Nie je to otázka ďalekej budúcnosti. V horizonte niekoľkých rokov sa umelá inteligencia stane súčasťou života, prioritne toho pracovného. Veľké firmy ju už postupne skúšajú a pretavujú do svojich výrobných procesov. Je však pochopiteľné, že umelá inteligencia vzbudzuje akýsi strach, no netreba sa jej báť. Zhodli sa na tom odborníci na festivale Pohoda v rámci diskusie Café Európa, ktorú organizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Jednou z diskutujúcich bola aj prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Pri každej zmene sa prirodzene pýtame, čo nám prinesie. Vývoj na trhu práce je však v posledných rokoch taký rýchly, že jednoznačnú a jasnú predpoveď teraz nemáme. Niektoré zmeny ale dokážeme pozorovať a implementovať ich do praxe. Príkladom je vzdelávanie – od tej najnižšej po najvyššiu úroveň. Marcela Havrilová, riaditeľka pre oblasť školstva spoločnosti Microsoft Slovakia, to v diskusii opísala na príklade učiteľa. Učitelia môžu vo vzdelávacom procese skúšať a využívať rôzne technologické postupy či umelú inteligenciu na to, aby zefektívnili a zjednodušili výučbu. Podobne to môže fungovať v zdravotníctve napríklad pri tzv. telemedicíne.
Od vzdelávania následne prechádzame na trh práce, kde budeme v horizonte niekoľkých rokov potrebovať kvalifikovaných pracovníkov, ktorí budú zorientovaní v nových technológiách. Samozrejme, nemalo by to byť iba cieľom a úlohou škôl, ale aj zamestnávateľov, ktorí zabezpečia svojim zamestnancom vzdelávanie. Prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová v tomto kontexte upozornila na fakt, že „ak sa na Slovensku týmto nebudeme zaoberať a diskusiu o technologickom rozvoji budeme zanedbávať, zamestnanci nebudú na tieto zmeny dostatočne pripravení, čo môže mať fatálny dopad na zamestnanosť“. Dodala, že sa tak na Slovensku vytvorí skupina ľudí, ktorí budú, takpovediac, na okraji pracovného trhu a ich pracovné miesta zaniknú.
„Žiaľ, dnes už istoty neexistujú,“ podotkol Matej Ftáčnik, spoluzakladateľ inovačnej firmy VacuumLabs. Týmito slovami tiež potvrdil to, že značný podiel na prijatí a použití týchto zmien bude mať v rukách každý jednotlivec, a to sám za seba.
Aj preto je adaptabilita, teda prispôsobenie sa, najdôležitejšou zručnosťou, ktorú by sme si mali všetci v tomto smere osvojiť. Monika Uhlerová doplnila, že túto zručnosť budú musieť mať nielen jednotlivci, ale aj štát a jednotlivé verejné politiky. Európska únia začala v súvislosti s umelou inteligenciou a modernizáciou pripravovať legislatívu, ktorá zadefinuje kontrolu, nástrahy a samotnú ochranu zamestnancov.
Na druhej strane, ak hovoríme o zmenách na pracovnom trhu, zabúdame často na remeslá. Tie sú podľa odborníkov nedocenené. „Trpíme“ akousi prevzdelanosťou, čo nám nepomôže. Remeselná práca je totiž ťažko nahraditeľná nejakou inteligenciou. Tu stále potrebujeme zručných a šikovných ľudí a pre tieto potreby musíme nastaviť aj vzdelávací proces.
Marcela Havrilová na margo umelej inteligencie poznamenala, že „tá vám prácu nevezme, ale vezmú vám ju ľudia, ktorí ju budú vedieť používať“.