Kongres Európskej odborovej konfederácie v Berlíne

  • V týchto dňoch sa v Berlíne koná 15. kongres odborárov z 93 odborových centrál zo 41 európskych krajín, ktorí zastupujú 50 miliónov odborárov.
  • Za Slovensko sa kongresu zúčastňuje prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová a viceprezident KOZ SR František Gajdoš.
  • Európski lídri odborových zväzov budú počas štyroch dní diskutovať o požiadavkách a prioritách odborových organizácií s cieľom zabezpečiť spravodlivé podmienky pre pracovníkov. Vymenia si názory na obnovu odborového hnutia, budúcnosť práce, nový ekonomický model pre ľudí a planétu, budúcnosť Európy a silnejšiu EOK
  • Kongres si zvolí nový tím, ktorý povedie EOK v nasledujúcich štyroch rokoch, zmení stanovy konfederácie a prijme kľúčové dokumenty vrátane Viedenského manifestu a akčného programu EOK na roky 2023 – 2027.

Sledujte online TU

KOZ SR sa tento týždeň zúčastňuje v poradí 15. kongresu Európskej odborovej konfederácie. Tak ako aj v minulosti, aj dnes je vzájomná spolupráca nutná a dôležitá. Témy a otázky sú viac než jasné: Diskutovať budeme o nízkych mzdách, o pôsobnosti odboroch, kolektívnych zmluvách či o neprimeranom zaobchádzaní s verejnými financiami. Rovnako bude diskutovaný aj Akčný program EOK 2023-2027: Spoločne za férovú dohodu pre pracujúcich a Berlínske manifesto EOK. A práve o dianí na európskom kongrese vás budeme v nasledujúcich dňoch informovať.

Aj my sme Európska únia. Nebuďme pasívni, ale vytvárajme si priestor na plnohodnotný život

15. kongres Európskej odborovej konfederáciesa koná od utorka 23. do piatka 26. mája 2023 v Berlíne. Na podujatí sa zúčastňuje približne 1000 národných delegátov odborových centrál, vrátane generálnych tajomníkov a prezidentov 93 národných odborových organizácií zo 41 európskych krajín, 10 európskych sektorových odborových federácií a špeciálnych hostí z Európy.

Európski odboroví lídri budú počas štyroch dní diskutovať o požiadavkách a prioritách odborových organizácií s cieľom zabezpečiť spravodlivé podmienky pre pracovníkov. Vymenia si názory na obnovu odborového hnutia, budúcnosť práce, nový ekonomický model pre ľudí a planétu, budúcnosť Európy a silnejšiu EOK.

Kongresu sa za slovenskú stranu zúčastňuje prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová a viceprezident KOZ SR František Gajdoš.

Kongres bude tiež oslavovať 50 rokov Európskej odborovej konfederácie: 50 rokov boja za pracujúcich ľudí.

Na kongrese bude zvolené nové vedenie EOK, schválená Správa o činnosti za obdobie 2019 – 2023 a prijaté kľúčové dokumenty, vrátane Berlínskeho manifestu a Akčného programu EOK na roky 2023 – 2027.

Kongresu sa tiež zúčastnia politickí predstavitelia, medzi nimi nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, nemecký federálny minister práce a sociálnych vecí Hubertus Heil a Nicolas Schmit, európsky komisár pre zamestnanosť a sociálne práva.

Úvodná časť dnešného dňa kongresu začala prejavom nemeckého kancelára Olafa Scholza, kde uviedol: „Potrebujeme silných sociálnych partnerov – dnes viac ako kedykoľvek predtým! Pretože stojíme pred obrovskými úlohami a zažívame krízy, aké sme si v Európe dlho nevedeli predstaviť“. Jedným z prvých krokov, ktoré Scholz ako kancelár podnikol, bolo oznámenie o 15 % zvýšení platov pre 6,64 milióna pracovníkov, a to na základe kampane našich hostiteľov v Berlíne – DGB.

Duch medzinárodnej solidarity je cítiť medzi všetkými delegátmi. Delegáti privítali medzi sebou aj ukrajinských kolegov – prezidenta FPU Grygoria Osovya a prezidenta KVPU Mykhaila Volynetsova.

