Chudoba je jedným z najrozšírenejších sociálnych problémov na celom svete, vrátane vyspelých európskych krajín. Preto sa pred viac ako štvrťstoročím, v roku 1992, Organizácia spojených národov rozhodla venovať jeden deň v roku práve tomuto negatívnemu celospoločenskému javu a 17. október bol oficiálne uznaný ako Medzinárodný deň boja proti chudobe.
Medzinárodný deň boja proti chudobe nám má pripomenúť a zvýšiť povedomie o krajinách, v ktorých sa chudoba vyskytuje, majú nedostatok potravy a pitnej vody, čo veľakrát vedie k rôznych chorobám či úmrtiam. 17. október nám každý rok poskytuje unikátnu príležitosť zhodnotiť, kam sa medzinárodné spoločenstvo pri riešení tejto úlohy dostalo.
Chudobou je však dnes ohrozených aj viac ako 12,4 percent obyvateľov Slovenska. Sú medzi nimi rodiny s dvomi či tromi deťmi, mladí ľudia, nezamestnaní ale aj mnohí ďalší. Patria tam aj ľudia, ktorí pracujú a žijú od výplaty k výplate. Ako sa im na Slovensku žije? A kto je zodpovedný za ich situáciu a hľadanie riešení – vláda, mimovládne organizácie, alebo žijeme vo veku, kedy má byť zodpovedný každý za seba?
Chudoba má negatívne dopady na rôzne oblasti života jednotlivca, na zdravie, vzdelanie, ekonomiku krajiny i životné prostredie. V jej dôsledku narastá u jednotlivca nespokojnosť, pocit vylúčenia, neschopnosti ovplyvniť ďalší vývoj a smerovanie svojho života, frustrácia, zvyšuje sa miera kriminality, násilia, hrozia sociálne nepokoje a konflikty, čo vedie k spoločenskej nerovnováhe a k prehlbovaniu sociálnych nerovností, k destabilizácii celej spoločnosti, či jej postupnej radikalizácii.
Dôsledky chudoby a ich odstraňovanie sú pre štát oveľa nákladnejšie, ako jej predchádzanie. Jedným z nástrojov je aj zodpovedné, objektívne a realitu reflektujúce nastavenie súm životného minima. Životné minimum sa týka nás všetkých, nielen niektorých sociálnych skupín. Týka sa nás priamo ako zamestnancov, rodičov, dôchodcov, nezamestnaných, či osoby vystavené rôznym sociálnym rizikám, nepriaznivým životným situáciám, negatívnym sociálnym javom a ich dôsledkom; ale aj nepriamo ako obyvateľov krajiny, kde je jej každý ôsmy občan ohrozený chudobou a jej dopady sa premietajú do ekonomickej, politickej, spoločenskej, environmentálnej či kultúrnej kondície celej spoločnosti.
Ako prvé je potrebné zlepšiť a zefektívniť aktívne politiky týkajúce sa trhu práce. Je potrebné prinášať nové riešenia pre osoby s nízkymi príjmami, aby bolo zamestnanie finančne lákavé pre uchádzačov o prácu, vrátane znevýhodnených osôb a nízko-kvalifikovaných pracovníkov, ktorí tvoria väčšinu nezamestnaných a väčšinu neaktívnej populácie.
Musíme ako spoločnosť rovnako prijať opatrenia potrebné na to, aby sa rady pracujúcej chudoby nerozrastali a aby práca bola skutočne synonymom dôstojnosti a hradbou proti chudobe. Napriek tomu, že je to náročné, je potrebné pokúsiť sa prerušiť bludný kruh, ktorý niektorých jedincov odsudzuje na to, aby boli buď nezamestnaní, alebo aby mali podpriemerné alebo neisté zamestnanie.
Slovensko stále patrí medzi krajiny Európy s nízkymi mzdami (9. najnižšie z krajín EÚ). KOZ SR je presvedčená, že Slovensko nemôže mať hlavnú konkurenčnú výhodu v podobe lacnej pracovnej sily, preto je potrebné zvyšovať mzdovú úroveň na Slovensku.
Charakteristika Slovenska ako krajiny s nízkymi mzdami zvyšuje tlak na ohrozenie chudobou. Nízkopríjmové domácnosti, okrem nemožnosti pokryť bežné mesačné výdavky, nie sú schopné tvoriť si úspory. Neočakávané výdavky spôsobujú zvyšovanie zadlženosti domácnosti, ktorá na Slovensku významne narastá.
KOZ SR je presvedčená, že zvyšovanie mzdovej úrovne má pozitívny dopad na životnú úroveň obyvateľstva, motivuje ľudí zamestnať sa a odráža sa aj vo zvýšenom výkone ekonomiky. Zvyšovanie príjmov ľudí zabezpečí vymanenie sa z pasce chudoby, zvyšovanie spotreby domácnosti, ale aj možnosť tvoriť úspory na nepriaznivé časy. Vyššie príjmy domácností sa pozitívne odrazia vo vyššom disponibilnom príjme, čo najmä u nízkopríjmových domácností zvýši spotrebu, ale zároveň zmierni tlak na nutnosť zadlžovať sa. V neposlednom rade sa znižuje závislosť na sociálnom systéme, rovnako ako miera vyplácania časti mzdy „na ruku“ a pozitívny dopad sa odrazí aj v postproduktívnom veku prostredníctvom vyšších dôchodkov. Odbory budú neustále klásť dôraz na rast miezd prostredníctvom zvyšovania a zlepšovania mzdových podmienok.