KOZ SR zotrváva na požiadavke zvyšovania minimálnej mzdy v súlade s európskou koncepciou boja proti fenoménu pracujúcej chudoby takým spôsobom, aby minimálna mzda dosiahla výšku 60% priemernej mzdy v národnom hospodárstve. S týmto cieľom KOZ SR predložila Návrh na úpravu minimálnej mzdy pre rok 2019 vo výške 635 € mesačne.
Predkladaný návrh minimálnej mzdy sa môže javiť odtrhnutý od reality a bez akýchkoľvek ekonomických podkladov. Ako argumenty na podporu jej rastu je však možné použiť výrazné množstvo faktov. V roku 2019 napríklad porastú ceny, ceny potravín sa tiež výrazne zvyšujú už v tomto roku. Ekonomická výkonnosť hospodárstva zrýchľuje a tento rok dosiahne rast 4,1 % a budúci rok až 4,5 %. Trh práce vďaka tomu zažíva oživenie a výrazne klesá nezamestnanosť, ktorá sa dostáva na úroveň prirodzenej miery nezamestnanosti. Všetky ekonomické pozitíva by sa mali odraziť aj na životnej úrovni obyvateľstva aj prostredníctvom rastu miezd.
Minimálna mzda a odbory
Pre odbory je minimálna mzda jedným zo základných nástrojov zvyšovania miezd v národnom hospodárstve. Môžeme povedať, že jej výška určuje minimálnu hodnotu práce, ktorú je povinný zamestnávateľ zaplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu, odpracovaný čas.
Minimálna mzda vplýva na odmeňovanie prác s vyšším stupňom náročnosti prostredníctvom minimálnych mzdových nárokov definovaných v Zákonníku práce. Čím je práca zložitejšia, vyžaduje si viac zodpovednosti, vyššie vzdelanie, prax a podobne, tým je vyšší nárok na minimálnu mzdu, ktorá zamestnancovi za takúto prácu patrí. Základným znakom minimálnej mzdy je zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie zamestnancov v porovnateľnom postavení bez ohľadu na vek, pohlavie, zamestnávateľa, pracovnú pozíciu, región a pod.
Čo nato zamestnávatelia?
Zamestnávatelia sa na minimálnu mzdu pozerajú optikou nákladov, ktoré im zvyšovaním minimálnej mzdy neustále rastú. Minimálna mzda je v hrubom vyjadrení, a preto jej prenesením do nákladov zamestnávateľa, je potrebné jej sumu navýšiť o ďalších 35,2 %, ktoré predstavujú povinné zdravotné a sociálne odvody zamestnávateľa za zamestnanca. Ďalšie náklady vyvoláva zvýšenie minimálnej mzdy cez zvyšovanie rôznych mzdových zvýhodnení, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu.
Aj keď argument zvyšovania nákladov je relevantný, treba podotknúť, že mzdové náklady na zamestnanca zďaleka nie sú na Slovensku najvyššie v porovnaní s ostatnými krajinami Európy.
Európsky štatistický úrad sleduje priemernú daňovú sadzbu ako percento z hrubých príjmov. Daňová sadzba je definovaná ako daň z príjmu z hrubých mzdových príjmov vrátane príspevkov na sociálne zabezpečenie zamestnanca znížených o univerzálne peňažné dávky. Slovensko malo takto vyjadrenú priemernú daňovú sadzbu v roku 2016 na úrovni 23,24 %. V medziročnom porovnaní má táto sadzba stúpajúcu tendenciu, avšak v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami ide o 9. najnižšiu daňovú sadzbu.
Postavenie Slovenska potvrdzujú aj priemerné mzdové náklady na hodinu práce zamestnanca, ktoré sú na úrovni 10,4 €, čo je takisto 9. najnižší mzdový náklad v európskom porovnaní. Aj keď mzdy na Slovensku medziročne rastú, Slovensko si svoje postavenie, ako krajina s lacnou pracovnou silou (nízkymi nákladmi na zamestnanca), stále drží spolu s ostatnými krajinami východnej Európy.
