Na rokovaní HSR SR bol predložený a prerokovaný najdôležitejší zákon roka, a to Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ako aj návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií – Lex konsolidácia, a iné. (Plné znenie návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú TU).
Na preštudovanie a vypracovanie relevantného stanoviska k návrhu rozpočtu verejnej správy (RVS) dostali sociálni partneri tento rok pred rokovaním tripartity len niekoľko hodín.
Súčasne predložený návrh rozpočtu verejnej správy zohľadňuje potrebnú konsolidáciu verejných financií požadovanú zo strany Európskej komisie, ako aj napĺňanie cieľov Programového vyhlásenia vlády SR. Vzhľadom na doterajší vysoký deficit verejných financií a zadlženie Slovenskej republiky vláda SR schválila súbor konsolidačných opatrení, ktoré prispejú k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Ďalšou možnosťou by bolo rozpočtové provizórium.
KOZ SR očakávala, že reálny RVS (zostavený vládou vzniknutou po predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023), napriek nevyhnutnosti konsolidovať verejné financie, bude nastavený na postupnú konsolidáciu, ktorá nespôsobí negatívne sociálne dopady, najmä na zamestnancov verejnej správy. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že konsolidácia na úrovni 0,5 % HDP zodpovedá tejto požiadavke.
Podľa návrhu RVS a návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií – „lex konsolidácia“, sa vláda SR rozhodla pristúpiť ku konsolidácií v prevažnej miere na strane príjmov RVS, dokonca zvyšuje niektoré výdavky najmä na sociálnu oblasť.
Napriek všeobecnej konštatácií sú v návrhu deklarované opatrenia smerom k progresívnejšiemu a spravodlivejšiemu daňovému systému v súlade s dlhodobou požiadavkou KOZ SR na zmenu daňového mixu. KOZ SR považuje zmenu daňového mixu za základ spravodlivého zdaňovania, pričom zdôrazňujeme, že zdaňovanie musí byť progresívne, viesť k zníženiu zaťaženia aktivity a zvýšeniu zaťaženia kapitálu, a reformné – spojené so zavedením nových daní, ktoré viac zdania nové formy podnikania, ktoré sa doteraz vyhýbali zodpovednosti (napríklad zavedenie digitálnej dane). Keďže rôzne opatrenia smerujúce k naplneniu tohto cieľu KOZ SR pravidelne komunikuje predstaviteľom vlády, očakávame, že pri zásadných zmenách v daňovom systéme sa bude viesť odborná diskusia sprevádzaná štandardným legislatívnym procesom.
Zároveň sa v návrhu konštatuje, že vláda pristúpi k dôkladným analýzam výdavkov celej verejnej správy. Keďže tvrdenie je nejednoznačné a všeobecné, opätovne zdôrazňujeme, že – uvedomujúc si nevyhnutnosť ozdravenia verejných financií, presadzujeme postupnú konsolidáciu tak, aby netlmila ekonomiku a nespôsobila recesiu. Zároveň ale odmietame konsolidáciu len na úkor zamestnancov a sociálne slabších, zraniteľných osôb. Zároveň sa v návrhu RVS uvažuje nad ďalšími opatreniami, ktoré však nie sú v návrhu zahrnuté, ani vyčíslené.
Vzhľadom na pretrvávajúci rast cien a rast minimálnej mzdy, ktorá opätovne spôsobuje dorovnávanie tarifných platov a nivelizáciu platov, požadujeme rozpočtovať aj rezervu na závery kolektívneho vyjednávania Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe a Kolektívnej zmluvy pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktoré sú platné len do 31. augusta 2024.
KOZ SR súhlasí s Návrhom rozpočtu verejných financií s pripomienkami. Celý náš komentár k návrhu rozpočtu verejnej správy TU.
Tripartita v súvislosti s návrhom RVS rokovala aj Návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií – Lex konsolidácia. Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska sa predkladaným zákonom navrhuje súbor konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
KOZ SR mala k návrhom zmien jednotlivých zákonov súhlasné, ale aj nesúhlasné stanoviská. Zásadne nesúhlasíme s ustanovením, že štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky nebude dňom pracovného pokoja. Zrušenie jedného sviatku totiž vytvorí tlak na nárast odpracovaných hodín aj v neštandardných pracovných časoch. Zároveň to spôsobí tlak na zníženie priemerných miezd, keďže sa v tento deň už nebudú uplatňovať zvýhodnenia za prácu vo sviatok.
Zavedenie a ponechanie rodičovského dôchodku považujeme za nesystémový prvok, ktorý neprispieva dostatočne k cieľu „odmeniť“ za rodičovstvo, či odstrániť rodové rozdiely v dôchodkoch. KOZ SR odporúča (dlhodobo – už od zavedenia) tento nesystémový prvok v systéme dôchodkového poistenia a zabezpečenia zrušiť.
V súvislosti so zvyšovaním sadzieb poistného na strane zamestnávateľa uvádzame, že sa opätovne zvyšuje daňovo-odvodové (v tomto prípade odvodové) zaťaženie práce, čo je v rozpore s odporúčaniami smerom k zmene daňového mixu. Naopak zvýšenie zaťaženia v prípade SZČO vyhodnocujeme ako prínosné, keďže môže pomôcť k zníženiu tzv. nútených živností, kedy živnostník vykonáva závislú prácu najmä s motiváciou vyššieho zárobku a nižšie daňovo-odvodového zaťaženia. Zároveň očakávame, že s cieľom stabilizovať financovanie zdravotného sektora štát pristúpi aj k zvýšeným platbám za poistencov štátu.
Zmenou zákona sa navrhuje zníženie príspevku pre RTVS. Negatívne vnímame, že po zrušení koncesionárskych poplatkov, ktoré zabezpečovali stabilný príjem pre RTVS, sa hneď okresáva aj príspevok zo štátneho rozpočtu.
Podľa medializovaných informácií o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach predpokladáme, že pôjde o nezanedbateľný príjem do štátneho rozpočtu, ktorý môže kompenzovať vysoké výdavky. Otázkou ale zostáva, či navrhnuté opatrenie dostatočne reflektuje obavy, že zdanenie prenesú banky na svojich klientov. Vo všeobecnosti podporujeme zdaňovanie vysokých ziskov a požadujeme spravodlivú mieru prerozdelenia „bohatstva“ v takej miere, ktorá neohrozí zdravie bankového sektora, na ktorom sú závislé domácnosti, najmä z dôvodu potreby úverovania svojho bývania. Zároveň KOZ SR podporuje návrh zdaňovania nadmerných ziskov spoločností, ktoré počas kríz z nich profitovali, ako aj vyššie zdaňovanie kapitálu na úkor zaťaženia práce, preto podporuje vypustenie oslobodenia zdaňovania virtuálnej meny.
V súvislosti so spotrebnou daňou z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov a daňou z pridanej hodnoty KOZ SR podporuje zdaňovanie negatívnych externalít.
Predkladaný návrh zobrala KOZ SR na vedomie.