Z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR (11.12.2017)

Hospodárska a sociálna rada SR prerokovala na svojom zasadnutí materiály, ktoré predkladali viacerí rezortní ministri. (Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú TU.) KOZ SR venovala pozornosť všetkým predloženým materiálom.

Dôležitým materiálom bol návrh zákona, ktorým sa zavedie tzv. preddôchodok, predložený ministerstvom práce.  Ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Preddôchodok umožní účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia skorší odchod do dôchodku bez zníženia dávky riadneho starobného dôchodku.

Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky už niekoľko rokov žiadala prijatie takejto právnej úpravy, ktorá by zamestnancom skorší odchod z pracovného trhu aj s primeraným zabezpečením príjmu. Vo vzťahu k predloženému návrhu novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ako aj nad rámec predloženej novely tohto zákona sme požadovali:

  • rozšíriť okruh účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia, tzv. rizikárov, o zamestnancov, ktorí odpracujú minimálne jednu tretinu fondu pracovného času v noci, a o zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v režime nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, aby aj títo zamestnanci boli zvýhodnení v systéme doplnkového dôchodkového sporenia povinným príspevkom zamestnávateľa;
  • zvýšiť výšku príspevkov zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý patrí do okruhu rizikárov, z doterajších najmenej 2 % na najmenej 4 %;
  • v súlade s požiadavkou smernice 2014/50/EÚ ustanoviť dĺžku čakacieho obdobia, počas ktorého zamestnávateľ môže podmieniť začiatok platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie svojmu zamestnancovi, najviac na 12 mesiacov
  • na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ zaplatil na základe zamestnávateľskej zmluvy zamestnancovi, a to pre všetkých účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia;
  • vyňať doplnkový výsluhový dôchodok a doplnkový predčasný starobný dôchodok z príjmov z kapitálového majetku;
  • vo vzťahu k uplatneniu nezdaniteľnej časti základu dane zrušiť rozdelenie účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia na dve skupiny s rozdielnymi právami podľa toho, v akom čase (časovom období) uzavreli zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou; rovnako v tejto súvislosti KOZ SR považuje za neprijateľné podmieniť zákonom vznik nároku na daňovú úľavu vzdaním sa svojho práva účastníka doplnkového dôchodkového sporenia;
  • aby uznanými daňovými výdavkami zamestnávateľa boli aj príspevky doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré platí za zamestnancov tzv. rizikárov;
  • aby predmetom dane zamestnanca nebolo odchodné, mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, ktoré sa zamestnanec ako účastník zmluvy o doplnkovom dôchodkovom sporení rozhodne poukázať prostredníctvom svojho zamestnávateľa, ako platiteľa príjmu zo závislej činnosti, formou mimoriadneho vkladu na svoj osobný dôchodkový účet alebo ak zamestnanec požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového predčasného starobného dôchodku (tzv. preddôchodku);
  • aby sa príspevky zamestnanca (daňovníka) zaplatené na doplnkové dôchodkové sporenie mohli v príslušnom zdaňovacom období odpočítať od základu dane vo výške 4 % ročného vymeriavacieho základu, maximálne 360 eur za rok;
  • rozšíriť možnosti použitia príspevku zo sociálneho fondu určeného na zmiernenie závažnej sociálnej situácie o poskytnutie príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca, najmä v prípade, ak zamestnanec požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového predčasného starobného dôchodku (tzv. preddôchodku) a umožniť tak oslobodenie týchto príspevkov od dane z príjmu, ako aj od platenia poistného na zdravotné poistenie (zdravotných odvodov);
  • vyňať zo systému povinnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení (tzv. II. piliera) nízkopríjmových poistencov, t. j. tých poistencov, u ktorých vymeriavací základ na platenie poistného nedosahuje úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. (Viac o našich pripomienkach a požiadavkách k tejto novele zákona TU)
  •  

Vzhľadom na množstvo predložených pripomienok zo strany sociálnych partnerov, aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania, KOZ SR, ZMOS aj AZZZ SR súhlasili s transpozíciou smernice, avšak s pripomienkami; RÚZ zotrvala na zásadnej pripomienke. HSR SR teda o návrhu zákona ako celku nedospela k zhode. Sociálni partneri budú prizvaní na ďalšie rokovanie v budúcom roku.

Druhým materiálom z dielne ministerstva práce bol Návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. KOZ SR víta vypracovanie tohto zákona, ktorý má za cieľ definovať širší priestor sociálnej ekonomiky a umožniť tak podporu a rozvoj sociálnej ekonomiky, keďže nastavenie pravidiel sociálnej ekonomiky doteraz absentovalo. Sociálnu ekonomiku a podniky aj ako účinný nástroj podpory zamestnanosti v menej rozvinutých regiónoch, zamestnanosti znevýhodnených a zraniteľných osôb, ako aj podpory sociálneho bývania, ktoré si na Slovensku vyžaduje značné posilnenie. KOZ SR dúfa, že kontrolné mechanizmy a podmienky podpory sú dostatočne prísne na to, aby sa predišlo zneužívaniu sociálnych podnikov a tie slúžili svojmu hlavnému poslaniu.

Členovia tripartity zobrali na vedomie legislatívny zámer zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021, ktorý reflektuje prechod od tradičného sčítania k integrovanému sčítaniu.

Ministerka školstva predložila Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. Novela upravuje rozdeľovanie normatívnych finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, a štátnym poradenským zariadeniam. Navrhuje sa upraviť prideľovanie finančných prostriedkov napríklad zriaďovateľom základných škôl, v ktorých sa žiaci učia jazyk národnostnej menšiny, základných škôl, v ktorých sa žiaci vzdelávajú v jazyku národnostnej menšiny, stredných odborných škôl pre žiakov v skrátenom štúdiu a štátnym poradenským zariadeniam na ich činnosť. HSR SR zobrala materiál na vedomie.

Minister zdravotníctva predložil Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý implementuje ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktoré sú v kompetencii členského štátu.

Ministerstvo dopravy na rokovanie HSR SR pripravilo Návrh Koncepcie mestského rozvoja SR 2030. Ide o rámcový celoštátny dokument, ktorého cieľom je komplexným spôsobom zhodnotiť existujúci stav v oblasti rozvoja miest, vytvoriť predpoklady na partnerský prístup všetkých úrovní verejnej správy a zároveň prostredníctvom návrhu prioritných opatrení vytvoriť predpoklady na systémové zmeny súčasného stavu. Koncepcia charakterizuje medzinárodný kontext, súčasný stav v oblasti mestského rozvoja na Slovensku, úlohy jednotlivých aktérov a formuluje víziu, ciele a princípy mestského rozvoja.