Problematika kvality pracovného prostredia je komplexná téma, ktorej sa doteraz vo verejných politikách, ale aj vo verejnej debate venovalo len málo miesta. Roky počúvame o dôležitosti podnikateľského prostredia a potrebe udržiavať konkurencieschopnosť nášho hospodárstva. Ako vyplynulo zo štúdie KOZ SR „Možnosti metodiky skúmania kvality zamestnaneckého prostredia na Slovensku“, je potrebné sa zaoberať aj zásadným zlepšením zamestnaneckého prostredia. Zlý zdravotný stav populácie a sociálne problémy z toho plynúce sa nám totiž v budúcnosti negatívne prejavia nielen na hospodárstve, ale aj na stave verejných financií.
KOZ SR a jej členské odborové zväzy pravidelne analyzujú vývoj zamestnaneckého prostredia a dopady legislatívnych zmien na jeho stav, čo v konečnom dôsledku poskytuje ucelený obraz o pracovných podmienkach, odmeňovaní, o sociálnom dialógu na tripartitnej a bipartitnej úrovni, o spolupráci medzi zamestnávateľmi a zamestnancami v podnikoch a organizáciách, formách podnikovej sociálnej politiky, ako aj oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
V aktuálnej štúdii KOZ SR venovanej kvalite zamestnaneckého prostredia boli zverejnené dáta Eurofoundu poukazujúce na fakt, že slovenské pracovné prostredie je z hľadiska podielu napätých pracovných miest najhoršie v EÚ. O napätom pracovnom mieste hovoríme vtedy, ak sú zamestnanci neprimerane zaťažení v práci, čo znamená nielen riziko zhoršeného zdravia, ale aj zhoršeného blahobytu (prospechu). A to v krátkodobej, i dlhodobej perspektíve. Práve u takýchto pracovníkov, na ich konkrétnych pracovných miestach, je potrebné zlepšovať kvalitu pracovného prostredia. (Základom Indexu kvality zamestnania je zmeranie jeho vystavenia požiadavkám a zdrojom každého zamestnanca. V prípade, že je zamestnanec vystavený väčšiemu počtu požiadaviek ako počtu zdrojov, znamená to, že prežíva napätie v zamestnaní na pracovnom mieste.)
Zdroj: Kolektív autorov (2023). Možnosti metodiky skúmania kvality zamestnaneckého prostredia na Slovensku. Bratislava: KOZ SR.
Zistenia Eurofoundu potvrdzujú známe fakty o nadužívaní nočnej práce na Slovensku a upozorňujú aj na príliš časté využívanie zmenovej práce, v ktorej patríme medzi najhoršie štáty v EÚ. Na Slovensku totiž zatiaľ stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší. Slovenský ekonomický model, ktorý je postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín, považuje KOZ SR za prežitok, ktorý je potrebný prekonať.
- Držíme v Európe nelichotivé prvenstvo, keď až 11,1% z celkovej zamestnanosti (pracujúcich) pracuje v noci.
- Slováci odpracujú týždenne v priemere 39,6 hodín. Priemer v EÚ je 37,3 hodiny týždenne.
- Až 14% zo všetkých pracujúcich na Slovensku pracuje v sobotu.
- V nedeľu pracuje 11% zo všetkých pracujúcich na Slovensku.
- Na zmeny pracuje až 25,4% zo všetkých zamestnancov.
- V atypickom (neštandardnom) pracovnom čase pracuje až 27,7 % z celkovej zamestnanosti.
Práca na zmeny, najmä v noci, má negatívny vplyv na zdravotný stav populácie, čo sa prejavuje nižším vekom dožitia v zdraví. V zdraví sa dožívame len 57 rokov, čo je o 5 rokov menej ako v susednom Česku a o 13 rokov menej ako vo Švédsku. Z hľadiska úmrtí zapríčinených onkologickými ochoreniami patríme k smutnej absolútnej špičke v OECD s 253 úmrtiami na 100 000 obyvateľov. Podobne zle sme na tom aj pri kardiovaskulárnych ochoreniach.
Nedostatočná kvalita pracovného prostredia na Slovensku nie je kompenzovaná zodpovedajúcim mzdovým ohodnotením, ktoré by umožnilo zamestnancom viac relaxu a rehabilitácie. Hrubá mzda v národnom hospodárstve SR v roku 2022 bola v porovnaní s EU27 štvrtá najnižšia.
„Súčasťou problému je aj vysoký počet odpracovaných hodín priemerného občana Slovenska. Kým slovenský priemer je 1 622 odpracovaných hodín ročne, japonský priemer je, paradoxne, nižší, 1 607 hodín ročne, európsky priemer je 1 571 hodín a nemecký len 1 341 hodín ročne,“ doplnila štatistiky odpracovaných hodín prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
V septembri KOZ SR uskutočnila prieskum o kvalite zamestnaneckého prostredia, ktorým boli zisťované aj odpovede na niektoré otázky, ktoré trápia zamestnancov. Medzi alarmujúcimi číslami napríklad vyskočila len 9,7% spokojnosť s platmi medzi zamestnancami. Viac ako 89% z nich zároveň verí, že aspekty ich práce si zaslúžia dodatočnú kompenzáciu. 64% zamestnancov vníma nerovnováhu medzi časom stráveným v práci a svojim súkromným životom. Napriek dlhodobej rétorike zamestnávateľov o tom, ako chcú a potrebujú zamestnancov, ktorí sa rozvíjajú a ďalej vzdelávajú, takmer 70% zamestnancov uvádza, že im k tomu zamestnávateľ nevytvára dostatočné podmienky. Alarmujúcim číslom je najmä to, že viac ako polovica zamestnancov sa stretla s nejakou formou obťažovania, zneužívania či diskriminácie na svojom pracovisku.
„Výsledky nám ukázali, že náročnosť pracovného miesta nie je definovaná len prostredníctvom fyzicky náročných pracovných úkonov a práce v rizikovom prostredí, ale najmä prostredníctvom zlých vzťahov na pracovisku, nerovným zaobchádzaní, prítomnosťou násilia a nedostatočnou podporou v prípade problémov,“ dodala prezidentka KOZ SR.