Napriek tomu, že emancipácia žien pokročila a ženy už nemusia bojovať o svoje volebné právo, vo verejnom živote, v práci a zárobkoch, a následne aj v priznaných dôchodkoch, sú ženy stále v nevýhodnejšej pozícii ako muži. Ženy sú napádané – verbálne, ale aj fyzicky – za svoju prácu, ale hlavne preto, že sú ženy. Čelia rôznym formám násilia a obťažovania v práci i domácom prostredí. Odbory neboli a nie sú ľahostajné k násiliu, ku ktorému dochádza na pracovisku, na verejnosti, či vo virtuálnom priestore, ani k dopadom domáceho násilia v práci. KOZ SR pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pripomína, že neexistuje priestor na takéto prejavy a prehlbovanie rozdielností. Vyzývame na prelomenie bariér, spochybnenie stereotypov, na spravodlivé zaobchádzanie a vytvorenie prostredia, kde sú všetky ženy cenené a rešpektované.
Na rozdielnom odmeňovaní žien a mužov sa podieľa množstvo faktorov, ktoré súvisia s genderovou štruktúrou pracovného trhu, so systémami odmeňovania u zamestnávateľov, s nedostatočným zosúlaďovaním rodinného a pracovného života, ale aj s rodovými stereotypmi.
Ženy v EÚ zarábajú v priemere o 12,7 % menej ako muži a stále čelia prekážkam v prístupe na trhu práce. Tieto rodové rozdiely v príjmoch ekonomicky aktívnych ľudí v neprospech žien sa neskôr prejavia vo výške dôchodku, ktorý v niektorých krajinách EÚ je u žien aj o 30 percent nižší v porovnaní s mužmi. Na Slovensku je situácia veľmi podobná. Muži zarábajú o 10,2 % viac, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Naopak, ženy majú mzdy o 10,5 % nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Výrazný rozdiel je aj pri porovnaní mzdy muža a ženy. Ženy dosahujú len 81,2 % mzdy mužov, rodový mzdový rozdiel je teda na úrovni 18,8 % v neprospech žien. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti na Slovensku postihnutých príjmovou chudobou 13,9 % žien, jednočlenná domácnosť žien má mieru rizika chudoby na úrovni 26,3 %. Obzvlášť ohrozené sú matky samoživiteľky.
Jedným z nástrojov vedúcim k zmenšovaniu rodových mzdových rozdielov je aj transpozícia európskej smernice, ktorou sa posilňuje uplatňovanie rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Túto Slovenská republika musí transponovať do svojej legislatívy do júna 2026. Členské štáty budú musieť zabezpečiť napríklad transparentnosť odmeňovania pre uchádzačov o zamestnanie, stanovenie nástrojov na porovnávanie hodnoty práce, povinnosť zamestnávateľov zverejňovať informácie o rozdieloch v odmeňovaní a zabezpečiť nápravu, ak sa odhalí rodovo podmienený rozdiel v odmeňovaní a podobne.
V postproduktívnom veku sa nízke mzdy prenášajú do nízkych dôchodkov. Na Slovensku majú ženy o viac ako 18 % nižšie dôchodky ako muži. Nižšie dôchodky znamenajú vyššie riziko chudoby v starobe najmä pre ženy, ktoré žijú samy.
„Medzi najčastejšie bariéry, s ktorými sa ženy stretávajú, patrí, okrem už spomínaného nízkeho mzdového ohodnotenia, aj nemožnosť kariérneho rastu, vysoká nezamestnanosť, zložitý návrat na trh práce po materskej dovolenke, nedostupnosť predškolskej výchovy, ale aj vysoká nezamestnanosť, či obťažovanie na pracovisku,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová na margo toho, čo ovplyvňuje nepomerne nevýhodnejšiu pozíciu žien.
