28. apríl je nielen Svetovým dňom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale zároveň aj Medzinárodným spomienkovým dňom na obete pracovných úrazov a chorôb z povolania. Cieľom Svetového dňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamerať pozornosť odbornej aj laickej verejnosti na význam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a prevenciu, ktorá je základným predpokladom pri znižovaní počtu úrazov a chorôb spôsobených pri výkone povolania. Významnú úlohu v tejto oblasti zohráva štát, zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci a pracovníci.
Konfederácia odborových zväzov SR si každoročne formou pietneho spomienkového zhromaždenia pripomínala pamiatku všetkých, často verejne neznámych ľudí, ktorí odišli ráno do práce a večer sa už nevrátili, či podľahli následkom úrazov alebo chorobám z povolania. Tento rok, podobne ako minulý, je situácia totálne odlišná, keďže celý svet čelí pandémii koronavírusu. Naša spoločnosť sa ocitá nielen pred ťažkou dilemou, ako riešiť jej ekonomické a sociálne dopady, ale najmä pred akútnou potrebou chrániť zdravie všetkých obyvateľov.
Ochorenie COVID-19 nám ukázalo, ako veľmi sme náchylní podľahnúť epidémii a aké zničujúce účinky môže mať: na život, zdravie, spoločnosť, našu ekonomiku. Veľmi jasne sa teraz preukázala dôležitosť ochrany pracujúcich ľudí (a všetkých ľudí) pred chorobami, najmä na pracovisku, ale aj v domácom prostredí. Pandémia svojim rozsahom a šírením v pracovných kolektívoch zdôraznila nevyhnutnosť dobrého nastavenia systémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pracoviská sa totiž stali hlavným nebezpečenstvom možnej nákazy. Bez dôrazného zavedenia opatrení na predchádzanie nákaze a zvýšenia hygienických nárokov na pracoviskách, najmä však vzájomnej spolupráce zamestnávateľov a zamestnancov, by bol efektívny boj s pandémiou nemožný. Aj keď to prispelo k zvýšeným nákladom zamestnávateľov z dôvodu zabezpečenia ochranných osobných prostriedkov, či pravidelného testovania zamestnancov priamo na pracovisku.
V Európskej únii má „každý pracovník právo na pracovné podmienky, ktoré rešpektujú ochranu jeho zdravia, bezpečnosť a dôstojnosť“. Legislatíva EÚ o.i. dáva pracovníkom právo na informácie a rady z oblasti BOZP od na to určených bezpečnostných technikov a reprezentantov. V celej Európe klesol v dôsledku Covid-19 počet vykonaných bezpečnostných kontrol na pracoviskách, v roku 2020 bol najnižší za uplynulé desaťročie. Nová situácia ovplyvnila aj činnosť odborových inšpektorov bezpečnosti práce na Slovensku, ktorí nemohli vykonávať fyzické kontroly priamo u zamestnávateľa v takom rozsahu ako v predchádzajúcich rokoch. „Inšpekcie práce boli prerušené v dôsledku úsporných opatrení, ktoré nepochybne spôsobili, že pracoviská neboli na pandémiu až tak pripravené. Zároveň priamo v zamestnávateľských subjektoch platili tzv. prechodné ustanovenia v zmysle platnej legislatívy, ktoré platia v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu. Množstvo povinností, ktoré zamestnávateľ má plniť, napríklad poskytovanie rekondičných pobytov, vykonávanie kontrolnej činnosti priamo v pracovnom prostredí a mnohé ďalšie, nemohli byť plnené v plnom rozsahu,“ uviedol prezident KOZ SR Marián Magdoško a dodal: „Avšak viac, ako kedykoľvek predtým, vystupoval do popredia preventívny prvok pôsobenia odborov, a to aby nedochádzalo k znižovaniu úrovne dosiahnutých štandardov ochrany zdravia a bezpečnosti práce zamestnancov.“
Podľa analýzy Európskej odborovej organizácie z viac ako 1 milióna obetí Covid-19 v Európe sa tisíce pracovníkov nakazili touto chorobou práve pri výkone svojej práce. Viac ako 100 000 ľudí zomrelo v minulom roku na rakovinu súvisiacu s prácou a inými chorobami a zvýšil sa aj počet smrteľných úrazov na pracovisku.