Minimálna mzda a chudoba
Vzhľadom na súčasnú výšku minimálnej mzdy, sú jej poberateľa v pásme blízkom ohrozeniu chudobou. Celkovo bolo v roku 2016 pod hranicou chudoby 668 439 osôb. Tieto osoby sú priamo ohrozené chudobou, nakoľko ich príjem nedosahuje ani 60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu domácnosti, v roku 2016 to bolo 348 €. Z pracujúcich bolo chudobou v roku 2016 ohrozených 6,5 % pracujúcich, čo znamená v prepočte na počet pracujúcich v roku 2016 takmer 162 tisíc pracujúcich. 6,5 % pracujúcich je ohrozených chudobou napriek tomu, že majú zamestnanie a príjem. Ohrozených chudobou bolo 95 tisíc mužov a 67 tisíc žien.
Nízke mzdy ďalej zvyšujú tlak na ohrozenie chudobou, tým že zamestnanci nie sú schopní pokryť si bežné mesačné výdavky, a zároveň nie sú schopní tvoriť úspory. Neočakávané výdavky potom spôsobujú zvyšovanie zadlženosti domácnosti, ktorá na Slovensku významne narastá. Až do roku 2017 si zamestnanec poberajúci minimálnu mzdu prakticky nebol schopný vytvárať úspory.
Tieto tvrdenia podporujú štatistiky, podľa ktorých boli v roku 2016 čisté peňažné príjmy priemernej domácnosti 440,91 € mesačne, pričom čisté peňažné výdavky dosahovali 358,41 €. Pri domácnosti zamestnanca s minimálnou mzdou možno porovnať čistú minimálnu mzdu a čisté peňažné výdavky domácnosti. Len ceny potravín v roku 2017 vzrástli oproti predchádzajúcemu roku o 4,2 %, čo samozrejme zvyšuje mesačné výdavky. Pri zohľadnení inflácie v roku 2017 je predpoklad, že čisté peňažné výdavky domácnosti zamestnanca boli v roku 2017 na úrovni 373,66 € mesačne, čo je len o 0,45 € menej ako čistá minimálna mzda v roku 2017. Ceny potravín by mali naďalej rásť aj v roku 2018, rovnako ako aj ostatné ceny. Pri zohľadnení inflácie v roku 2018 je predpoklad, že čisté peňažné výdavky domácnosti zamestnanca budú v roku 2018 na úrovni 381,13 € mesačne, čo je len o 22,05 € menej ako čistá minimálna mzda v roku 2018. Čím je výraznejšie zvýšenie minimálnej mzdy, tým je väčší predpoklad, že jej zvýšenie pokryje zvýšené výdavky spôsobené rastom cien a zamestnanec bude schopný tvoriť úspory.
Minimálnu mzdy na Slovensku zarába cez 200 tisíc ľudí
Ako vlastne na Slovensku zarábame sa dá odsledovať cez mzdové pásma a počet zamestnancov v jednotlivých pásmach. Aj keď je priemerná mzda v národnom hospodárstve takmer 1 000 €, viac ako polovica (53,2 %) zamestnancov nezarába ani 800 € v hrubom vyjadrení. Mzdu okolo 1 000 € zarába okolo 7 % zamestnancov (mzdové pásmo od 950,01 € po 1 050 € – okolo 154 tisíc osôb).
Zo všetkých zamestnancov (2 141 tisíc osôb) zarába do 400 € takmer 121 tisíc zamestnancov. Zo všetkých zamestnancov mužov (1 117 tisíc mužov) je to takmer 55 tisíc mužov. Zo všetkých zamestnancov žien (1 025 tisíc žien) je to takmer 66 tisíc žien.
