Začiatkom júla (2. až 5. júla 2024) sa v belgických Brugágch konalo školenie o strategickom líderstve, organizované európskym výskumným inštitútom ETUI. Tento tréning bol určený všetkým odborárom, mierený bol však najmä na vyššie funkcionárske posty alebo, v prípade, že takú pozíciu odbory majú, na ľudí priamo sa venujúcich stratégii. Ja som bola vyslaná za Slovensko vďaka Konfederácii odborových zväzov SR. Stretla som tam odborárov a odborárky napríklad aj z Poľska, Rumunska, Talianska, Írska či Anglicka.
Hlavným bodom programu bolo uviesť nás do techniky strategického plánovania, ktoré sa volá scenario making (vytváranie scenárov). Je to technika predvídania možnej budúcnosti, ktorú používajú rôzni stratégovia a manažérky – od korporácií až po ministerstvá a štátne agentúry. Pomocou určenia si priorít a dvoch neovplyvniteľných, ale zásadných premenných a následného zmapovania súčasnej situácie sme vytvárali scenáre možnej budúcnosti odborov. Sústredili sme sa konkrétne na našu budúcnosť v kontexte postupujúcej digitalizácie práce. V štyroch skupinách sme využili metódy tohto prognózovania a vytvorili sme scenáre štyroch rôznych budúcností. Následne sme scenáre spoločne analyzovali, hľadali slabšie miesta a miesta, ktoré s nami rezonovali, a nakoniec sme sa zamýšľali nad tým, ktorý scenár by sme si najviac priali vidieť naplnený a čo pre to, aby sa začal napĺňať, môžeme urobiť už teraz.
Okrem workshopov a prednášok bol priestor aj výmenu skúseností s ostatnými účastníkmi, na prepojenie sa s ľuďmi, ktorí riešia podobné veci, len v iných krajinách a inými spôsobmi. Rozhovory s ostatnými účastníkmi aj organizátorkami boli veľmi inšpiratívne. Je cítiť, že odbory v celej Európe sa boria s podobnými problémami, ktoré máme aj my na Slovensku. To, že členská základňa rýchlo starne, alebo že organizovanosť klesá, prípadne sa ju v niektorých odvetviach nedarí ani vytvoriť, bola neustála téma rozhovorov ľudí z Grécka, aj Nemecka, Slovinska i Fínska. Veľa sme sa rozprávali o spôsoboch, ako organizovať napríklad ľudí pracujúcich cez platformy ako Wolt či Uber, keďže ich práca je veľmi samotárska, nemajú spoločné priestory ani spoločný pracovný čas a mnohí sú prakticky neustále v práci. Núti nás to rozmýšľať o organizovaní inak a, samozrejme, naozaj sa venovať využívaniu digitálnych nástrojov. Rozmýšľali sme ale aj nad samotným poslaním odborov, ktoré, ako sa niektorí účastníci obávali, začínajú strácať z politických aspektov vytvárania solidarity medzi pracujúcimi a zvyšovania ich povedomia o ich právach. Ale aj o tom, čo môžu dokázať. Odbory sa začínajú podobať na „poskytovateľa služieb“ – entitu, ktorá ponúka zľavu do obchodov a do fitness centra alebo účasť na odborových oslavách. Niektoré odborárky sa pýtali, či toto je budúcnosť odborov v ich krajine, a naznačili, že to by bolo pre ne neakceptovateľné. Tieto problémy a dilemy sú relevantné aj pre odbory na Slovensku.
Tréning bol celkom náročný na koncepty, analýzu a syntézu, proces vytvárania scenárov však vie byť pre odbory veľmi užitočný. Ak pre nič iné, tak už len pre to, že zamestnávatelia a korporácie tento nástroj využívajú a pomáha im reagovať tak, aby boli flexibilní a úspešní. Na to, aby tento nástroj vedeli využívať aj odbory a aby s plánovanie získalo dôležité postavenie v odborovej práci, je potrebný aj konkrétny strategický tím.
