Na mimoriadnom rokovaní HSR SR bol predložený a prerokovaný najdôležitejší zákon roka, a to Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024. (Plné znenie návrhu, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú TU). Stanovisko KOZ SR TU.
Predložený Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 vychádza z aktualizovanej makroekonomickej a daňovej prognózy zo septembra 2021. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na obdobie troch rokov, tzn. na roky 2022, 2023 a 2024. V roku 2022 sa stále počíta s dosahmi pandémie COVID-19 na ekonomiku, rovnako návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 zohľadňuje aj alokáciu prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti.
Rozpočtový cieľ, ktorým bude deficit, je na rok 2022 stanovený na úrovni 4,94 % HDP. V ďalšom roku je plánovaným cieľom pokles deficitu pod 3 %, aj keď návrh rozpočtu verejnej správy pre rok 2023 plánuje deficit na úrovni 3,39 %. Pre rok 2024 je rozpočtovým cieľom vyrovnaný rozpočet, pričom pre rok 2024 je v návrhu rozpočtu naplánovaný deficit 3,26 %. Hrubý dlh verejnej správy v roku 2020 dosiahol 59,7 %, čo bola historicky najvyššia hodnota. V roku 2021 sa predpokladá, že hrubý dlh presiahne hranicu 60 % HDP a dosiahne 61,5 % HDP. Vysoký rast zadlženia bol spôsobený najmä pandémiou COVID-19, ktorá spôsobila nárast výdavkov, pokles príjmov a zároveň v roku 2020 aj pokles HDP SR. V roku 2022 by mal hrubý dlh ostať na úrovni roku 2021 a v ďalších rokoch by mal klesnúť pod hranicu 60 % HDP.
V roku 2022 sa stále počíta s dosahmi pandémie COVID-19 na ekonomiku, preto sa na výdavkovej strane rozpočtuje rezerva v sume 717 mil. € na predpokladané výdavky súvisiace s jej 3. vlnou. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 zohľadňuje aj alokáciu prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti v celkovom objeme 4,59 mld. €. V každom rozpočtovanom roku budú k dispozícii prostriedky v sume vyššej ako 1,3 mld. €.
Vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu COVID-19, považuje KOZ SR za neprípustné, aby dochádzalo k sanovaniu podnikateľských subjektov (s výraznými dopadmi na štátny rozpočet) a zároveň boli rezervy na zníženie deficitu hľadané v sociálnych opatreniach. Aj preto KOZ SR uvítala, že návrh rozpočtu na roky 2022 až 2024 významne podporuje financovanie sociálnej oblasti.
Ako KOZ SR uviedla aj v predchádzajúcich stanoviskách k rozpočtom verejnej správy, investície a rast miezd a platov významnou mierou prispievajú k zvyšovaniu potenciálu rastu ekonomiky. Dane z príjmov fyzických osôb často kompenzovali výpadok príjmov daní z príjmov právnických osôb. V roku 2022 sa už predpokladá vyššie tempo rastu príjmov daní z príjmov právnických osôb ako príjmov z daní z príjmov fyzických osôb.
V tejto súvislosti opakujeme potrebu efektívne pokračovať v opatreniach na príjmovej strane, ktoré zlepšia efektivitu výberu daní a obmedzia možnosti daňových únikov a podvodov. KOZ SR je presvedčená, že štátny rozpočet je potrebné napĺňať na príjmovej strane najmä sústavným zefektívňovaním výberu existujúcich daní – najmä dane z príjmov právnických osôb, ako aj zavedením dane z luxusu a ďalšie zdaňovanie bánk a regulovaných odvetví, resp. v zavedení dane z prirodzených monopolov, ako aj tzv. ekodane. Zároveň však zdaňovanie nemôže ísť na úkor zamestnancov v jednotlivých odvetviach a na úkor nepriameho obmedzovania kolektívneho vyjednávania.