Keď zdvihneme mzdovú hranicu do 450 €, zo všetkých zamestnancov zarába do 450 € takmer 223 tisíc zamestnancov. Z rodového hľadiska zo všetkých zamestnancov žien zarába do 450 € takmer 127 tisíc žien. Pri zamestnancoch mužoch zarába do 450 € okolo 96 tisíc mužov.
| Mzdové pásmo | Počet zamestnancov (osoby) | |||||
| 2016 | 2017 | |||||
| Spolu | Muži | Ženy | Spolu | Muži | Ženy | |
| 0 – 400 € | 118 452,74 | 54 411,03 | 63 885,42 | 120 560,24 | 54 748,44 | 65 843,52 |
| 400,01 – 450 € | 100 958,83 | 41 726,25 | 59 009,43 | 102 755,08 | 41 985,00 | 60 818,08 |
| 0 – 450 € | 219 411,57 | 96 137,28 | 122 894,85 | 223 315,32 | 96 733,44 | 126 661,60 |
| 450,01 – 500 € | 113 605,03 | 49 626,42 | 63 686,40 | 115 626,28 | 49 934,16 | 65 638,40 |
| 500,01 – 550 € | 111 708,10 | 47 401,02 | 63 984,93 | 113 695,60 | 47 694,96 | 65 946,08 |
| 450,01 – 550 € | 225 313,13 | 97 027,44 | 127 671,33 | 229 321,88 | 97 629,12 | 131 584,48 |
| 0 – 550€ | 444 724,70 | 193 164,72 | 250 566,18 | 452 637,20 | 194 362,56 | 258 246,08 |
Možno odhadnúť, že súčasnú minimálnu mzdu 480 € zarába okolo 339 tisíc zamestnancov, pričom žien je okolo 191 tisíc. Nízkym odmeňovaním sú výraznejšie postihované ženy ako muži.
Ako výrazné je zvyšovanie minimálnej mzdy?
Posledné tri zvyšovania minimálnej mzdy spôsobili jej nárast o 100 € (z 380 € v roku 2015 na 480 € v roku 2018), čo je 26 %. Nominálny aj percentuálny nárast sa javí ako skokový a príliš rýchly. Faktom však ostáva, že výsledná minimálna mzda je len 480 €.
Aj keď minimálna mzda rástla výrazne, priemerná nominálna mesačná mzda zaostáva len mierne. Keď porovnáme posledné tri zvyšovania minimálnej mzdy s rastom priemernej nominálnej mesačnej mzdy za rovnaké obdobie, táto vzrástla o 121 € (z 883 € v roku 2015 na odhad 1 004 € v roku 2018), čo je 13,7 %.
Keď sa pozrieme do histórie minimálnej mzdy, tak percentuálne navýšenia minimálnej mzdy nie sú historicky najvyššie. V 90. rokoch rástla aj o 20 %, v rokoch 2003 až 2009 narástla kumulatívne až o 62 % v priemere o 8,9 % na rok. Išlo o zvýšenia z nižších súm a v absolútnom vyjadrení bolo najvyššie zvýšenie v roku 2009 o 27 €, avšak v porovnaní s ekonomickou situáciou v minulosti, ako aj s vývojom cien, išlo takisto o takmer nepochopiteľné zvyšovania.
