Európska odborová konfederácia (EOK) sa na nedávnom zasadnutí Výboru pre kolektívne vyjednávanie a koordináciu miezd venovala kľúčovým témam ovplyvňujúcim pracovné podmienky v Európe. Diskusie sa zamerali na vývoj kolektívneho vyjednávania, vplyv pripravovanej Smernice o spravodlivej transformácii a na súde EÚ, ktorý môže zrušiť Smernicu o primeraných minimálnych mzdách.
Na podujatí sa zúčastnil aj zástupca Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) Ján Košč, ktorý prispel do diskusie o kolektívnom vyjednávaní na Slovensku. Medzi učastníkmi boli odboroví predstavitelia z Francúzska, Nemecka, Švédska, Dánska, Estónska, Maďarska, Írska, Talianska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Španielska, Cypru, Rakúska a Turecka.
Rast miezd a neistá budúcnosť smernice o minimálnych mzdách
Jednou z najdiskutovanejších tém bola neistota okolo Smernice o primeraných minimálnych mzdách. Generálny advokát Súdneho dvora EÚ odporučil jej zrušenie, čo vyvolalo obavy medzi odbormi a zamestnancami v celej Európe. EOK aktívne lobuje za zachovanie tejto smernice a plánuje mobilizovať odborníkov na podporu práv pracovníkov.
Hoci reálne mzdy v strednej a východnej Európe rástli, nedosahujú úverč, ktorý by kompenzoval infláciu z predchádzajúcich rokov. Skoro všetky krajiny EÚ už implementovali odporúčania smernice ohľadom určovania minimálnej mzdy, ktorá by mala dosahovať 60 % z mediánovej mzdy a 50 % z priemernej mzdy.
Na Slovensku bol už v roku 2019 prijatý zákon stanovujúci vzorec na výpočet minimálnej mzdy na úveri 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2020 bol tento mechanizmus upravený na 57 %, no od roku 2024 bol opäť váratený na pôvodných 60 %, s platnosťou od januára 2026.
Kolektívne vyjednávanie a jeho výzvy
Významnou témou bolo aj posilnenie kolektívneho vyjednávania, ktoré podľa smernice o minimálnych mzdách má pokryť najmenej 80 % zamestnancov v každej krajine EÚ. Napriek pozitívnym krokom stojí kolektívne vyjednávanie pred mnohými prekažkami, najmä v strednej a východnej Európe. Na Slovensku dosahuje pokrytie kolektívnym vyjednávaním iba 24 %, čo predstavuje značnú výzvu pre jeho rozvoj.
Na zasadnutí sa diskutovalo aj o iniciatíve ETUI (Európsky odborový inštitút) na vytvorenie databázy kolektívne vyjednaných miezd. Tento nástroj by mal odbory oslobodiť od závislosti na údajoch Európskej komisie a Európskej centrálnej banky a zlepšiť koordináciu medzi odbormi v celej EÚ.
Skracovanie pracovného času ako modernizácia trhu práce
Skracovanie pracovného času sa stáva dôležitou témou v kontexte technologického pokroku a rastúcich produktivity. Odborové zväzy zdôrazňujú, že skátenie pracovného týždňa nesmie viesť k zintenzívneniu pracovného výkonu alebo znižovaniu miezd. Cieľom je vyváženosť medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov. Pozitívne príklady pilotných projektov skrátenia pracovnej doby už existujú v rôznych členských krajinách EÚ.
Medzi hlavé priority EOK patrí boj za zachovanie smernice o minimálnych mzdách, posilnenie kolektívneho vyjednávania a zlepšenie sociálnej spravodlivosti, ktorá je kľúčovým faktorom pre stabilitu a solidaritu v Európskej únii. Očakávané súdne rozhodnutie o minimálnych mzdách v máji 2025 môže mať významný dopad na milóny európskych pracovníkov.
Najbližšie zasadnutie Výboru pre kolektívne vyjednávanie sa uskutoční v októbri 2025 v Bruseli.