V súvislosti so zamestnanosťou vo verejnej správe KOZ SR veľmi negatívne hodnotí, že v návrhu rozpočtu sa neuvažuje s valorizáciou platov zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu. So zreteľom na súčasný vývoj a prognózy, ktoré predpokladajú oživenie ekonomiky, KOZ SR žiada rozpočtovať aj rezervu na závery kolektívneho vyjednávania Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2022 a Kolektívnej zmluvy pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2022. KOZ SR navrhuje, na základe prognózovaných ukazovateľov, navýšenie platových taríf na úrovni 13 %, ktoré by zohľadnilo rast minimálnej mzdy, a zároveň kopírovalo rast nominálnych miezd. KOZ SR opätovne upozorňuje na platové tarify, ktoré sú pod úrovňou minimálnej mzdy. Nulová valorizácia prostredníctvom kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v minulom roku spôsobuje nespravodlivé odmeňovanie vo verejnom sektore. Vzhľadom na vyššie uvedené, KOZ SR požaduje rozpočtovať dostatočný objem finančných prostriedkov ako rezervu na valorizáciu z kolektívneho vyjednávania, ale aj na dorovnanie tarifných platov do platnej minimálnej mzdy.
KOZ SR predniesla aj niekoľko zásadných pripomienok k návrhu rozpočtu vybraných kapitol. V súvislosti s pripomienkami uvedenými k zamestnanosti vo verejnej správe, KOZ SR zásadne nesúhlasí s tým, aby sa v návrhu rozpočtu nerozpočtovali prostriedky na zvýšenie platov zamestnancov verejnej správy. V oblasti sociálnych vecí a podpory zamestnanosti KOZ SR apeluje na význam opatrení v rámci Bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má byť súčasťou aj celoživotného vzdelávania zamestnancov a zástupcov zamestnancov, ale i manažérov. Pre plnenie týchto zámerov je podľa KOZ SR potrebné vytvoriť aj adekvátne finančné zázemie.
V oblasti dopravy KOZ SR negatívne vníma znižovanie dotácie na železnice. Výška dotácie v návrhu rozpočtu nezohľadňuje ani primerané zvýšenie miezd zamestnancov ŽSR a ZSSK. Z uvedených dôvodov KOZ SR požaduje navýšiť finančné prostriedky na rok 2022. V oblasti cestnej infraštruktúry
KOZ SR vzhľadom na pretrvávajúce problémy s výstavbou, opravou a údržbou cestnej siete od roku 2021, pribúdajúcim zdražovaním vstupných tovarov, KOZ SR žiada zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie týchto úloh. KOZ SR považuje za prioritu opravu ciest I. triedy vzhľadom na ich zlý stav (až 40% ciest I. triedy je v nevyhovujúcom stave). V rámci Slovenskej správy ciest KOZ SR zásadne nesúhlasí s každoročným znižovaním počtu zamestnancov pri pribúdaní úloh, pričom naopak požaduje navýšenie počtu zamestnancov o 100 osôb ako aj rozpočtových prostriedkov na platy.
V oblasti civilného letectva sú rozpočtované výdavky na roky 2022 až 2024 každoročne vo výške 6 mil. €, čo KOZ SR považuje za nedostatočné. KOZ SR zásadne nesúhlasí s uvedeným návrhom a podporuje požiadavku jednotlivých letísk o ďalšie navýšenie limitu na bežné transfery a to o 6 000 tis. €.
KOZ SR rovnako dlhodobo upozorňuje na nedostatok zamestnancov Dopravného úradu a preto žiadala s definitívnou platnosťou doriešiť túto otázku a to n navýšením počtu zamestnancov o 42 zamestnancov so zodpovedajúcimi osobnými nákladmi na platy a odvody.
V oblasti podpory bývania s cieľom podporiť výstavbu a obnovu bytového fondu KOZ SR žiadala navýšiť podporu ostatných titulov na rozvoj bývania o cca 84 mil. €, konkrétne na obstaranie nájomných bytov vrátane technickej vybavenosti k týmto bytom a na poskytnutie príspevku na zateplenie rodinných domov a na náhradné nájomné byty.
HSR dnes k dohode na budúcoročnom rozpočte nedospela. Výhrady sme nemali iba my, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska a čiastočne aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Predložený rozpočet ráta s deficitom 4,94 % hrubého domáceho produktu, no minister financií Igor Matovič informoval, že jeho schválenie je podmienené schválením viacerých dôležitých zákonov, a to o dôchodkovej reforme, o výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. V opačnom prípade by bol deficit iba vo výške 4,3 %, čo by znamenalo okresanie časti výdavkov napríklad na zdravotníctvo.