Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky, ako sociálny partner na európskej úrovni, víta iniciatívu Európskej komisie, ktorá v podobe Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP) ustanovuje základné zásady a práva sociálneho rozmeru ďalšieho fungovania a napredovania EÚ. Navrhnutých 20 základných práv a zásad je už vo väčšine členských krajín garantovaných ústavne, alebo inými právnymi normami na národnej úrovni.
Predložený návrh Európskeho piliera sociálnych práv má však do budúcnosti za úlohu nezhoršovať, ale práve naopak zlepšovať pracovné a sociálne podmienky občanov. Európa musí mať aj v sociálnych otázkach jednotné priority, aby mohla spoločne reagovať na nové možnosti a výzvy spôsobené globalizáciou, digitálnou revolúciou, meniacimi sa pracovnými modelmi a demografickými zmenami.
Európsky pilier sociálnych práv predstavuje akúsi „európsku ústavu“ v sociálnej oblasti, od ktorej sa budú odvíjať ďalšie legislatívne iniciatívy potrebné na to, aby Európa lepšie prosperovala a obstála v budúcnosti a aby v nej hospodársky a sociálny vývoj išli ruka v ruke.
Aj v kontexte iniciatív Komisie, ako aj viacerých návrhov a požiadaviek KOZ SR, vláda SR navrhuje v priebehu tohto roka „otvoriť“ Zákonník práce a prijať nasledovné zmeny, ktoré majú zlepšiť sociálnu situáciu zamestnancov s cieľom urýchliť konvergenciu k vyspelým členským krajinám EÚ:
- Zákaz sociálneho dumpingu
- V súčasnosti Zákonník práce (ZP) rieši zákaz znevýhodňovania uchádzača o prácu na základe štátnej príslušnosti, národnosti či náboženstva. Po zmene by zamestnávateľ, ktorý dovezie, resp. zamestná pracovnú silu zo zahraničia, jej nesmie dať horšie pracovné podmienky, vrátane platu, ako slovenskému zamestnancovi.
- Výraznejší rast minimálnej mzdy
- V súčasnosti je minimálna mzda 435 €. V roku 2018 by sa mala zvýšiť na 480 € a v roku 2019 by mala prekročiť sumu 500 €.
- Zvýšenie príplatkov za nočnú prácu
- V súčasnosti za každú hodinu nočnej práce má zamestnanec nárok najmenej na 20% minimálnej hodinovej mzdy, čo predstavuje 0,5€/hod. Po zmene by sa mala zvýšiť na 50% minimálnej hodinovej mzdy, čo by predstavovalo pri minimálnej mzde 480€ príplatok vo výške 1,38€/hod. Slovensko má najviac pracujúcich v noci z celej EÚ (240 000 zamestnancov).
- Príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu
- V súčasnosti príplatok nie je povinný. Po zmene by predstavoval 100% minimálnej hodinovej mzdy, čo by predstavovalo pri minimálnej mzde 480€ príplatok vo výške 2,76€/hod.
- Príplatky za prácu vo sviatok
- V súčasnosti najmenej 50 % priemernej mzdy zamestnanca. Po zmene 100% jeho priemernej mzdy.
- Podpora cestovania za prácou
- V súčasnosti ZP nerieši náhradu výdavkov na dochádzku do zamestnania, niektoré firmy zamestnancom dobrovoľne prispievajú na cestovanie. Kto bol pred nástupom do zamestnania v evidencii úradu práce, môže požiadať o príspevok na dochádzku alebo na podporu mobility. Po zmene by malo ísť o viacúrovňový príspevok, jeho presné znenie ešte nie je špecifikované.
- „Otcovská dovolenka“ (10 dní plateného voľna po narodení dieťaťa)
- V súčasnosti síce otcovia už nárok na materskú majú, no nemôžu si ho vziať počas obdobia, keď je na materskej matka dieťaťa. Po zmene by otec mal nárok počas prvého mesiaca po narodení dieťaťa vziať si tzv. otcovskú dovolenku po obdobie dvoch týždňov (10 pracovných dní). Opatrenie by sa týkalo cca 32 000 otcov ročne.
- Zavedenie tzv. preddôchodku
- V súčasnosti tretí pilier spravujú doplnkové správcovské spoločnosti a sporiteľovi má pomôcť ako doplnkový príjem v starobe, sporiteľ si prispieva do fondov sám, prípadne tak robí zamestnávateľ za svojich zamestnancov.
- Po zmene sa má hradiť z tretieho piliera, do ktorého budú prispievať zamestnávateľ, aj zamestnanec – išlo by o ochranu ľudí pred dovŕšením dôchodkového veku z dôvodov, za ktoré nemohli (ak prídu o prácu, tak tretí pilier bude slúžiť na hradenie sociálneho poistenia pre toho zamestnanca tak, aby nemal nižší dôchodok).
Z pohľadu Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky je výsledok rok a pol trvajúcej diskusie úplne nedostatočný a neuspokojivý. Namiesto toho, aby sociálna Európa bola pripravená pre veľké výzvy našej doby – digitalizácia, globalizácia a demografické zmeny – s iniciatívami na posilnenie sociálnych práv, Komisia poskytla iba 20 nezáväzných práv a zásad, ktoré má už dnes väčšina členských krajín garantovaných vlastnou ústavou a inými právnymi normami na národnej úrovni.
Rastúca nerovnosť rozdelenia vyprodukovaného bohatstva medzi mzdy a zisky je principiálnou otázkou sociálnej spravodlivosti a ďalšou akceptovateľnosťou sociálneho trhového hospodárstva. Zároveň táto nerovnosť predstavuje aj ekonomický problém – brzdí udržateľný rast a negatívne ovplyvňuje štrukturálny deficit.
„Z pohľadu odborov – nás občanov – Európanov – ostala Komisia aj naďalej dlžná presvedčivú odpoveď, ako by európska politika mala výrazne, resp. zásadným spôsobom prispieť k zlepšeniu životných a pracovných podmienok ľudí.“ uviedol Jozef Kollár, prezident KOZ SR.
Európsky pilier sociálnych práv a z neho vyplývajúce a (dúfajme) v budúcnosti prijímané ďalšie legislatívne opatrenia na európskej úrovni, môžu byť poslednou šancou, ako zjednotiť EÚ späť k ľuďom a ukončiť sociálnu nerovnováhu v členských štátoch.
Návrhy na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom sa v kontexte návrhu EPSP predávajú ako hlavný úspech a prielom, hoci v pracovnom programe Európskej komisie boli už dávno. Za posledných 25 rokov sa pritom nedosiahol žiadny pokrok ohľadom ochrany matiek pred/po materskej dovolenke. Fakt, že sa Komisia teraz snaží vyriešiť tento dlhodobý problém, je síce krok správnym smerom a chvályhodné, ale s dôveryhodnou stratégiou pre sociálnu Európu zajtrajška to má málo spoločné.
Komisii sa nepodarilo zvládnuť ani základný krok, a to posilnenie sociálneho partnerstva, resp. sociálnych partnerov.
Sociálni partneri a sociálne partnerstvo sa síce v dokumente opakovane spomínajú, ale vôbec nie je riešené ich legitímne spolurozhodovanie. Európa, ktorá dáva veľké sociálno-spoločenské sľuby, ale ich nenapĺňa, je na „najlepšej ceste“ stratiť dôveru ľudí navždy!