V týchto dňoch prebieha na pôde Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve 111. výročná Medzinárodná konferencia práce. Delegátkou za zástupcov zamestnancov za Slovenskú republiku je Monika Uhlerová, prezidentka KOZ SR.
Kľúčovými témami Konferencie, okolo ktorých zasadajú výbory zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a vlád, a následne spoločne tripartitne o nich rokujú, sú spravodlivá transformácia, ochrana práce a celoživotné vzdelávanie.
Všetky tri témy spolu súvisia a nie je možné vnímať ich osobitne a bez vzájomného podmienenia. Transformácia bez garancie dôstojných pracovných podmienok a inklúzie všetkých nemôže byť spravodlivá, a spravodlivá transformácia bez vzdelávania pre pracujúcich nemôže byť inkluzívna.
Zopár faktov zo zdrojov MOP:
- 1,2 miliardy pracovných miest na svete závisí od zdravého ekosystému.
- Do roku 2030 sa očakáva zaniknutie 80 miliónov pracovných miest, kde nebude možné prácu vykonávať z dôvodu stresu spôsobeného teplom, a kde zamestnanci čelia vysokému riziku zranenia, choroby alebo smrti.
- 130 miliónov pracujúcich sa v najbližšej dekáde môže prepadnúť do chudoby z dôvodu podkopávania a nedodržiavania dohôd o udržateľnom rozvoji.
- Do 216 miliónov ľudí bude musieť interne migrovať z dôvodu klimatických zmien.
Aké sú skúsenosti na úrovni krajín?
- 49 krajín sa už zaviazalo podporovať spravodlivú transformáciu s ambicióznymi klimatickými cieľmi, pričom riešenie zamestnanosti umiestnili do centra pozornosti týchto cieľov.
- Sociálny dialóg zostáva opomínaný alebo limitovaný v procese uplatňovania cieľov udržateľného rozvoja. Pritom je jeho kľúčovým nástrojom.
- Len 23 percent kolektívnych zmlúv analyzovaných MOP zohľadňuje otázky a dopady klimatických zmien a environmentálne aspekty.
- V aplikácii priemyselných politík pre spravodlivú transformáciu sú zatiaľ len limitované skúsenosti.
Aké sú aktuálne trendy v implementácii politík v súvislosti so spravodlivou transformáciou?
- Makroekonomický rámec a politiky rastu garantujúce priestor pre sociálne výdavky a využívajúce finančné nástroje na výdavky pre zelenú tranzíciu, Mobilizácia verejných a súkromných financií z domácich i medzinárodných zdrojov, prebudovanie daňových politík,
- Zvýšené zameranie sa na priemyselné politiky a technológie s potenciálnym dopadom na globálny obchod a investície,
- Inteligentné využívanie stimulov, vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia a regulačné postupy pre náležitú starostlivosť môžu uvoľniť potenciál súkromného sektora pre rozvoj podnikania,
- Predvídanie potrebných zručností, posilňovanie vzdelávacích systémov poskytujúcich rovný prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých,
- Sociálna ochrana a aktívne opatrenia na trhu práce,
- Medzinárodné štandardy a dohovory vrátane práva na združovanie, práva na bezpečné a zdravé pracovné prostredie a rešpektovanie rodovej rovnosti musia tvoriť normatívny rámec pre ďalší dialóg,
- Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú nástroje na budovanie niektorých, nie však všetkých, riešení.
Posilnenie regulácie učňovského vzdelávania
Jedným z bodov tohtoročnej 111. výročnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) je aj „Odborné vzdelávanie a trh práce – normotvorná činnosť“. Aktuálne prebieha druhé kolo diskusií v rámci procedúry dvojitej rozpravy, ktorej cieľom je prijatie novej medzinárodnej zmluvy, v tomto prípade pôjde o prijatie odporúčania MOP na túto tému.
Konferencia zvolila Výbor pre stanovovanie noriem pre učňovskú prípravu, ktorý v týchto dňoch uskutočňuje druhú diskusiu o učňovskom vzdelávaní s cieľom stanoviť nový medzinárodný pracovný štandard vo forme odporúčania.
