Správa: Kde je upravená definícia dobrých mravov?
Odpoveď: Dobré mravy (lat. boni mores) sú právnou kategóriou majúcou pôvod v rímskom práve a predstavujúcou súkromnoprávnu hranicu toho, čo je dobré, správne, morálne či etické. S pojmom „dobré mravy“ sa môžeme stretnúť v základných súkromnoprávnych kódexoch, ako je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení a v podobe „poctivého obchodného styku“ aj v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení. Hoci má rozpor s dobrými mravmi takú „silu“, že dokáže zneplatniť právne úkony, žiadny z týchto predpisov definíciu „dobrých mravov“ neobsahuje a vymedzenie toho, čo je správne, morálne a etické tak zostáva úlohou konajúcich súdov a judikatúry.
Dobré mravy sú určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, nemajú zväčša písomnú podobu, ale sú vytvárané vo vedomí užšieho spoločenstva, ktoré chovanie je možné akceptovať a ktoré chovanie je neprijateľné pre spoločnosť. Každé chovanie sa má riadiť určitými vzormi správania – písomnými či nepísanými, ktoré sa vytvárajú v priebehu integrácie ľudí do spoločnosti, sú akceptované a vytvárajú nepísané pravidlá, pri ktorých porušení nenasleduje priama sankcia z hľadiska trestnoprávneho, či iného hľadiska, ale vo všeobecnosti a v spoločenskej rovine sa takéto správanie nepovažuje za vhodné, akceptovateľné, ktoré by vytváralo nejaký nárok voči ďalšej osobe postihnutej takýmto nemravným konaním (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/30/2018 zo dňa 30. 5. 2019).
Pod pojmom dobré mravy sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania (rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/56/2019 zo dňa 14. 11. 2019).
Dobré mravy sú súhrn etických pravidiel všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečené i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti (rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoPr/12/2018 zo dňa 28. 11. 2019).
Z vyššie uvedených „definícií“ dobrých mravov možno vyvodiť niekoľko charakteristických znakov tohto pojmu. Ide o: morálne, etické a spoločenské normy, zväčša nepísané, akceptované širokým okruhom ľudí, vo svojej podstate nemenné, ktorých dodržiavanie je chránené právnymi normami.
V ustanoveniach Zákonníka práce ako základného právneho predpisu upravujúceho individuálne pracovnoprávne vzťahy je možné nájsť „dobré mravy“ vo viacerých ustanoveniach. Hoci sa konania priečiaceho sa dobrým mravom môže dopustiť tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ, cieľom čl. 2 základných zásad a ust. § 13 ods. 3 Zákonníka práce je primárne zabezpečiť ochranu zamestnanca ako „slabšej strany“ pracovnoprávneho vzťahu, keďže korektív dobrých mravov dokáže spôsobiť, že právny úkon vydaný v súlade s platnými právnymi predpismi sa práve v dôsledku „dobrých mravov“ stane protiprávnym. Podľa rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoPr/12/2018 zo dňa 28. 11. 2019 sa predmet pracovnoprávneho úkonu prieči dobrým mravom, keď jeho obsah a účel je v danom mieste a v danom čase, prípadne s prihliadnutím na osoby účastníkov alebo iných subjektov pracovnoprávnych vzťahov v rozpore so všeobecne uznávanými názormi na vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, alebo medzi inými subjektmi pracovnoprávnych vzťahov, ktoré určujú, aký má byť obsah právneho úkonu, a to tak, aby zodpovedali základným zásadám mravnosti a aby týmto spôsobom vyjadroval princíp súladnosti pracovnoprávnych predpisov so širším celospoločenským poriadkom.
V zmysle článku 2 základných zásad a ust. § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi… Táto zásada vyjadruje požiadavku, aby každé konanie zamestnanca či zamestnávateľa bolo etické, morálne a súladné so zaužívanými spoločenskými princípmi. Napriek tomu, že Zákonník práce neobsahuje ustanovenie obdobné ust. § 39 Občianskeho zákonníka „neplatný je právny úkon, ktorý… sa prieči dobrým mravom“, vzhľadom na subsidiaritu Zákonníka práce k Občianskemu zákonníku zakotvenú v ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce je možné ust. § 39 Občianskeho zákonníka použiť aj na právne úkony v pracovnom práve. Ak by konajúci súd zhodnotil, že hoci nedošlo napr. pri skončení pracovného pomeru k porušeniu Zákonníka práce, ale konanie zamestnávateľa je v rozpore s dobrými mravmi, použitím korektívu dobrých mravov by bol konajúci súd povinný určiť, že skončenie pracovného pomeru je neplatné.
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
