Medzinárodná organizácia práce (MOP) bola založená v roku 1919 a v súčasnosti je tvorená 187 členmi v podobe členských štátov. Medzinárodná organizácia práce je vystavaná na tripartitnom základe, ktorý tvoria zástupcovia vlád jednotlivých členských štátov, zamestnávateľov a odborári. Prostredníctvom svojej normotvornej činnosti vytvára medzinárodné pracovné normy, ktorými sú dohovory a odporúčania.
Medzinárodná organizácia práce stojí na týchto základných zásadách:
- práca nie je tovar;
- sloboda prejavu a sloboda združovania sú základnými podmienkami pokroku;
- akákoľvek forma chudoby predstavuje nebezpečenstvo pre prosperitu všade vo svete;
- boj proti nedostatku sa musí viesť s nepoľavujúcou silou v každom národe a cestou ustavičného a sústredeného medzinárodného úsilia, v ktorom sa zástupcovia pracovníkov, zástupcovia zamestnávateľov, majúc rovnaké postavenie ako zástupcovia vlád, spoločne zapoja do slobodnej rozpravy a do demokratického rozhodovania s cieľom podporovať všeobecné blaho.
V dňoch 28. mája až 8.júna 2018 sa koná v poradí už 107. zasadnutie najvyššieho orgánu Medzinárodnej organizácie práce a to Generálnej konferencie MOP. Od roku 1993 sa trojstranná delegácia Slovenskej republiky pravidelne zúčastňuje na každom zasadnutí Konferencie. Aj tento rok bola delegátkou s hlasovacím právom za slovenskú skupinu odborárov viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.
Otvorenie Konferencie patrilo generálnemu riaditeľovi MOP Guy Ryderovi, ktorý vyzval členské štáty k prijatiu ráznych opatrení za účelom zabránenia násiliu a obťažovaniu na pracovisku.
Základnou činnosťou MOP je formulovanie, prijímanie, presadzovanie a aplikovanie pracovnoprávnych noriem, ktoré sa týkajú predovšetkým slobody združovania a práva organizovať sa, kolektívneho vyjednávania, odstránenia všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, účinného zrušenia detskej práce, odstránenia diskriminácie vo svete práce, pracovných podmienok, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce, minimálnych noriem sociálneho zabezpečenia, rovnosti príležitostí a zaobchádzania a ďalších významných otázok z prostredia práce.
Stále body programu Konferencie sú:
- Správy predsedu Správnej rady Medzinárodného úradu práce (MÚP),
- Program a rozpočet na roky 2019 – 2020 a iné otázky;
- Informácie a správy o aplikácii dohovorov a odporúčaní MOP;
Body programu Konferencie zaradené samotnou Konferenciou alebo Správnou radou MÚP sú:
- Efektívna rozvojová spolupráca v rámci MOP s ohľadom na udržateľné rozvojové ciele OSN;
- Násilie a obťažovanie žien a mužov vo svete práce – normotvorná činnosť, prvé kolo diskusií v rámci procedúry dvojitej rozpravy, ktorej cieľom je prijatie nového právne záväzného dokumentu MOP na túto tému;
- Opakovaná diskusia k strategickému cieľu týkajúceho sa sociálneho dialógu a tripartity v súlade s Deklaráciou MOP o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu z roku 2008;
- Zrušenie dohovorov č. 21, 50, 64, 65, 86 a 104 a odvolanie odporúčaní č. 7, 61 a 62.
Konfederácia odborových zväzov SR zodpovedne a aktívne pristupuje k tvorbe dohovorov, ich implementácii a dôslednému dodržiavaniu.
V tomto roku boli vo Výbore pre aplikáciu dohovorov a odporúčaní prediskutované nasledovné dohovory:
- Bolívia – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o minimálnom veku na prijatie do zamestnania č. 138 z roku 1973. Minimálny vek na prijatie do akéhokoľvek druhu zamestnania alebo práce, ktoré by svojím charakterom alebo v podmienkach, za ktorých sa vykonávajú, pri nebezpečenstve ohrozenia zdravia, bezpečnosti alebo morálky mladistvých, nie je nižší ako 18 rokov.
- Kambodža – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č. 105 z roku 1957; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 40. zasadnutí 25. júna 1957.
- Bielorusko, Eritrea – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci č. 29 z roku 1930; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 14. zasadnutí 28. júna 1930.
- Haiti – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o obmedzení pracovného času na osem hodín denne a štyridsaťosem hodín týždenne v priemyselných podnikoch č. 1 z roku 1919; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce vo Washingtone na svojom 1. zasadnutí 28. novembra 1919.