Návrh odporúčania vychádza z textu prijatého Konferenciou na svojom predchádzajúcom 110. zasadnutí. V súlade s článkom 46, ods. 6 Stáleho poriadku Konferencie boli vlády vyzvané, aby najneskôr do 14. novembra 2022 oznámili všetky zmeny a doplnenia alebo pripomienky, ktoré by mohli k navrhovanému textu mať, a to po konzultácii s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov. Prijaté pripomienky boli zohľadnené v správe, ktorú MOP pripravila na posúdenie na aktuálne prebiehajúcom 111. zasadnutí Konferencie.
Základnými faktami, z ktorých vyplynula potreba prijatia dohovoru ohľadom učňovského vzdelávania, sú:
- globálna miera nezamestnanosti a podzamestnanosti je aj naďalej vysoká,
- nerovnosť pretrváva a rýchle transformácie vo svete práce, ako napríklad tie, ktoré vyplývajú z výziev súvisiacich so zmenou klímy, prehlbujú nesúlad medzi zručnosťami a nedostatok zručností, čo si vyžaduje, aby sa ľudia všetkých vekových kategórií rekvalifikovali a neustále zvyšovali kvalifikáciu v záujme podpory plného, produktívneho a slobodne zvoleného zamestnania a dôstojnej práce.
Konferencia považuje efektívne celoživotné vzdelávanie a kvalitné vzdelávanie za veľmi dôležité a predpokladá, že podpora a rozvoj kvalitného učňovského vzdelávania môže viesť k ďalším príležitostiam pre dôstojnú prácu, prispieť k účinným a efektívnym reakciám na súčasné výzvy a poskytnúť príležitosti na celoživotné vzdelávanie, s cieľom zvýšiť produktivitu, odolnosť, prechod a zamestnateľnosť, a splniť súčasné a budúce potreby učňov, zamestnávateľov a trhu práce.
Cieľom Konferencie je prijať účinný rámec pre kvalitnú učňovskú prípravu, ktorá bude dobre regulovaná, udržateľná, dostatočne financovaná, inkluzívna a bez diskriminácie a vykorisťovania. Nástroj podporuje rodovú rovnosť a rovnováhu, rozmanitosť a podporuje poskytovanie primeranej odmeny alebo inej finančnej kompenzácie, rovnako aj poskytovanie sociálneho zabezpečenia, v procese učňovskej prípravy.
Konferencia neopomína, že učňovská príprava by mala byť podporovaná a regulovaná aj prostredníctvom sociálneho dialógu, s cieľom zabezpečiť jej kvalitu, poskytovať výhody a ochranu učňom a podnikom a zvýšiť atraktívnosť učňovskej prípravy pre potenciálnych učňov a zamestnávateľov vrátane mikro, malých, stredných a veľkých podnikov.
Zástupcovia pracovníkov z celého sveta v týchto dňoch, počas trvania Konferencie, pracujú na tom, aby nástroj spĺňal všetky vyššie spomenuté ciele a najmä, aby bola pracovníkom poskytnutá čo najväčšia ochrana počas učňovskej prípravy.
Sociálna spravodlivosť pre všetkých. Skoncujte s detskou prácou!
Prvýkrát bol Svetový deň boja proti detskej práci vyhlásený Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) 12. júna 2002 s cieľom upozorniť na ťažkú situáciu detí zapojených do detskej práce. Odstránenie detskej práce je základným kameňom snahy o sociálnu spravodlivosť, prostredníctvom ktorej si každý pracovník môže slobodne a na základe rovnosti príležitostí a zaobchádzania nárokovať svoj spravodlivý podiel na bohatstve, ktoré pomohol vytvoriť.
