Správa: Dlhodobo si hľadám zamestnanie, stále sa ale stretávam s tým, že mi zamestnávatelia ponúkajú prácu na živnosť. Čo to presne znamená pre obidve strany?
Odpoveď: V prípade, ak od vás zamestnávateľ požaduje (prípadne vám dáva na výber), aby ste vykonávali preňho prácu prostredníctvom živnosti, môže vám to priniesť viaceré výhody, ale aj nevýhody. V prípade, ak chce zamestnávateľ, aby jeho zamestnanec vykonával závislú činnosť na živnosť, môže ísť o nelegálnu prácu.
Vykonávanie závislej činnosti definuje Zákonník práce ako prácu pri ktorej existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca a prácu, ktorú zamestnanec vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky závislej činnosti, je možné takúto prácu vykonávať len na základe pracovnej zmluvy či dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Medzi hlavné výhody práce na živnosť z hľadiska zamestnávateľa patrí to, že fyzickej osobe, ktorú „zamestná“ na živnosť, vyplatí odmenu a nemusí sa starať o platenie odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, ako aj platenie dane zo závislej činnosti. Spravidla v praxi odberateľ (zamestnávateľ) vyplatí takto živnostníkovi odmenu vyššiu, než akú by mu vyplatil prostredníctvom čistej mzdy (na základe pracovného pomeru).
To, že živnostník dostane vyššiu odmenu na živnosť, ako keby dostal na základe uzatvoreného pracovného pomeru je aj hlavnou výhodou zo strany samotného živnostníka, a to z toho hľadiska, že zamestnávateľ s takýmto pracovníkom na živnosť už nemá žiadnu ďalšiu administratívu, ani za neho nemusí platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré sú až do výšky 35,2 % z vymeriavacieho základu. V mnohých prípadoch odberateľ (zamestnávateľ) zaplatí živnostníkovi vyššiu odmenu práve o výšku odvodov, ktoré by musel platiť ako zamestnávateľ. Pre živnostníka, ktorý neplatí odvody do Sociálnej poisťovne a pri podávaní daňového priznania si uplatní paušálne výdavky, či dostatočne vysoké preukázateľné výdavky, môže byť jediným výdavkom v počiatočnom období preddavok na zdravotné poistenie.
Z pohľadu odberateľa je ďalšou výhodou aj to, že nemusí viesť mzdovú agendu a vykonávať každý mesiac výpočet mzdy, vydávať výplatné pásky a pod., nakoľko za vykonané práce živnostník vystaví faktúru. Tým, že práca na živnosť nepodlieha Zákonníku práce, odberateľ nie je povinný napríklad ani:
- poskytnúť dovolenku a náhradu mzdy za dovolenku,
- poskytnúť príspevok na stravovanie,
- pri skončení pracovného pomeru vyplatiť odstupné, či odchodné,
- tvoriť sociálny fond,
- platiť náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti za prvých 10 dní PN,
- plniť možné povinnosti, ktoré daného zamestnávateľa čakajú pri prekročení určitého počtu zamestnancov, napr. pri prekročení počtu zamestnancov 50 a viac čaká zamestnávateľa povinnosť prispievať na rekreáciu, či pri prekročení počtu 3 zamestnancov je zamestnávateľ povinný platiť koncesionárske poplatky, a iné.
Práca na živnosť prináša viaceré nevýhody samotnému živnostníkovi, a to napr. tieto:
- platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne vo svojej réžii,
- podávanie daňového priznania k dani z príjmov a zaplatenie dane z príjmov,
- v začiatočnom období (obdobie môže byť dlhšie aj kratšie ako jeden rok) živnostník nie je povinne sociálne poistenou osobou, čo môže priniesť nevýhodu pri uplatňovaní nároku na nemocenskú, či materskú dávku,
- ak si živnostník neplatí dobrovoľne poistenie v nezamestnanosti, nebude mať nárok na dávku v nezamestnanosti, a iné.
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