Niet pochýb o tom, že platovú nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien živia predsudky a stereotypné vnímanie pozície ženy – matky a opatrovateľky, zo strany spoločnosti. Takzvané opatrovateľské činnosti, t. j. starostlivosť o deti, rodinných príslušníkov a domáce práce, sú vo veľkej miere v rukách žien. „Vnímanie žien, ktoré v jednom životnom úseku kumulujú pozíciu matiek, dcér a starých mám, je možné z pohľadu najbližšej rodiny charakterizovať slovami, ako sú bezpečie, pomoc a starostlivosť. Krásne slová, za ktorými sa ale často skrýva veľa sebaobetovania, uprednostňovania potrieb iných, aj veľa časovo náročnej práce. Nie vždy to ale vieme patrične doceniť. V kontexte starnúcej populácie, nedostatočne pripravenej infraštruktúry, nedostatočného množstva profesionálnych kapacít pre opatrovanie nesebestačných seniorov, chýbajúcich kapacít jaslí a škôlok, bude význam žien takzvanej sendvičovej generácie narastať,“ dopĺňa údaj, že na Slovensku je až 68 % domáckej práce vykonávanej ženami prezidentka KOZ SR. Žena tak v priemere venuje tejto neplatenej domáckej práci 38 hodín týždenne.
Ženy z trhu práce vytláča práve starostlivosť o deti a zásadný nedostatok skrátených úväzkov, ktorý je spôsobený okrem iného aj politikou nízkych miezd, keď aj práca na plný úväzok býva nedostatočne ohodnotená. Rovnako zamestnávatelia nemajú veľký záujem vychádzať ženám v ústrety prostredníctvom skrátenej práce, najmä z dôvodov daňovo-odvodového zaťaženia a celkových nákladov na zvýšený počet zamestnancov z dôvodu skrátenia ich práce. „Rovnakou prekážkou na väčšie zapojenie žien na trhu práce je problematika tzv. dlhých pracovných hodín mužov, ktoré de facto bránia mužom dostatočne sa podieľať na domácich prácach a starostlivosti o deti. Možné riešenie vidíme napríklad aj v skracovaní pracovného času,“ uviedla prezidentka KOZ SR s tým, že práve materstvo, nižšie platené pozície, chýbajúca infraštruktúra predprimárnej starostlivosti (i sociálnych služieb pre seniorov) sú zásadnými prekerizačnými faktormi, ktoré ženy ovplyvňujú v ich pracovnej kariére až do dôchodku.
Nástroje na elimináciu rodových mzdových rozdielov už sčasti nájdeme aj v existujúcich legislatívnych opatreniach – napríklad zákaz diskriminácie je zakotvený v Ústave SR, v Zákonníku práce, či v tzv. antidiskriminačnom zákone. Viac priaznivých opatrení však prináša transpozícia európskych smerníc.
Podľa aktuálnych zistení takmer polovica našich žien zažila počas svojho života psychické, fyzické alebo sexuálne násilie zo strany svojho partnera. K násiliu na ženách dochádza nielen v domácom prostredí, ale aj na pracovisku. Útoky na ženy v rôznych pozíciách verejného života a v rôznych profesiách sa stávajú akousi novou normou. Žiadna zamestnankyňa nemôže byť prenasledovaná za svoju prácu, žiadna žena za angažovanie sa vo verejnom živote. Že zamestnávatelia, zákonodarcovia a orgány činné v trestnom konaní nedostatočne bojujú proti násiliu páchanému na ženách a ich obťažovaniu na pracovisku, vyplynulo už z prieskumu Európskej odborovej konfederácie. „Doteraz sme nepočuli, ako plánuje vláda SR, samosprávy, firmy i školy zlepšiť postavenie a rovnosť žien v spoločnosti a ako konkrétne sa postarajú o bezpečie žien a dievčat,“ doplnila M. Uhlerová.
Jedným z nástrojov na elimináciu rodovo podmieneného násilia je napríklad Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o násilí a obťažovaní z roku 2019. Rada Európy už odporučila členským štátom EÚ, aby ho v záujme Európskej únie ratifikovali. Slovensko tento dohovor o odstránení násilia a obťažovania vo svete práce zatiaľ neratifikovalo.
KOZ SR pri príležitosti MDŽ zdôrazňuje, že organizovanie sa v odboroch je pre ženy dobrým riešením. Odbory sú pre ženy kľúčom k rovnakému a spravodlivému platu, slušným pracovným podmienkam, bezpečným pracoviskám, rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, či k slušným dôchodkom.