Na rokovanie HSR SR boli predložené a prerokované materiály, ktoré predkladali viacerí rezortní ministri. (Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú na TU.). KOZ SR venovala pozornosť všetkým predloženým materiálom, z ktorých vyberáme pre nás najdôležitejšie, ku ktorým sme si ešte v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnili zásadné pripomienky a zotrvali na nich aj na rokovaní tripartity.
Našu pozornosť sme upriamili na Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zámerom návrhu je upraviť právny rámec poskytovania finančných príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce (AOTP) a zabezpečiť zosúladenie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe najmä v oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. KOZ SR si uplatnila viacero pripomienok, ktoré boli na rokovaní tripartity vysvetlené.
Ďalším predkladaným materiálom, ku ktorému sme si naďalej uplatňovali zásadné pripomienky a ktoré sa nám nepodarilo vysporiadať ani počas rozporových konaní, a to Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. KOZ SR navrhovanú právnu úpravu považuje naďalej za diskriminačnú, a to voči zamestnancom pracujúcim na skrátený pracovný úväzok. Naďalej zastávame názor, že prijatím tohto inštitútu do systému verejného zdravotného poistenia by sa nízkopríjmovým zamestnancom pracujúcim na čiastočný úväzok neúmerne zvýšilo zaťaženie práce. Nepovažujeme za správne riešenie, aby práve táto skupina zamestnancov bola „trestaná“ za to, že v systéme verejného zdravotného poistenia sú aj osoby (zväčša vlastníci obchodných spoločností), ktoré sa vyhýbajú plateniu zdravotného poistenia práve zneužívaním čiastočných úväzkov a optimalizujú si tak výšku svojho poistného na verejné zdravotné poistenie. Ak je cieľom predkladateľa odstrániť „fiktívne“ pracovné pomery, tak zastávame názor, že Zákonník práce v dostatočnej miere špecifikuje a určuje náležitosti pracovných pomerov. Dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov vykonávajú príslušné inšpektoráty práce. Problematiku „fiktívnych“ pracovných pomerov by preto nemal riešiť zákon o zdravotnom poistení. Sme presvedčení, že na riešenie obchádzania platenia poistného nemôžu doplácať nízkopríjmové osoby (zamestnanci), ktoré zákonné možnosti nezneužívajú, ale fakticky majú nízke príjmy. KOZ SR odporučila návrh zákona na ďalšie legislatívne konanie iba za predpokladu zapracovania našich zásadných pripomienok.
Téma nájomného bývania rezonovala aj touto tripartitou. Podpredseda vlády SR predložil Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania. Keďže tento návrh išiel poslaneckým návrhom, nebol s KOZ SR prerokovávaný a rozporovaný. K návrhu sme mali viacero pripomienok, preto podpredseda vlády pre legislatívu navrhol ešte spoločné rokovanie a diskusiu o danom návrhu, ktoré sa uskutoční v najbližšom čase.
Podľa nás zákon nebol poriadne predebatovaný a cieľ sa minie účinku. Obávame sa totiž, že cena za nájom sa priblíži komerčnému nájomnému. Zároveň zostala nezodpovedaná naša otázka, kde je istota, že zamestnávateľ dá príspevok na bývanie zdravotne ťažko postihnutej osobe či dôchodcovi. Práve príspevok na bývanie je kľúčový, keďže môže dosiahnuť výšku až 360 eur (na jeden štvorcový meter môže firma prispieť štyrmi eurami). Bez neho však nájomca stráca výraznú finančnú pomoc.
Na tripartite odznela aj rázna a jednoznačná kritika sociálnych partnerov smerom k spôsobu prijímania i komunikácie opatrení na kompenzáciu dopadov vysokej a rastúcej inflácie a zvyšujúcich sa cien energií. Tripartity sa zúčastnil aj premiér SR. Z diskusie vyplynulo, že naši vládni predstavitelia čakajú na októbrový ekonomický európsky summit a potom predstavia opatrenia.
