hlavnou zmenou má byť platenie jednej dane a jedného odvodu z hrubej mzdy. Ministerstvo financií predpokladá, že pôjde o najjednoduchší systém zdaňovania práce, pričom sa majú zrušiť viaceré výnimky. Keďže nám nie je známe konkrétne legislatívne znenie, chýba nám vysvetlenie viacerých detailov. Podobne ako pri prvej časti reformy, aj tu bude možné zaujať finálne stanovisko až po predstavení celej reformy a jej legislatívneho znenia. KOZ SR nesúhlasí s tým, aby takáto zásadná reforma bola prijímaná narýchlo a bez diskusie. Za problematické považujeme nedostatočné prepočty reformy, ktorá bola ilustrovaná len na jednom príklade hrubej mzdy. Ilustratívny príklad prezentovaný na tlačovej besede nezohľadňuje jednotlivé životné udalosti, preto je ťažké posúdiť, či dôjde k zvýšeniu príjmu zamestnancov alebo jeho zníženiu.
Zmena dlhoročného systému, ako aj prechod na nový, si vyžiada náklady na zmenu účtovných systémov. Tieto náklady neboli vôbec vyčíslené. Nie je jasné, ako sa zmeny dotknú zdravotného a sociálneho poistenia, ako sa bude jeden odvod prerozdeľovať a aký bude mať vplyv na dávky. Nový systém má byť podľa ministerstva financií jednoduchší a prehľadnejší pre zamestnanca, aj mzdových účtovníkov. Smelé odhady ministra hovoria o tom, že 99% zamestnancov zarobí viac. Súčasne sa navrhuje ústavná garancia nezvyšovať dane a odvody z práce, ale zamraziť ich na úrovni 39%, spoločný zdravotný a sociálny odvod a 19% daň z hrubej mzdy. Zámer zakotviť ustanovenie 39 % odvodu zamestnávateľa a 19 % dane z hrubej mzdy do ústavy môže priniesť, vzhľadom na zhoršovanie demografickej krivky, obrovský tlak na verejné financie z pohľadu financovania zdravotnej starostlivosti a starobných dôchodkov.
ODSTRÁNIA SA VÝNIMKY
Súčasný systém pritom reaguje na rôzne životné situácie. Umožňuje znížiť si výšku dane daňovým bonusom na dieťa, na zaplatené úroky, či na manžela alebo manželku, ktorý nemajú dostatočný príjem. Prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane je zavedená progresivita do daňového systému a nízkopríjmoví zamestnanci platia nižšiu daň. Ďalšia progresivita je v podobe 25 % dane pre fyzické osoby z tej časti základu dane, ktorý presiahne 178-násobok životného minima (v súčasnosti príjem nad 38 814,68 € ročne). Podľa návrhu majú byť tieto výnimky zrušené, čo v praxi spôsobí, že po zavedení reformy budú mať nízkopríjmové osoby ohrozené chudobou ešte nižší čistý príjem, než majú v súčasnom systéme. Benefitovať z reformy budú vysokopríjmoví, ktorí zarobia v čistom viac, keďže sa odstráni progresivita zo zdaňovania.
ČO SA NAVRHUJE?
Zamestnanecký bonus pre nízkopríjmových má byť vo výške dane max. 100 € – 9 % hrubej mzdy. Znamená to, že do sumy 357 € zamestnanec nebude platiť daň, ani odvod. Následne sa bude s rastúcou mzdou zamestnanecký bonus znižovať až do hrubej mzdy 1 111 €. Oslobodenie od dane len do 357 € teda znamená, že aj zamestnanci poberajúci minimálnu mzdu si neuplatnia plnú sumu. V súčasnosti si môžu uplatniť 21-násobok životného minima (v súčasnosti 381,61 € mesačne). Ilustratívne prepočty nezohľadnili ani zvýšenie daňového bonusu na dieťa prezentované v prvej časti daňovej reformy, preto nie je jasné, ako sa bude aplikovať. Zavádza sa aj odvodový bonus ako odmena pre zamestnávateľa vo výške 10 % z hrubej mzdy za zamestnanie študenta či ŤZP 50 a 20 % z hrubej mzdy za zamestnanie ŤZP 70. Nie je jasné, prečo sa motivujú zamestnávatelia k zamestnávaniu študentov, ktorí sa prioritne majú venovať štúdiu a nie práci, ktorú vykonávajú len na dohody. Pritom sa neriešia znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ktorí sú nezamestnaní (napr. absolventi, osoby 50+, či dlhodobo nezamestnaní a pod.). Z návrhu ďalej nie je jasné, ako sa bude uplatňovať odvod a daň v prípade pracujúcich dôchodcov. V súčasnosti neplatia odvod v plnej výške, keďže nemajú všetky nároky zo sociálneho poistenia a takisto z hľadiska zdravotného poistenia sú poistencami štátu. Pokiaľ aj oni budú platiť rovnaký odvod, budú prakticky solidárne prispievať na dávky ostatným zamestnancom.
