Správa: Ako je to s pracovnoprávnymi nárokmi zomretého zamestnanca?
Odpoveď: Pri pracovnoprávnych nárokoch zomretého zamestnanca sa vychádza zo zásady, že smrťou zamestnanca nezanikajú pracovnoprávne nároky, ktoré mal v čase trvania pracovného pomeru voči zamestnávateľovi. Mzdové nároky až do výšky štvornásobku zamestnancovho priemerného mesačného zárobku prechádzajú podľa Zákonníka práce postupne na manžela, deti a rodičov zomretého zamestnanca, pokiaľ s ním v čase smrti žili v spoločnej domácnosti. Tieto nároky zomretého zamestnanca je zamestnávateľ povinný vyplatiť len tým osobám z uvedených kategórií, ktoré so zomretým zamestnancom žili v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti, a to bez ohľadu na prejednanie dedičstva, t. j. tieto nároky sa nezapočítavajú do dedičstva. Až mzdové nároky nad túto hranicu sa stávajú súčasťou dedičstva. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
Ak manželka uplatní nárok na náhradu mzdových nárokov jej zomretého manžela, zamestnávateľ má povinnosť plniť len jej až do výšky 4-násobku priemerného mesačného zárobku zomretého zamestnanca, aj keď v čase jeho smrti s ním v spoločnej domácnosti žili aj deti a rodičia. Z uvedeného okruhu oprávnených osôb podľa ZP je zrejmé, že tento nárok by si nemohla uplatniť bývalá manželka, ktorá bola so zomretým zamestnancom rozvedená, ani keby s ním žila v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Rovnako nárok na vyplatenie mzdových nárokov zomretého zamestnanca do výšky 4-násobku priemerného mesačného zárobku by si nemohla uplatňovať ani manželka, ktorá v čase smrti zamestnanca nežila s ním v spoločnej domácnosti. Rovnako by si tento nárok nemohla voči zamestnávateľovi uplatňovať družka zomretého zamestnanca, aj keď s ním žila v čase smrti v spoločnej domácnosti, ani za predpokladu, že by patrila do okruhu dedičov po zomretom zamestnancovi. V takomto prípade by musela čakať na prejednanie dedičstva. Identicky to platí vice versa (naopak) aj pre druha zomretej zamestnankyne. Na vyplatenie mzdových nárokov po zomretom zamestnancovi je právne významný nielen vymedzený okruh oprávnených osôb, ale všetky uvedené oprávnené osoby musia súčasne spĺňať podmienku, že v čase smrti žili so zomretým zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Ak ani jeden z okruhu oprávnených subjektov nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 35 ZP, mzdové nároky sa v plnom rozsahu stávajú súčasťou dedičstva. Za predpokladu, že by zomretý zamestnanec vôbec nemal dedičov, jeho mzdové nároky by pripadli štátu ako dedičovi. Súčasťou dedičstva sa stáva aj tá časť mzdových nárokov po zomretom zamestnancovi, ktorá prevyšuje sumu 4-násobku priemerného mesačného zárobku zomretého zamestnanca.
Okruh oprávnených osôb, ktoré v čase smrti zamestnanca žili s ním v spoločnej domácnosti, nemusí sa prekrývať s okruhom dedičov. Preto ani vzdanie sa dedičstva nemusí nevyhnutne ovplyvňovať nároky. V spojitosti so smrťou zamestnanca zanikajú už splatné náhrady, ktoré zomretému patrili až do doby jeho smrti. V tomto prípade však nejde o mzdové nároky, ktoré neprechádzajú priamo na pozostalých, ktorí so zomretým zamestnancom žili v spoločnej domácnosti, ale sa stávajú súčasťou dedičstva.
Ostatné peňažné nároky zomretého zamestnanca, ktoré nemajú právnu povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, musia byť riešené prostredníctvom dedičského konania, t. j. stávajú sa predmetom dedičstva.
Pri pracovnoprávnych nárokoch zamestnávateľa ustanovenie § 35 ods. 2 ZP vychádza z opačnej zásady. Platí, že peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu, ale aj sumy a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie.
Na rozdiel od peňažných nárokov zomretého zamestnanca voči zamestnávateľovi, smrťou zamestnanca zásadne zanikajú peňažné nároky zamestnávateľa, ktoré mal v čase trvania pracovného pomeru voči zamestnancovi. Výnimku pritom predstavujú peňažné nároky:
- o ktorých bolo pred smrťou zamestnanca právoplatne rozhodnuté,
- ktorých dôvod a výšku zamestnanec písomne uznal,
- na náhradu škody, ktorú zamestnanec úmyselne spôsobil,
- na náhradu škody spôsobenej stratou zverených predmetov na písomné potvrdenie.
Nároky zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú, má si zamestnávateľ uplatniť v rámci dedičského konania. Podľa Zákonníka práce ide o štyri druhy relatívne rozdielnych právnych nárokov zamestnávateľa, ktoré nezanikajú smrťou zamestnanca a ktoré sa stávajú predmetom dedičstva.
V súvislosti s nárokmi, o ktorých už právoplatne rozhodol príslušný súd, tieto môžu mať rôznu právnu povahu i právny základ. Rovnako to platí aj o právnych nárokoch, ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu a výšky.
Ďalšie druhy peňažných nárokov zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú, sú v ods. 2 ZP vecne určené podstatne užšie. Vyplývajú len zo zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorú pred svojou smrťou úmyselne spôsobil. Táto kategória peňažných nárokov zamestnávateľa sa vzťahuje len na úmyselné spôsobenie škody. Kvôli tomu, aby sa tiež mohli stať predmetom dedičského konania, musí byť jednoznačne preukázané, že zamestnanec za svojho života pred smrťou úmyselne zamestnávateľovi spôsobil škodu.
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