Európski pracovníci potrebujú zvýšenie miezd

Reálne mzdy v EÚ klesli o 5 percent za jeden rok. Je to katastrofa! Priemerné mzdy sa zvýšili len o 4,4 percenta v roku 2022, zatiaľ čo priemerná inflácia bola 9,2 percenta. Každodenná realita pre pracujúcich je ešte horšia: inflácia potravín, dopravy a ďalších bežných výdavkov dosiahla až 12 percent alebo viac.

A to reálne mzdy väčšiny pracovníkov už klesli v rokoch krízy spôsobenej koronavírusom v rokoch 2020 a 2021. Z tohto dôvodu mnoho pracovníkov muselo čeliť strate kúpnej sily vo výške približne 10 percent za posledné tri roky. Takýto katastrofálny vývoj sme dlho nevideli!

Za vysokú infláciu nemožno viniť len koronavírusovú krízu a vojnu na Ukrajine. Niektorí ekonómovia a mienkotvorcovia radi hovoria, že na vysokej inflácii majú svoj podiel aj zvýšenia miezd, ktoré požadujú odbory, pretože vytvárajú mzdovo-cenovú špirálu. Opak je však pravdou. Mzdy zaostávajú za infláciou. Infláciu v podstate hnali miliardy získané spoločnosťami, ktoré bezohľadne využívali krízu v oblasti energetiky a ďalších nevyhnutných tovarov. Masívnym znižovaním miezd, hoci ekonomika vôbec neklesá, dochádza k masívnej redistribúcii od práce k kapitálu. Toto musí okamžite prestať!

My odbory, neformálna sieť odborových organizácií strednej Európy (Slovensko, Rakúsko, Česko, Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Srbsko) požadujeme masívne zvýšenie miezd na kompenzáciu straty kúpnej sily za posledné tri roky.

Monika Uhlerová: Krajná pravica sa o pracujúcich nezaujíma

Dnes je druhý deň zjazdu Európskej odborovej konfederácie v Berlíne a ja by som rada zhrnula zopár myšlienok a dojmov z úvodných príhovorov a diskusií, ktoré zároveň rámcujú trendy a diskusiu v európskom odborovom hnutí.

Takmer v každom prejave sa skloňovalo slovo „kríza“, jej reťazenie, vrstvenie, kontinuálne prechádzanie z jednej krízy do druhej, čo sa v nemalej miere odzrkadľuje aj na postavení a životnej situácii pracujúcich. Krízy sprevádzajú javy ako vykorisťovanie (pracujúcich), nevyhnutnosť (spravodlivejšej) redistribúcie (zdrojov) a posilňovanie krajnej pravice a to naprieč celou Európou. Práve tu sa ukazuje nevyhnutnosť a nenahraditeľnosť odborového hnutia, ktoré je sformované ako najsilnejšia demokratická sila (národná, európska, globálna) vyžadujúca si demokratických partnerov. Odbory boli vždy protifašistickým hnutím a platí to aj dnes! Odbory sú chrbticou európskej demokracie. Od viacerých hostí odznela výzva: „Odborári, zvažujte, komu odovzdáte svoj hlas v nadchádzajúcich (európskych) voľbách!“ Odkaz aktuálny aj pre nás na Slovensku. Krajná pravica nie je riešením problémov pracujúcich, je ich vyústením a následne prehĺbením. Je pascou vystlanou pocitmi neistoty, ohrozenia a strachu, do ktorej je jednoduché padnúť, ale ťažko sa z nej vyslobodiť. Je ohrozením demokracie, ktorú nemôžeme brať ako samozrejmosť. Avšak bez demokracie nie je žiadna sociálna spravodlivosť. A aj preto „The far-right doesn´t care about workers“ je jedným z hesiel tohtoročného zjazdu.

