Čisté príjmy vo východnej Európe nedosahujú ani jednu tretinu príjmov v západnej časti Európy. Väčšina týchto krajín je súčasťou Európskej únie od roku 2004, niektoré od roku 2007. Je to dostatočne dlhé obdobie na to, aby sa začal formovať jednotný trh a dosahovala sa hospodárska a sociálna konvergencia krajín.
Európa je stále rozdelená na dve časti: na tých, ktorí sa tešia bohatej hojnosti, a na tých, ktorí žijú v biede a ekonomickej neistote. Jednou z príčin sú medzinárodné spoločnosti, ktoré sa nesprávajú tak, ako by sme očakávali. Pritom ich ročný obrat dosahuje výšku niekoľko biliónov eur.
Spravodlivé mzdy: sociálne a mzdové rozdiely v Európe bola hlavná téma stretnutia odborárskych lídrov z celej Európy, ktorí sa 18. až 20. septembra 2017 stretli vo švédskom Štokholme.
Regionálna rada Medzinárodnej odborovej konfederácie – PERC – vznikla ako reakcia na rastúce spoločné záujmy v celom európskom regióne, a to predovšetkým krajín západnej a východnej Európy.
Rastúca úroveň globalizácie a tým aj zložitosť výziev v celom európskom regióne vyžadujú stále aktívnejší prístup odborov naprieč celou Európou. PERC je priestorom pre užšiu spoluprácu, v rámci ktorého sa odborári z celej EÚ snažia pomôcť odborárom balkánskych krajín, Gruzínska, Moldavska, Ukrajiny.
Prezident KOZ SR Jozef Kollár počas rokovania uviedol: „Pri súčasných tempách rastu mzdovej úrovne u nás a v ostatných krajinách Slovensko mzdovú úroveň západných krajín nedosiahne nikdy. Príjmy ako v Nórsku či vo Švédsku budeme mať možno o 389 rokov. Jediným spôsobom, ako sa aspoň čiastočne priblížiť ostatným krajinám, je vyjednávať, vyvíjať nátlak, žiadať viac.”
Vývoj reálnych miezd je najdôležitejší nielen pre domácu kúpnu silu, blahobyt, ale aj pre hospodársky rast. Vývoj reálnych miezd bol čiastočne dynamický až do krízy, po roku 2008 však narazil na vážne prekážky.
S výnimkou Bulharska vývoj reálnych miezd vo všetkých krajinách zaostáva za produktivitou v celom období od roku 2008.
Po roku 1989 sa Európa stále delí na západnú a východnú; na mape je ilustrovaná mzdová úroveň regiónov. Červena farba znamená najväčšie mzdy a tmavomodrá znázorňuje najnižšie mzdy v Európe.
„Mzdové podiely na HDP majú tendenciu byť nižšie v strednej a východnej Európe (cca 55 %) ako v západnej Európe (65 %) a hlavný trend je tiež klesajúci. A je neuveriteľné, že podiel miezd na Slovensku je najnižší (37 % HDP),” uviedol prezident KOZ SR.
Ak zamestnávatelia tvrdia, že zvyšovaním miezd stratia konkurencieschopnosť, tak zavádzajú. V strednej a východnej Európe nedošlo k žiadnej porovnateľnej strate konkurencieschopnosti, ako sú napríklad obchodné bilancie, vývozná výkonnosť či prírastky trhového podielu.
Prezident KOZ SR Jozef Kollár na záver stretnutia uviedol: „Slovenskí zamestnanci už nechcú byť ,lacným komponentom‘ zahraničnej výroby.“