NOVÁ HRUBÁ MZDA
V rámci reformy si každá firma vypočíta novú výšku hrubej mzdy tak, aby každý zamestnanec získal po reforme rovnakú sumu navyše. Podľa ministra financií má ísť v princípe o to, že sa k súčasnej hrubej mzde má pripočítať aj stravné, sociálny fond a rekreačné poukazy. Výpočet má ku koncu vyzerať tak, aby každý zamestnanec firmy dostal po zmene navyše rovnakú sumu – či už je to upratovačka alebo generálny riaditeľ. V rámci firmy sa má vypočítať priemerná mzda firmy, ktorá sa má na prepočet využiť. Vo verejnej správe sa zase bude hľadieť na všetkých zamestnancov štátu ako na pracovníkov jednej firmy. Z tohto nanovo vypočítaného základu má zamestnávateľ odviesť 39-percentný odvod a potom zamestnanec zaplatiť 19-percentnú daň. Prechodný prepočet má zabezpečiť to, že upraví mzdy tým, ktorí by v novom systéme zarobili menej, nerieši však situáciu nových zamestnancov firmy. Systém celého prepočtu nie je zrozumiteľný a bol ilustrovaný len príkladom priemernej mzdy 1400€.
KONIEC SOCIÁLNYCH BENEFITOV
Reformou sa ruší sociálna politika zamestnávateľa, keďže stravné a financie zo sociálneho fondu a rekreačné poukazy sa stanú súčasťou mzdy. Zahrnutie týchto benefitov do hrubej mzdy bude pôsobiť demotivačne na zamestnancov, ktorí sa nebudú identifikovať so zamestnávateľom a nepocítia žiadne benefity. Nepriame peňažné odmeňovanie a nepeňažné odmeňovanie má na zamestnancov lepší a dlhodobejší účinok vzhľadom na spokojnosť zamestnancov, sociálne istoty, spravodlivosť v odmeňovaní či plnenie osobných potrieb a pod. Okrem toho v prípade stravného nie je jasné, ako sa budú riešiť prípady poskytovania závodného stravovania, či stravných lístkov a kariet. Pravdepodobne by došlo k zrušeniu iných foriem stravovania, čo by opäť znamenalo pokles kvality oproti súčasnému stavu. Keďže stravné a sociálny fond má byť súčasťou mzdy, otázkou je aj to, ako bude definovaná minimálna mzda.
BUDE TO PRE ZAMESTNANCA VÝHODNÉ?
Na túto otázku je pri súčasných informáciách ťažké odpovedať. Na príklade minimálnej mzdy sa dá ukázať, že zamestnanec po reforme zarobí menej ako dnes. Na to, aby k takejto situácii nedošlo, má slúžiť jednorazový prepočet, ktorý má čistú mzdu navýšiť podľa rozdielu priemernej mzdy vo firme v jednotlivých systémoch. Následne sa bude musieť stanoviť nová hrubá mzda a odvod zamestnávateľa. Z tohto dôvodu v súčasnosti nie je možné povedať, ani vypočítať si, ako sa upraví individuálna mzda zamestnanca, keďže bude závisieť od ostatných miezd u zamestnávateľa. Systém jednorazového prepočtu nebol jasne predstavený a ilustrovaný príkladmi, teda ako sa uplatní pri zamestnancoch zarábajúcich menej, ako je priemer zamestnávateľa a u tých ktorí zarábajú viac ako priemer. Podľa našich prepočtov zamestnanec zarábajúci minimálnu mzdu 623€ v novom systéme zarobí až o 11,75€ menej ako v súčasnosti a zamestnávateľ ušetrí 29,71€. Čistá mzda je pri minimálnej mzde 623€ v súčasnosti na úrovni 560,31€, v novom systéme by bola 548,56€. V prípade priemernej mzdy 1100€ by podľa nového výpočtu zamestnanec zarobil o 2,90 € viac ako v súčasnom systéme. V prípade nadpriemerného príjmu 1800€ v hrubom získa zamestnanec až o 72€ viac oproti súčasnému systému. V prípade zamestnanca, ktorý si uplatňuje v súčasnosti nezdaniteľnú časť dane na manželku, ten príde o takýto benefit, čo sa odrazí aj na jeho mzde. V prípade ak zarába 1400 v hrubom, rozdiel v čistej mzde bude až 41,24€.Matovičova daňová reforma pomôže tým, ktorí zarábajú oveľa viac, ako je priemerná mzda. Tešiť by sa možno mohli tí, ktorí majú v súčasnosti 1 800 a viac eur v hrubom. Je to naozaj pomoc nízkopríjmovým zamestnancom? Asi nie.