Európske odborové hnutie posilňuje zahrnutie mladých ľudí do svojich rozhodovacích procesov. I to je cesta, ako mladých ľudí zachrániť pred pazúrmi extrémizmu a krajnej pravice a dať im príležitosť rozhodovať o svojej budúcnosti a zároveň formovať a budovať aj budúcnosť odborov. Mladí ľudia čelia čoraz viac prekérnym formám práce. Odbory sú však to správne miesto, kde môžu bojovať za svoje práva. Včera prijaté inovované stanovy Európskej odborovej konfederácie zakotvujú povinnosť každej delegácie zjazdu mať delegáta/delegátku vo veku do 35 rokov (v prípade nedodržania sa bude redukovať počet hlasov). Už v súčasnosti je samozrejmosťou dodržiavať rodovú rovnosť pri zostavovaní a vysielaní delegácií. Na aktuálnom zjazde je 248 delegátiek a 243 delegátov s právom hlasovať.

V týchto chvíľach pokračujeme v diskusii o ambicióznom programe európskeho odborového hnutia na najbližšie štyri roky. Bude inšpiráciou aj pre odbory na Slovensku. Viac detailov o programových cieľoch a pripravovaných iniciatívach na európskej úrovni rozoberiem v ďalších príspevkoch.

„Tí, ktorí profitujú z verejných zdrojov, musia rešpektovať zákony, kolektívne vyjednávanie a environmentálne záväzky,“ zdôraznil eurokomisár Schmit na zjazde EOK

Práve prebieha diskusia o minimálnych mzdách a kolektívnom vyjednávaní. Prítomný je aj eurokomisár Nicolas Schmit, ktorý upozorňuje: „V niektorých krajinách vlády neumožňujú kolektívne vyjednávanie, ba mu, dokonca, bránia. To je neprijateľné!“

Akékoľvek využívanie verejných finančných prostriedkov by malo byť povolené len pre spoločnosti, ktoré dodržiavajú kolektívne zmluvy, platia primerané mzdy a ponúkajú kvalitné pracovné miesta. Podmienka existencie kolektívnych zmlúv by mala byť zakotvená aj v procese verejného obstarávania. Medzi delegátmi kongresu v Berlíne sa ozýva požiadavka: Žiadne verejné obstarávanie bez kolektívnej zmluvy.

Generálna tajomníčka EOK Esther Lynch diskutuje s Nicolasom Schmitom, európskym komisárom pre pracovné miesta a sociálne práva, Dennisom Radtkem, poslancom Európskeho parlamentu, a Agnes Jongeriusovou, poslankyňou Európskeho parlamentu. Diskusia je vedená na tému opatrení zo strany inštitúcií EÚ, ktoré podporujú kolektívne vyjednávanie a Európsky pilier sociálnych práv v čase úspor.

Poslanec Európskeho parlamentu Dennis Radtke vysvetľuje, že lobovanie v súvislosti so smernicou o práci na platformách je niečo bezprecedentné a „zlé“. Napriek tomu zostáva optimistom, pretože podpora pre zlepšenie situácie pracovníkov na platformách je prítomná. Zároveň zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby ľudia v Európe vedeli, „že prinášame sociálnejšiu Európu a že ich nezavádzajú populisti a krajná pravica“.

Eurokomisár Nicolas Schmit kladie dôraz na skutočnosť, že žiaden algoritmus nemôže riadiť pracovníkov.

Slávnostné video k 50. výročiu Európskej odborovej konfederacie (EOK)

Charta hodnôt Európskej odborovej konfederácie: Spájanie európskych odborových zväzov pre lepšiu budúcnosť

Pri príležitosti 50. výročia svojho založenia potvrdzuje Európska odborová konfederácia (EOK) nielen svoje záväzky voči odborovému hnutiu v Európe, ale aj svoju misiu zlepšovať životy pracovníkov. Predstavujúc hlas pracovníkov na celom kontinente, sa EOK usiluje brániť a posilňovať práva a slobody všetkých jednotlivcov a bojovať za sociálnu spravodlivosť.

Stredobodom európskeho odborového hnutia je solidarita a uznávanie individuálnych a kolektívnych slobôd. S dôrazom na vytvorenie spoločnosti založenej na právnom štáte, základných právach a demokracii sa EOK aktívne zapája do sociálneho dialógu, kolektívneho vyjednávania a kolektívnych akcií so zamestnávateľmi a inými spojencami s cieľom presadiť tieto hodnoty na pracoviskách, aj v spoločnosti.