„Napriek tomu, že rok 2021 sa zapíše do dejín ako rok boja s pandémiou COVID 19, je potrebné nahlas hovoriť aj o tých pracovníkoch, ktorí prišli o život za iných pracovných okolností. V minulom roku utrpelo na Slovensku pracovné úrazy s následkom smrti až 32 zamestnancov, pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví vzniklo 49,“ uviedol pri príležitosti Medzinárodného spomienkového dňa prezident KOZ SR Marián Magdoško. „Náš cieľ je jednoznačný. Spolu so všetkými zainteresovanými sa podieľať na zamedzení vzniku pracovných úrazov a iných poškodení zdravia z práce a ochrániť to najvzácnejšie – zdravie a ľudský život. Aj keď očkovanie ponúka nádej, zdravie a bezpečnosť musia zostať absolútnou prioritou aj v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. Zdravie a bezpečnosť nie sú darmi od úradov alebo dobrých zamestnávateľov: bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je právo každého zamestnanca a pracovníka,“ dodal.
Pandémia si vyžiadala nemálo ľudských životov a mnoho ľudí po prekonaní choroby stále zápasí s jej zdravotnými následkami. Aj z týchto dôvodov KOZ SR žiadala po prepuknutí pandémie úpravy v dávkach nemocenského, ošetrovného a zaradenie choroby COVID-19 medzi choroby z povolania. Pandémia totižto odhalila, že nízka náhrada najmä za chorobu núti zamestnancov nastupovať do zamestnania napriek tomu, že sú chorí. Po roku pandémie sa zamestnanci vďaka tlaku KOZ SR dočkali zvýšenia pandemického nemocenského a ošetrovného, ako aj zavedenia úrazového príplatku pre zamestnancov, ktorí sa nakazili chorobou pri výkone svojej práce. Schválenie úrazového príplatku ale ukázalo, že zákonná úprava je nedostatočná a v praxi sa ťažko uplatňuje. Pritom fond úrazového poistenia v Sociálnej poisťovni je dlhodobo výrazne prebytkový a už od začiatku poistenia sa mnoho rokov využíva na krytie deficitu ostatných poistných fondov.
„Poistenie poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu, alebo choroby z povolania, ktoré je spojené s dôchodkovým, nemocenským, garančným a nezamestnaneckým poistením, je neprehľadné, komplikované, nezrozumiteľné a veľmi náročné pre uplatňovanie v praxi. Nespĺňa ani požiadavky pre adekvátnu a rýchlu náhradu za stratu života, alebo poškodenia zdravia pri práci. A čo je najzávažnejšie, v súčasnom úrazovom poistení vykonávanom na základe zákona o sociálnom poistení úplne absentuje prevencia,“ uviedla viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Na Slovensku je v súčasnosti nesystémové a prevažne „administratívne riešenie“ odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania. V budúcnosti by sa mala presadzovať myšlienka zriadenia úplne nového, jednotného, samostatného úrazového poistenia pracovných úrazov a chorôb z povolania, ktoré by spravovala na bipartitnom základe jedna štandardná úrazová poisťovňa, teda poistenie by vykonávali spoločne iba odbory a zamestnávatelia. Táto požiadavka sa presadzuje dlhodobo, ale zatiaľ nebol takýto zákon prijatý.
Zákon o úrazovom poistení by mal motivovať zamestnávateľov vytvárať podmienky pre prácu bez pracovných úrazov, a to znižovaním úrazového poistenia tým zamestnávateľom, ktorí pracujú bez pracovných úrazov, alebo znižujú ich počet a závažnosť. Na druhej strane by mal zvyšovať výšku úrazového poistenia tým, ktorí zvyšujú počet pracovných úrazov, a tým odčerpávajú finančné prostriedky z fondov úrazového poistenia. „Riešením absencie preventívnych opatrení by bolo využiť časť prebytku z prostriedkov poistenia pracovných úrazov a chorôb z povolania a zaviesť „Osobitný fond pre zábrannú a preventívnu činnosť“, ktorý by bol preventívne zameraný na predchádzanie vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania, vytvorenie ktorého už dlhodobo KOZ SR presadzuje,“ uviedla M. Uhlerová.
