28. apríl je nielen Svetovým dňom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale zároveň aj Medzinárodným spomienkovým dňom na obete pracovných úrazov a chorôb z povolania. Na celom svete si odbory pripomínajú pamiatku obetí pracovných úrazov, chorôb z povolania a zranených pri práci. Hlavným zmyslom je poukazovať na nutnosť zdravého pracovného prostredia a zdôrazňovať stále podceňovaný význam prevencie v oblasti bezpečnosti práce.
Podľa Európskej štatistickej databázy pracovných úrazov (ESAW) sa do roku 2030 očakáva až 30 tisíc smrteľných pracovných úrazov, ktorým sa však dá predchádzať, ak sa podniknú patričné kroky na zvýšenie bezpečnosti pracovísk.
Za posledné desaťročie počet smrteľných nehôd na pracoviskách pomaly klesal, hoci tento pokrok nebol podľa údajov Eurostatu ani zďaleka stabilný. V roku 2019 počet úmrtí však opäť narástol. Zároveň analýza Európskeho odborového inštitútu predpokladá, že ak by existovala politická vôľa a pokračoval by trend z rokoch 2010 – 2019, mohli by byť v Európe smrteľné pracovné úrazy maximálne eliminované do už spomínaného roku 2030.
„V minulom roku utrpelo na Slovensku pracovné úrazy s následkom smrti až 33 zamestnancov, čo je o jeden úraz viac ako v roku 2020. Pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví vzniklo 60, čo predstavuje oproti roku 2020 nárast o 7 prípadov,“ uviedol pri príležitosti Medzinárodného spomienkového dňa prezident KOZ SR Marián Magdoško. „Náš cieľ je jednoznačný. Spolu so všetkými zainteresovanými sa podieľať na zamedzení vzniku pracovných úrazov a iných poškodení zdravia z práce a ochrániť to najvzácnejšie – zdravie a ľudský život,“ pokračoval v slovenskej štatistike pracovných úrazov M. Magdoško.
Všetky vyššie uvedené zistenia prichádzajú v čase, keď Európska odborová konfederácia (EOK) uvádza na trh manifest za nulovú úmrtnosť v práci, ktorý vyzýva európskych lídrov, aby prestali len hovoriť a začali aj konať v oblasti ochrany životov pracujúcich ľudí. Manifest, ktorý podpísali ministri, poslanci Európskeho parlamentu, odboroví lídri, vrátane prezidenta KOZ SR Mariána Magdoška, a špičkoví odborníci na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, vyzýva na zvýšenie počtu školení v oblasti BOZP, inšpekcií a sankcií s cieľom maximálne eliminovať, až ukončiť, do roku 2030 počet úmrtí na pracovisku.
Analýza údajov Medzinárodnej organizácie práce zistila, že v Európe sa v súčasnosti uskutočňuje o pol milióna menej inšpekcií bezpečnosti na pracovisku ako na začiatku posledného desaťročia. Do istej miery sa pod toto číslo podpísala v posledných dvoch rokoch aj pandémia koronavírusu. V celej Európe razantne klesol v dôsledku Covid-19 počet vykonaných bezpečnostných kontrol na pracoviskách. Nová situácia ovplyvnila aj činnosť odborových inšpektorov bezpečnosti práce na Slovensku, ktorí nemohli vykonávať fyzické kontroly priamo u zamestnávateľa v takom rozsahu ako v predchádzajúcich rokoch.
Predstavitelia odborov v celej Európe vyzývajú čelných predstaviteľov EÚ, aby sa viac zamerali aj na zníženie počtu chorôb z povolania. Každoročne zomiera 100 000 pracovníkov na rakovinu z povolania v dôsledku vystavenia nebezpečným látkam, tisíce ľudí stále prichádzajú o život pri brutálnych – a odvrátiteľných – nehodách na stavbách, v továrňach a na iných pracoviskách, navyšuje sa počet ochorení v súvislosti s rastúcimi extrémnymi poveternostnými javmi spôsobenými klimatickými zmenami.
