Na mimoriadnom plenárnom zasadnutí HSR SR v tomto roku boli prerokované dva materiály preložené z predchádzajúceho zasadnutia. (Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú na TU).
Pred dvoma týždňami sa v súvislosti so zmenami v zákone č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) prerokovával Rokovací poriadok Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. Avšak z dôvodu predložených rozporných stanovísk sociálnych partnerov ministerstvo práce navrhlo stiahnuť predmetný materiál do času odstránenia rozporov a predložiť ho až na nasledujúce rokovanie HSR SR. Po zapracovaní pripomienok bol Rokovací poriadok HSR schválený.
Zasadnutie tripartity bolo však zamerané najmä na prerokovanie Plánu obnovy a odolnosti. Totiž vzhľadom na rozsah pripomienok, samotného dokumentu a krátkosť času, nebolo možné Plán obnovy a odolnosti predložiť na predchádzajúce rokovanie HSR. Slovensko má Plán obnovy odovzdať do Bruselu do 30. apríla. Posledná verzia materiálu dorazila k sociálnym partnerom len niekoľko hodín pred samotným zasadnutím tripartity. Ešte v rámci medzirezortného pripomienkového konania predložila KOZ SR 10 rozsiahlych pripomienok, z ktorých 6 je zásadných (k celému materiálu, ku Konzultačnému procesu, ku komponentom Udržateľná doprava, Dekarbonizácia priemyslu, Zlepšenie podnikateľského prostredia, Zdravé, udržateľné a konkurencieschopné verejné financie) a 4 obyčajné.
Z kľúčových oblastí a opatrení z pohľadu KOZ SR v navrhovanom Pláne obnovy chýbajú zásadné reformy dotýkajúce sa nastavenia hospodárskej politiky štátu a prierezovo v prezentovaných oblastiach tie reformy a investície, ktoré by mali dopad najmä na sociálnu politiku, zamestnanosť, pracovné prostredie a s tým súvisiace štrukturálne zmeny v ekonomike, na oblasť verejných financií a zamestnanosť vo verejnom sektore.
Konštatujeme, že celkové vplyvy na sociálnu oblasť a kohéziu síce odkazujú na dosahovanie plnenia Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP), avšak reformy a investície, ktoré by reálne prispievali k zlepšeniu hodnotenia v rámci oblastí EPSP, sú zanedbateľné, resp. vplyv plánovaných reforiem a investícií na plnenie EPSP je obmedzený. Očakávaný dopad opatrení na sociálnu oblasť a kohéziu sa okliešťuje prevažne na oblasť vzdelávania, zdravia a digitalizáciu verejných služieb, čím sa nesnažíme znižovať dôležitosť týchto oblastí.
V Pláne obnovy a odolnosti chýbajú reformy, ktoré by vytvorili a posilnili nové odvetvia a zabezpečili nové pracovné miesta odolné voči krízam a chýbajú aj kroky na posilnenie iných odvetví priemyslu, ako je automobilový (napríklad farmaceutický), či malých podnikateľov v službách, čo by zlepšilo odolnosť hospodárstva voči krízam.
V tejto súvislosti upozorňujeme, že na Slovensku zatiaľ neexistuje žiadny plán opatrení na oživenie ekonomiky po uvoľnení protipandemických opatrení. Plán obnovy a odolnosti je tak v súčasnosti jediný zdroj financií, ktoré by mohli byť využité aj na tento účel, čiže na obnovu. Navrhované reformy a investície však len čiastočne odpovedajú na budúce výzvy, skôr dobiehajú zanedbané minulé reformy a neposkytujú plán rýchleho oživenia ekonomiky po uvoľnení protipandemických opatrení v najviac zasiahnutých odvetviach.
V Pláne obnovy a odolnosti chýbajú investície do pracovných miest, prechodné kompenzačné modely, či investície do služieb zamestnanosti. Služby zamestnanosti a aktívne opatrenia trhu práce sú oblasťou, ktorú je nevyhnutné vyhodnotiť, analyzovať, nastaviť opatrenia na novú situáciu a alokovať dostatočné množstvo prostriedkov do podpory tvorby pracovných miest. Posúdenie aktívnych opatrení trhu práce a ani ich zmena či posilnenie financovania nie sú predmetom Plánu obnovy a odolnosti.
Sociálni partneri sa dohodli, že ak sa časti plánu obnovy nebudú napĺňať, štát siahne po alternatívach, ktoré zatiaľ ostávajú v zásobníku. Na budúci rok sa bude plán vyhodnocovať. Zistí sa tak, ktoré komponenty sú v akom rozsahu napĺňané či pripravené na realizáciu.