Tridsať rokov. Málo, či veľa? Ak je to v živote človeka jedna z etáp, v živote organizácie to môže byť významný úsek, v priesečníku ktorého defiluje stratégia a zámery, ale i množstvo energie, ľudských osudov, naplnených, či premárnených šancí, túžob…
Konfederácia odborových zväzov SR, ktorá sa v apríli „dožíva“ už spomínaných tridsať rokov, predstavuje v nejednom okamihu spomínané osudy zamestnancov, zámery i stratégiu, ktorú uplatňovali jej predstavitelia pri obhajobe sociálnych a ekonomických požiadaviek zamestnancov, odborárov, občanov Slovenskej republiky. To totiž bolo pri zrode a stále je našim cieľom. Konfederácia odborových zväzov SR, ktorú v súčasnosti tvorí 25 odborových zväzov, predstavuje v novodobých dejinách Slovenska odbory demokratické a slobodné. Odbory fungovali aj pred tridsiatimi rokmi. V inom režime, v iných podmienkach.
Obnova demokratických odborov je jedným z výsledkov Nežnej revolúcie v novembri 1989. Pád komunistického režimu znamenal aj zánik ROH. Základom odborového hnutia sa stali štrajkové výbory, ktoré v revolučných dňoch organizovali protestné akcie pracovných kolektívov i demokratické zmeny v podnikoch. V Bratislave sa vytvorilo Fórum koordinačných výborov pracujúcich Slovenska.
Prvého marca 1990 sa na všeodborovom a všezväzovom zjazde do Nezávislých slovenských odborov združili tie odborové zväzy, ktoré sa stali právnym nástupcom ROH na Slovensku. Zjazd bol však v ten istý deň prerušený. O dva dni neskôr, 3. marca, sa v Prahe konal zakladajúci zjazd, ktorý zrušil Revolučné odborové hnutie a založil Československú konfederáciu odborových zväzov. (V rámci nej pôsobila KOZ SR až do transformačného zjazdu ČSKOZ v roku 1993, kedy došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej federatívnej republiky.)
V dňoch 9. a 10. apríla 1990 v Bratislave pokračovala slovenská časť prerušeného zjazdu. Na ňom sa slovenské odborové zväzy spojili so zväzmi s federálnou pôsobnosťou a 10. apríla 1990 podpísaním Charty Konfederácie odborových zväzov SR štatutárnymi zástupcami jednotlivých odborových zväzov vytvorili Konfederáciu odborových zväzov SR. Zakladajúci zjazd KOZ SR vošiel do histórie aj ako 1. zjazd KOZ SR.
Tridsať rokov sa slobodné odbory na Slovensku usilujú zlepšiť životné podmienky pracujúcich a zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň každému občanovi v tejto krajine. Tridsať rokov cesty nových odborov potvrdilo, že sloboda a demokracia vo vienku neznamenajú ihneď úspech a naplnenie všetkých túžob. Sú to len predpoklady na ceste obrany demokracie, sociálnej spravodlivosti, sociálnych istôt, sociálnej solidarity.
Ešte pred koronakrízou sme boli pripravení a dlhodobo sme pracovali na tom, aby sme si tieto aprílové dni pripomenuli dôstojnou oslavou. Avšak vyššia moc rozhodla za nás a máme tu najväčšiu pándemiu koronavírusu od čias Druhej svetovej vojny. Bolo by veľmi nedôstojné v čase, keď všetci bojujeme zo všetkých síl, aby sme porazili pandémiu, organizovať akékoľvek oslavy. Preto si aspoň týmto článkom chceme pripomenúť, ako sme vznikli, že bojujeme za právne, finančné a sociálne istoty našich členov a že sme už dospelí.
Priority KOZ SR pre ďalšie obdobie sú aj v dnešnej pandemickej kríze jasné. Nikto v súčasnosti nevie s určitosťou povedať, ako dlho bude trvať pandémia a ako sa podarí jednotlivým krajinám vrátane Slovenska s ňou vysporiadať a čo bude kľúčové pre návrat do „normálu“. Konfederácia odborových zväzov SR a jej jednotlivé odborové zväzy robia maximum pre zvládnutie súčasnej situácie, aby prijímané opatrenia, ako aj opatrenia smerujúce k zachovaniu zamestnanosti boli v prospech zamestnancov a ich rodín, aby význam sociálneho dialógu v krízových i pokrízových časoch nestratil na svojom význame.