EOK je zjednocujúcou silou, spájajúcou národné konfederácie odborových zväzov a európske federácie odborových zväzov. Všetky tieto organizácie sa hlásia k Charte hodnôt Európskej odborovej konfederácie, ktorá v sebe zahŕňa rôzne zásady, ako sú mier, demokracia a právny štát, solidarita, či transparentnosť a zodpovednosť. Charta EOK bola schválená prebiehajúcim kongresom v Berlíne.

Charta hodnôt Európskej odborovej konfederácie TU

Berlínsky manifest: Boj za spravodlivú a bezpečnú Európu

Európska odborová konfederácia (EOK) sa na svojom 15. kongrese v Berlíne, ktorý sa konal od 23. do 26. mája 2023, zaviazala pokračovať v boji za spravodlivú Európu s bezpečnými pracovnými miestami, dôstojnou mzdou, vynikajúcimi verejnými službami a rovnosťou pre všetkých.

Berlínsky manifest, spolu s podrobným akčným programom, je ambicióznym krokom vpred, ktorý vyzýva odborárov a všetkých, ktorí sa stotožňujú s ich cieľmi, aby sa spojili v misii zlepšiť životnú úroveň, práva odborov a ľudí a v rešpektovaní pracovníkov a ich organizácií.

EOK stanovila nielen niekoľko priorít, ale aj  opatrení na zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok a dostatočnej mzdy pre všetkých pracujúcich v Európe. Prioritou je posilnenie kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu, čo je kľúčový nástroj na dosahovanie lepších pracovných podmienok. Odbory budú podporovať kampane na zvýšenie miezd, vrátane stanovenia životného minima a zlepšovania pracovných podmienok v celej Európe. Ďalej budú bojovať proti neistej práci, ako sú neplatené stáže a neisté pracovné zmluvy, a proti sociálnemu dumpingu a podvodom. EOK bude požadovať dôraznejšie opatrenia EÚ na odstránenie rozdielov v odmeňovaní medzi mužmi a ženami a na ochranu a zlepšenie hodnoty dôchodkov.

Už viac ako sto rokov chránia odbory (a po založení aj ich medzinárodné federácie) práva a životnú úroveň pracovníkov, ich rodín a komunít. Silné odbory pomohli vybudovať a udržať povojnovú Európu a naďalej sú nenahraditeľným pilierom sociálnej a hospodárskej štruktúry kontinentu. Vzhľadom na to, že mier, ľudské práva a demokratické inštitúcie sú pod paľbou populizmu a politickej krajnej pravice, odbory opätovne potvrdzujú svoj záväzok voči silnej odborovej organizácii, aby zabezpečili dôstojnú životnú úroveň, demokratické práva a silný hlas pracovníkov a ich organizácií.

Berlínsky manifest TU

Európski odborári si zvolili svoje vedenie

Berlínsky kongres Európskej odborovej konfederácie zvolil do funkcie generálnej tajomníčky Esther Lynch a za jej zástupcami sa stali Isabelle Schömann a Claes-Mikael Ståhl. Zvolení boli aj konfederační tajomníci – Tea Jarc, Giulio Romani, Ludovic Voet.

EOK zvolila aj svoje predsedníctvo, prezidentom sa stal Wolfgang Katzian z ÖGB. „Využijem túto príležitosť s veľkou oddanosťou a naplno, aby som pomohol formovať rozvoj odborového hnutia v Európe,“ uviedol po svojom zvolení.

Do predsedníctva EOK boli zvolení Pepe Álvarez, Čedanka Andrić, Petra Bolster-Damen, Jarkko Eloranta, Inga Ruginienė, Josef Středula a Luc Triangle.

Monika Uhlerová bola zvolená za členku Riadiaceho výboru Európskej odborovej konfederácie.

15. kongres Európskej odborovej konfederácie sa koná od utorka 23. do piatka 26. mája 2023 v Berlíne. Na podujatí sa zúčastňuje približne 1000 národných delegátov odborových centrál, vrátane generálnych tajomníkov a prezidentov 93 národných odborových organizácií zo 41 európskych krajín, 10 európskych sektorových odborových federácií a špeciálnych hostí z Európy.