Ústavný súd SR dnes pozastavil platnosť jedného ustanovenia novely Zákonníka práce, ktorým sa zaviedol nový výpovedný dôvod pri splnení podmienok dovŕšenia veku 65 rokov a veku určeného na nárok na starobný dôchodok. KOZ SR víta rozhodnutie Ústavného súdu a znovu pripomína skutočnosti, na ktoré poukázala už pri schvaľovaní novely v NR SR. Dôvod na prepustenie, postavený na veku zamestnanca, KOZ SR považovala za diskriminačný a protiústavný a z tohto dôvodu sa prostredníctvom skupiny poslancov obrátila na Ústavný súd SR. Veríme, že naše argumenty zváži Ústavný súd SR aj pri definitívnom rozhodnutí o ústavnosti zákona.
Podľa názoru KOZ SR je schválené znenie novely Zákonníka práce v rozpore s článkom 36, ods. 1, písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje ochranu zamestnancov proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, v rozpore s čl. 1 a §13 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ako aj so zákonom č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon). Nemožno zabúdať ani na nesúlad zákona s článkom 6 smernice Rady 2000/78/ES, ktorý stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ako aj s dohovorom MOP č. 111 z roku 1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní. Podľa článku 1, písm. b) dohovoru MOP č.111 je diskrimináciou akékoľvek iné rozlišovanie, vylučovanie alebo dávanie prednosti, ktoré má za následok znemožnenie alebo porušenie rovnosti príležitostí alebo zaobchádzania v zamestnaní alebo povolaní.
V súčasne platnom znení Zákonník práce umožňuje výpoveď z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov, porušovania pracovnej disciplíny, nespĺňania ustanovených predpokladov či požiadaviek alebo z dôvodu nadbytočnosti. V danom prípade preto možno dedukovať, že zamestnanec si riadne plní všetky svoje pracovné povinnosti, neporušuje pracovnú disciplínu, je zdravotne a odborne spôsobilý na výkon práce, spĺňa všetky predpoklady a požiadavky a zároveň zamestnávateľ má záujem na zachovaní pracovného miesta. Jediným dôvodom pre výpoveď malo byť dosiahnutie veku, pričom dosiahnutie veku nevylučuje riadne plnenie pracovných povinností. Účelom vraj mala byť obmena pracovného kolektívu, nahradenie starších zamestnancov mladšími. Takýto dôvod nepovažovala KOZ SR za objektívny, primeraný a nevyhnutný, tak ako sa to snažil prezentovať predkladateľ návrhu.
Okrem ústavných prekážok KOZ SR upozorňuje aj na smer, akým sa uberá diskusia o potrebe medzigeneračnej výmeny na trhu práce. Nie je v poriadku, ak sa vytvára dojem, že starí berú prácu mladým, čím sa proti sebe stavajú dve sociálne skupiny. Ak je vláda presvedčená o potrebe medzigeneračnej obmeny, mala by seniorov motivovať nástrojmi sociálnej politiky štátu, predovšetkým tým aby im dôchodková dávka zabezpečila dôstojné prežitie postproduktívneho obdobia. V tejto otázke by sa mal klásť dôraz na individuálny prístup ku každému zamestnancovi. V prípade mnohých povolaní, vek netvorí žiadnu prekážku vo svedomitom napĺňaní pracovných povinností. Je veľmi nebezpečné navodzovať v spoločnosti dojem, že sú seniori na trhu práce nepotrební, nadbytoční a že nič nerobia a len zavadzajú. KOZ SR bude naďalej upozorňovať na neprijateľnosť aj stigmatizácie staršej generácie ako aj na neústavnosť novely Zákonníka práce. Veríme, že sa vláda v budúcom období rozhodne nepristupovať k tejto problematike takýmito na prvý pohľad jednoduchými, avšak nespravodlivými a protiústavnými riešeniami.