Medzinárodná odborová organizácia už po 11-krát vyhlásila aj v tomto roku 7.október za Svetový deň dôstojnej práce (Worl day for Decent Work). Odbory na všetkých kontinentoch organizujú rôznorodé aktivity proti prekérnym pracovným podmienkam, ale aj na podporu zamestnanosti a odborových a zamestnaneckých práv.
Tohtoročná globálna téma „Zmena pravidiel“ zdôrazňuje hlboko zakorenenú nespravodlivosť globálneho hospodárskeho systému popri zmenšujúcom sa demokratickom priestore a zhoršujúcich právach zamestnancov v mnohých krajinách.
Od roku 2008 sa na aktivitách v súvislosti so Svetovým dňom dôstojnej práce zúčastnili desiatky miliónov ľudí vo viac ako 100 krajinách s cieľom vyzdvihnúť výsledky práce odborov, vzdať poctu tým, ktorí v prvej línii bojujú za demokratické práva a slobody a presadzujú myšlienky sociálneho a hospodárskeho pokroku, ktorý má prospech pre všetkých, nielen pre privilegovanú elitu.
„Pravidlá sú nastavené proti pracujúcim ľuďom a práve z toho dôvodu existujú až nepredstaviteľné a zároveň deštruktívne úrovne hospodárskej nerovnosti a neistoty, zatiaľ čo malý počet globálnych konglomerátov, akým je napríklad Amazon, zhromažďuje nevyčísliteľné bohatstvo pre veľmi málo ľudí. Na svete je dostatok bohatstva na to, aby sme zvládli výzvy našej doby – vytvoriť dôstojnú prácu pre všetkých, zabezpečiť univerzálnu sociálnu ochranu, riešiť klimatické zmeny a všetky ostatné veci, ktoré treba urobiť, aby mohli ľudia dôstojne žiť na udržateľnej planéte. Pravidlá sa však musia zmeniť. Aby sme to dosiahli, hlas a sila zamestnancov musia byť veľmi dôrazné,“ uviedla k Svetovému dňu dôstojnej práce generálna tajomníčka MOK Sharan Burrow.
Čierna práca, tlačenie do živností, skrátené úväzky, práca na dohodu, zmluvy na dobu určitú, to sú len niektoré z prekérnych foriem práce. Svetový deň dôstojnej práce poukazuje aj na spôsob, ako dosiahnuť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky zamestnancov, na adekvátnu mzdu, na zosúladenie pracovného a súkromného života.
Ako prekérna práca sa označuje práca pri zníženej pracovnoprávnej ochrane a za nižšie mzdy. Na Slovensku sa najčastejšie vyskytuje v strojárstve, stavebníctve, poľnohospodárstve, v maloobchode a v službách. Často ich zamestnávatelia využívajú aj namiesto štandardných pracovných zmlúv, najmä v prípade agentúr dočasného zamestnávania. „Odbory sa angažujú najmä v legislatívne zameraných aktivitách s cieľom znížiť prekérne zamestnávanie a zlepšiť pracovno-právnu úpravu týchto tzv. neštandardných pracovných úväzkov. Aj v súvislosti s v týchto dňoch prerokovávanou Stratégiou pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike považujeme za prvoradé regulovanú a v maximálnej možnej miere kontrolovanú migráciu pracovnej sily, ktorá v žiadnom prípade nesmie vyvolávať spoločenské, sociálne a ekonomické napätie. Zdôrazňujeme, že musí ísť o riadenú ekonomickú migráciu s dôrazom na zachovanie bezpečnosti krajiny, práv občanov Slovenskej republiky, ako aj práv cudzincov, a vyjadrujeme zásadný nesúhlas s akýmkoľvek zneužívaním pracovníkov, ich nerovnakým postavením a zaobchádzaním a sociálnym dumpingom,“ uviedla viceprezidenta KOZ SR Monika Uhlerová.