- Mexiko, Mjanmarsko, Japonsko, Alžírsko, Honduras, Botswana – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 z roku 1948; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v San Franciscu na svojom 31. zasadnutí 9. júla 1948.
- Ukrajina, Moldavská republika – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 30. zasadnutí 11. júla 1947.
- Samoa – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce č. 182 z roku 1999; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 87. zasadnutí 17. júna 1999.
- Srbsko, Salvador – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem č. 144 z roku 1976; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 61. zasadnutí 21. júna 1976.
- Bahrajn – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podmienkach zamestnania plantážnych pracovníkov č. 110 z roku 1958; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 42. zasadnutí 24. júna 1958.
- Grécko, Nigéria, Brazília – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 32. zasadnutí 1. júla 1949.
- Gruzínsko – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty č. 100 z roku 1951; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 34. zasadnutí 29. júna 1951.
- Líbya – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o politike zamestnanosti č. 122 z roku 1964; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 48. zasadnutí 9. júla 1964.
- Malajzia – Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom zaobchádzaní s domácimi a zahraničnými pracovníkmi, pokiaľ ide o odškodňovanie pracovníkov pri úrazoch č. 19 z roku 1925; dohovor prijala Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve na svojom 7. zasadnutí 5. júna 1925
Všeobecná diskusia k účinnej rozvojovej spolupráci MOP
Smerom k roku 2030: Účinná rozvojová spolupráca na podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja – opakovaná diskusia
Výbor k účinnej rozvojovej spolupráci MOP rozoberal postavenie MOP v kontexte iniciatívy OSN – Dôstojná práca a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj. Agenda 2030 sa zameriava na tri dimenzie udržateľnosti – ekonomickú, sociálnu a environmentálnu. OSN v Agende 2030 stanovila 17 konkrétnych cieľov – Ciele udržateľného rozvoja, ktoré stavajú na úspechoch dosiahnutých v rámci Rozvojových cieľov tisícročia, ktoré boli zamerané na zníženie miery extrémnej chudoby, na zastavenie šírenia HIV/AIDS a na poskytovanie univerzálneho základného vzdelania. Ciele Agendy 2030 boli formálne prijaté na špeciálnom samite OSN v septembri 2015 v New Yorku.
Svet práce čelí nebývalým výzvam v kontexte silnejúcej urbanizácie, demografických zmien, príjmovej nerovnosti, klimatických zmien, popierania základných ľudských práv, konfliktov, silnejúcej migrácie a technologických pokrokov. Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj zaradila dôstojnú prácu do popredia agendy globálneho rozvoja. Normotvorný mandát MOP a jej tripartitná štruktúra predstavuje jedinečnú pridanú hodnotu v rozvojovej spolupráci pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja.
Diskusia na pôde Medzinárodnej konferencie práce mala vyriešiť otázku, ako zabezpečiť rozvojovú spoluprácu a partnerstvo pri podpore dôstojnej práce a dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja v jednotlivých krajinách aj pomocou Národných programov dôstojnej práce.
Medzinárodná organizácia práce vypracovala správu „Smerom k roku 2030: Účinná rozvojová spolupráca na podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja“, kde na základe výskumu v jednotlivých krajinách navrhla otázky do diskusie, na ktoré by sa mali nájsť počas rokovaní odpovede.
Na základe prebehnutých rozhovorov musí Výbor prijať závery, ktoré usmernia vývoj novej strednodobej stratégie MOP pre rozvojovú spoluprácu po roku 2018 a ovplyvnia prácu MOP v nasledujúcich rokoch. V popredí diskusie bola dôstojná práca, ľudské práva, kolektívne vyjednávanie, podpora budovania kapacít sociálnych partnerov a, samozrejme, sociálny dialóg.
Byla zahájena 107. Mezinárodní konference práce #ILC2018.
K hlavním tématům bude patřit boj proti násilí a obtěžování v práci vůči ženám a mužům, férové postavení žen v práci, sociální dialog a tripartismus a důstojná práce ve světle Cílů udržitelného rozvoje #SDGs. pic.twitter.com/zPBiizVEqN— ČMKOS (@odbory) 28. mája 2018
The #ILC2018 will debate some important and timely issues:
– Violence and harassment at work
– #futureofwork
– #genderequality
– jobs for peace and resilience
– #SDGs
– social dialogue and tripartism
All updates here: https://t.co/HaSJrfEv2C pic.twitter.com/rXnUh577kZ— Guy Ryder (@GuyRyder) 28. mája 2018