Napriek zlepšeniam na trhu práce je nárast miezd vo väčšine krajín utlmený. Celková umiernená dynamika miezd sa dá vysvetliť stagnáciou na trhu práce, slabým nárastom produktivity a očakávanou nízkou infláciou. Navyše od roku 2014 až do roku 2016 nárast skutočných miezd zaostával za rastom produktivity. Ide o dlhodobý trend – v EÚ v čase d roku 2000 do roku 2016 skutočná produktivita na zamestnanú osobu narástla o 14,3%, kým skutočná odmena na zamestnanca narástla o 10,2%.
Rast skutočných miezd, ako dôsledok zvýšenej produktivity, je kľúčovým prvkom pre zníženie nerovností a zabezpečenie vysokej životnej úrovne. Dynamickejší vývoj miezd, ktorý sa odrazí na väčšom domácom dopyte, by ešte viac posilnil prebiehajúcu hospodársku expanziu.
Prezidenti národných centrál odborov z celej Európy, ktorí sa 25. až 26. júna 2018 zišli v Sofii na zasadnutí Výkonného výboru Európskej odborovej konfederácie (EOK), predstavili zástupcom všetkých vlád EÚ, Európskej komisie, ale aj európskym zamestnávateľom odborársku iniciatívu: „Európska aliancia pre konvergenciu miezd smerom nahor“.
Na zasadnutí sa zúčastnil prezident KOZ SR Jozef Kollár a štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Branislav Ondruš.
Spoločným cieľom je, aby všetci Európania ťažili z prosperujúceho európskeho hospodárstva založeného na efektívnom a udržateľnom jednotnom trhu. Spojenie hospodárskych prostriedkov v rámci jednotného trhu znamená, že treba usilovať o spravodlivé mzdy pre všetkých a spravodlivé rozloženie príjmu a bohatstva, na ktorom sa podieľajú všetci Európania.
Sociálni partneri sú kľúčovým aktérom v procese reforiem. Včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do návrhu, načasovania a realizácie reforiem môže posilniť zodpovednosť, dopad a prevedenie. Nové formy sociálneho dialógu, kolektívnych organizácií a vyjednávania je potrebné rozvíjať. Iba tak môžeme čeliť výzvam v podobe nových foriem práce.
Na jednotnom európskom trhu stále existujú veľké rozdiely v mzdách, a to medzi krajinami, medzi sektormi v jednotlivých krajinách a v rámci nadnárodných podnikov pôsobiacich vo viacerých krajinách. Tieto rozdiely veľmi zriedkavo korešpondujú s rozdielnou mierou produktivity alebo rozdielmi v hospodárskych výsledkoch či životných nákladoch. Naopak, rozdiely v mzde vytvárajú nekalú hospodársku súťaž medzi ekonomikami a firmami a negatívne ovplyvňujú celkovú konkurencieschopnosť jednotného trhu. Prispievajú k ochudobneniu trhu práce s nízkymi mzdami, vyvolávajú škodlivý efekt odlivu mozgov a ničia verejné a súkromné investície do vzdelávania mladých.
Príhovor ministra práce a zamestnanosti Luxembruska Nicolasa Schmita
Konvergencia miezd smerom nahor je preto potrebná na posilnenie európskej integrácie a obnovenie dôvery ľudí v Európsku úniu. Spravodlivejšie mzdy posilnia vnútorný dopyt a podporia ziskovosť, podnikavosť, produktivitu, a tým aj potenciálny rast v strednodobom, až dlhodobom meradle. Súdržné európske hospodárstvo posilní naše firmy na globálnom trhu.
Collective bargaining at sectoral level is best way to fight inequality and Govs and businesses have responsibility to support collective bargaining says Isabelle Barthès of @industriAll_EU pic.twitter.com/csYITVieMH
— EUROPEAN TRADE UNION (@etuc_ces) 26. júna 2018
We need convergence for economic, social & political reasons. We are starting to see real wage convergence across Europe but large differences remain. I want to work on a benchmark for minimum wages. Fair wages is a principle of European Pillar of #SocialRights #SocialEurope pic.twitter.com/0TdPG043fZ
— Marianne Thyssen (@mariannethyssen) 26. júna 2018