„Aj keď sa úmrtia na pracovisku môžu zdať ako niečo z iného storočia, tieto tragédie sa budú v Európe diať najmenej ďalších 20 rokov. Pri príležitosti Medzinárodného spomienkového dňa si pripomíname mŕtvych a sľubujeme, že budeme bojovať za živých. Ak budú politici ochotní konať, do roku 2030 by sme mohli dosiahnuť nulovú úmrtnosť v práci. Je najvyšší čas, aby sa životy pracujúcich ľudí stali prioritou,“ podporil aktivitu európskych odborových lídrov prezident KOZ SR.
Manifest: Nulová úmrtnosť v práci
Ľudia chodia do práce, aby si zarobili na živobytie – aby uživili seba, svoju rodinu a svojich najbližších.
Každý pracovný deň v celej Európskej únii dvanásť pracujúcich ľudí nepríde domov z práce – pretože zomreli v práci. V súvislosti so zarábaním na živobytie ich zabila práca. Ich rodiny preto trpia nielen emocionálne, finančne, ale aj mnohými inými spôsobmi.
Dnes, pri príležitosti Medzinárodného spomienkového dňa – keď si spomíname na tých, ktorí boli zabití alebo zranení pri práci – vyzývame Európsku úniu, vlády členských štátov a zamestnávateľov ukončiť úmrtia v práci. Vyzývame na nulovú úmrtnosť pri výkone práce.
Nulová úmrtnosť v práci nie je a utopický sen. Trend v smrteľných pracovných úrazov klesá a eradikácia smrteľných nehody je dosiahnuteľná.
Avšak zatiaľ čo počet smrteľných nehôd klesá, počet chorôb z povolania pribúda. Každoročne zomiera 100 000 pracovníkov na rakovinu z povolania v dôsledku vystavenia nebezpečným látkam. Dlhá pracovná doba a psychický tlak v práci spôsobujú srdcové choroby, mŕtvice, depresiu a vedú k samovraždám. Opakujúce sa pohyby a zdvíhanie ťažkých bremien spôsobujú zlé držanie tela, bolesti chrbta a iné „muskuloskeletálne“ poruchy a následne depresiu a neschopnosť ľudí pracovať.
Nové výzvy pre zdravie a bezpečnosť vznikajú ako dôsledok extrémneho počasia a teplôt v súvislosti so zmenou klímy a nových foriem práce vzďaľujúcich sa od tradičného pracoviska, ako napr. rýchlo rastúca práca z domu a zamestnávanie sa v rámci platforiem. COVID ukázal, že pracovisko je hlavným zdrojom nákazy, viedol k smrti tisícov robotníkov. Preto musíme byť lepšie pripravení nielen v práci, ale aj inde pre budúce pandémie.
Súčasná stratégia EÚ v oblasti zdravia a bezpečnosti hovorí: „Musí sa vynaložiť všetko úsilie na čo najvyššie možné zníženie úmrtí súvisiacich s prácou, a to v súlade s prístupom Vision Zero k úmrtiam spôsobeným prácou“. To je chvályhodné, ale tým, čo sľubuje, nedosiahne nula úmrtí.
Vyzývame Európsku úniu, vlády členských štátov a zamestnávateľov, aby sa skutočne zaviazali a podnikli potrebné kroky na dosiahnutie nulovej úmrtnosti v práci. Európa potrebuje oveľa viac konať, ako hovoriť.
To znamená sústrediť spoločné úsilie
- Predchádzať pracovným úrazom a chorobám z povolania, zastaviť vystavovania sa nebezpečným, vrátane rakovinotvorných, látkam a byť pripravení na pandémiu
- Urobiť z fyzického a duševného zdravia pracovníkov východiskový bod pri organizovaní práce a navrhovaní pracoviska.
To si bude vyžadovať na úrovni EÚ, na vnútroštátnej, odvetvovej a podnikovej úrovni vykonať legislatívne opatrenia, ako aj ďalšie iniciatívy, zapojenie odborov a zamestnávateľov: vrátane zvýšeného vzdelávanie, školenia, monitorovania prevencie, ochrany, nahlasovania, inšpekcie, presadzovania a sankcie.
Očakávame a zároveň požadujeme, aby takéto opatrenia priniesla budúca Európska komisia a Európsky parlament od roku 2024, a to v legislatívnych opatreniach, ktoré má prijať Komisia v súčasnom období.
Stiahnuť v origináli: Zerodeathatwork manifesto