Od roku 2000, počas takmer dvoch desaťročí, svet dosahoval stabilný pokrok v znižovaní detskej práce. V posledných rokoch však konflikty, krízy a pandémia COVID-19 uvrhli ďalšie rodiny do chudoby – a prinútili ďalšie milióny detí pracovať. Hospodársky rast nebol dostatočný, ani dostatočne inkluzívny na to, aby zmiernil tlak na rodiny a komunity, ktorý ich núti uchyľovať sa k detskej práci. V súčasnosti je do detskej práce stále zapojených 160 miliónov detí. To je takmer každé desiate dieťa na svete.
Situácia v súvislosti s detskou prácou je teda odrazom vnímania nedostatočných reakcií na početné výzvy a zmeny, ktoré ovplyvňujú svet práce. Je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme všetci prispeli k riešeniu každodenných problémov ľudí, a to účinnejším a súdržnejším spôsobom.
Detská práca je – pravdepodobne – najviditeľnejším z týchto problémov. Je spôsobená chudobou a vylúčením, ktoré prispievajú k ich pretrvávaniu. Budúcnosť detí bez vzdelania a príležitostí znemožňujú, aby si v dospelosti zabezpečili slušný príjem a stabilné zamestnanie.
Je to nespravodlivosť, ktorá sa vo väčšine prípadov prejavuje na úrovni domácností a rodín – dve tretiny detskej práce sú prácou, ktorou deti prispievajú do rodinného rozpočtu. Táto práca však brzdí hospodársky rast krajín a môže súvisieť s rastúcou nerovnosťou v mnohých častiach sveta. Je hrozbou pre sociálnu súdržnosť a ľudský pokrok.
Naše spoločné skúsenosti s bojom proti detskej práci v priebehu posledných troch desaťročí ukázali, že detskú prácu možno odstrániť, ak sa odstránia jej základné príčiny. Medzi opatrenia na odstránenie týchto príčin patrí vytvorenie a aplikácia silného právneho rámca založeného na medzinárodných pracovných normách a sociálnom dialógu, zabezpečenie všeobecného prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a sociálnej ochrane, ako aj priame opatrenia na zmiernenie chudoby, nerovnosti a ekonomickej neistoty a podpora dôstojnej práce pre dospelých pracovníkov.
Podpora konkrétnych opatrení na riešenie základných príčin a presadzovanie sociálnej spravodlivosti sú základom Durbanskej výzvy na prijatie opatrení, ktorá bola prijatá na 5. celosvetovej konferencii o odstránení detskej práce v roku 2022. Je to plán boja proti detskej práci s využitím všetkých dostupných hospodárskych, politických a sociálnych pák. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa detská práca stala prioritou pri tvorbe vnútroštátnych a globálnych politík a činností, v rámci rozvojovej spolupráce a finančných, obchodných a investičných dohôd.
Svetový deň boja proti detskej práci v roku 2023 preto považujeme za príležitosť, keď všetci, ktorí sa angažujú za ukončenie detskej práce, môžu ukázať, že zmenu možno dosiahnuť vtedy, keď sa spojí vôľa a odhodlanie.
Medzinárodná organizácia práce preto v dnešný Svetový deň boja proti detskej práci vyzýva na:
- Oživenie medzinárodnej činnosti na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti, najmä v rámci plánovanej Globálnej koalície za sociálnu spravodlivosť, ktorej jedným z dôležitých prvkov je odstránenie detskej práce;
- Všeobecnú ratifikáciu Dohovoru MOP č. 138 o minimálnom veku, ktorá by spolu so všeobecnou ratifikáciou Dohovoru MOP č. 182 o najhorších formách detskej práce, dosiahnutou v roku 2020, poskytla všetkým deťom právnu ochranu pred všetkými formami detskej práce;
- Účinné vykonávanie Durbanskej výzvy na prijatie opatrení.
Štáty, ktoré ratifikovali Dohovor č. 182 MOP, sa zaviazali, že vykonajú všetko, aby čo najskôr zakázali najhoršie formy detskej práce. Išlo o najrýchlejšie ratifikovaný dohovor v dejinách MOP od jej založenia v roku 1919. Napriek tomu detská práca stále zostáva každodennou realitou v mnohých krajinách.