| 1993 | 1994 | 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | |
| Minimálna mzda (€) | 81 | 81 | 81 | 90 | 90 | 100 | 120 | 146 | 163 | 163 | 185 | 202 | 216 |
| Index (%) | – | 0,0 | 0,0 | 11,1 | 0,0 | 11,1 | 20,0 | 21,7 | 11,6 | 0,2 | 13,2 | 9,2 | 6,9 |
| Priemerná mzda (€) | 179 | 209 | 239 | 271 | 306 | 332 | 356 | 379 | 410 | 448 | 477 | 525 | 573 |
| Index (%) | – | 17,0 | 14,3 | 13,3 | 13,1 | 9,6 | 7,2 | 6,5 | 8,2 | 9,3 | 6,3 | 10,2 | 9,2 |
| Inflácia (%) | – | 13,4 | 9,9 | 5,8 | 6,2 | 6,7 | 10,6 | 12,0 | 7,1 | 3,3 | 8,5 | 7,5 | 2,7 |
| MM/PM (%) | 45,4 | 38,8 | 33,9 | 33,3 | 29,4 | 30,1 | 33,7 | 38,5 | 39,7 | 36,4 | 38,8 | 38,4 | 37,6 |
| 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | |
| Minimálna mzda (€) | 229 | 252 | 269 | 296 | 308 | 317 | 327 | 337 | 352 | 380 | 405 | 435 | 480 |
| Index (%) | 6,2 | 10,1 | 6,6 | 9,9 | 4,1 | 3,0 | 3,2 | 3,1 | 4,5 | 8,0 | 6,6 | 7,4 | 10,3 |
| Priemerná mzda (€) | 623 | 669 | 723 | 745 | 769 | 786 | 805 | 824 | 858 | 883 | 912 | 954 | 1 009 |
| Index (%) | 8,0 | 7,2 | 8,1 | 3,0 | 3,2 | 2,2 | 2,4 | 2,4 | 4,1 | 2,9 | 3,3 | 4,6 | 5,8 |
| Inflácia (%) | 4,5 | 2,8 | 4,6 | 1,6 | 1,0 | 3,9 | 3,6 | 1,4 | -0,1 | -0,3 | -0,5 | 1,3 | 2,5 |
| MM/PM (%) | 36,8 | 37,7 | 37,2 | 39,7 | 40,0 | 40,3 | 40,6 | 40,9 | 41,0 | 43,0 | 44,4 | 45,6 | 47,6 |
Aj z tohto dôvodu je potrebné na minimálnu mzdu nazerať najmä z pohľadu jej výšky ako takej a nie na jej nárast. Pomerové vyjadrenie minimálnej mzdy k priemernej mzde je samozrejme v prospech priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Rozhodujúca je však výška tohto podielu. V roku 2016 tvorila minimálna mzda 44,41 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve a v roku 2017 to bolo 45,60 %, na rok 2018 možno odhadnúť podiel okolo 47,81 %. Pre ilustráciu bol tento podiel v roku 1993 na úrovni 45,4 %. Od roku 1993 sme sa v úrovni minimálnej mzdy takmer neposunuli, najskôr jej podiel poklesol a v súčasnosti sa dostáva na úroveň roka 1993. Odporúčanie Európskeho výboru sociálnych práv hovorí o 60 % podiely, ktorý slovenská minimálna mzda nedosahuje. Európske štatistiky porovnávajú minimálnu mzdu vzhľadom na priemerné príjmy. Pri takomto porovnaní tvorila slovenská minimálna mzda v roku 2016 len 38,6 % priemerného príjmu a išlo o tretí najnižší podiel z krajín, ktoré majú uzákonenú minimálnu mzdu.
Adekvátnosť rastu minimálnej mzdy môže v neposlednom rade potvrdiť produktivita práce na Slovensku, ktorá medziročne narastá a v ďalších rokoch má zvyšovať tempo rastu. V produktivite práce na osobu dosahuje Slovensko 18. priečku zo sledovaných krajín EÚ, čo predstavuje podiel na priemernej produktivite práce na osobu v Európskej únií na úrovni 81,7 %. V produktivite práce na odpracovanú hodinu dosahuje Slovensko 19. priečku, čo predstavuje podiel 76,7 % z priemernej produktivity práce na odpracovanú hodinu v Európskej únií.
Z uvedených dôvodov nemožno na minimálnu mzdu nahliadať len ako na náklad zamestnávateľov, ktorý je potrebné optimalizovať. Pripúšťame, že náklady zamestnávateľov nie sú zanedbateľné, ale na druhej strane je dôležité čo minimálna mzda prináša, a to je zvyšovanie príjmov ľudí, vymanenie sa z pasce chudoby, zvyšovanie spotreby domácnosti, ale aj možnosť tvoriť úspory na nepriaznivé časy. Navyše zvyšovanie príjmov domácností redukuje nerovnosti v prerozdeľovaní bohatstva na Slovensku, ktoré je výrazne vyššie na strane ziskov podnikov. Celkový efekt zvyšovania životnej úrovne vďaka minimálnej mzde je výrazný, vzhľadom na nízku príjmovú úroveň na Slovensku a snahu približovať sa vyspelým ekonomikám Európy.