V Bratislave sa tento pondelok (7.10.2024) konal seminár Európska záruka pracovných miest, ktorý zorganizoval Európska odborová konfederácia (EOK), Európsky odborový inštitút (ETUI) v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov Slovenska (KOZ). Tento spoločný seminár sa symbolicky konal na Svetový deň dôstojnej práce v priestoroch Európskeho orgánu práce (ELA).
Iniciatíva európska záruka pracovných miest sa zameriava na riešenie nezamestnanosti a podporu sociálneho pokroku prostredníctvom vytvárania kvalitných a udržateľných pracovných miest v rôznych sektoroch. Osobitný dôraz je kladený na dodržiavanie férových pracovných podmienok a sociálnej zodpovednosti. Konferencia tiež poskytla cenné poučenia z doterajších programov zamestnanosti v členských štátoch EÚ, ktoré môžu byť dôležité pre návrh a realizáciu európskej záruky pracovných miest.
V diskusii zaznelo viacero zaujímavých príspevkov, ktoré účastníkom seminára priblížili akým spôsobom jednotlivé členské štáty EÚ testujú národné programy záruky pracovných miest, prispôsobené ich špecifickým potrebám.
Seminár otvorila tajomníčka Európskej odborovej konfederácie (EOK) Tea Jarc. Po nej predniesol krátky príhovor riaditeľ oddelenia výskumu ETUI Bart Vanhercke a účastníkov seminára pozdravil aj výkonný riaditeľ ELA Cosmin Boiangiu.
Slovensko zaostáva v kvalite pracovného prostredia
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová (KOZ SR) vo svojom príspevku zhodnotila kvalitu pracovného prostredia na Slovensku. Tá sa žiaľ nezlepšuje, z hľadiska tzv. podielu napätých pracovných miest patríme podľa štatistík dokonca k najhorším v rámci EÚ.
Slovenskí zamestnanci sú v práci neprimerane zaťažení a zároveň držia niekoľko nelichotivých prvenstiev: patríme medzi rekordérov v práci na zmeny, máme najväčší podiel zamestnancov pracujúcich v noci. Na Slovensku totiž stále pretrváva mýtus, že produktivita práce sa zvyšuje navyšovaním počtu odpracovaných hodín. Konkrétne až 11,2% ľudí pracuje v noci, v priemere Slováci týždenne odpracujú v priemere až 39,6 hodín (pričom priemer EÚ je 37,1 hodín). Až 15, 8% pracuje v sobotu, v nedeľu 12,2% a na zmeny pracuje takmer štvrtina zamestnancov (až 23, 3%).Až jedna tretina pracuje v neštandardnom pracovnom čase.
Slovensko zároveň kraľuje aj v rebríčku tzv. fiktívnych živnostníkov, pričom ich počet sa neustále zvyšuje. „KOZ SR preto dlhodobo žiada posilnenie výkonu inšpektorátu práce. Viac ako udeľovanie pokút je potrebné posilniť činnosť inšpektorátov práce – zvýšiť počet kontrol a inšpektorov a najmä vyžadovať dodržiavanie nápravných opatrení,“
Podľa Moniky Uhlerovej k zvýšeniu podielu fiktívnych živnostníkov môže prispieť aj rozvoj zdieľanej a platformovej ekonomiky. V týchto prípadoch ťažko rozlíšiť, či má práca charakter zamestnania alebo živnosti.
Prekérnym pracovným podmienkam nie sú vystavení iba manuálne pracujúci, ale aj vysokoškolskí pedagógovia, u ktorých dochádza k reťazeniu pracovných zmlúv.
Jedným z indikátorov kvality pracovného prostredia je aj garancia dôstojnej mzdy. Podľa posledných údajov je na Slovensku až 17,6 % ľudí ohrozených chudobou a ich počet rastie.
„KOZ preto považuje za dôležité, aby sa na Slovensku realizovali také verejné politiky, ktoré budú smerovať k tvorbe kvalitných pracovných miest, k zlepšovaniu zamestnaneckého prostredia a minimalizácii prekérnych foriem práce,“ uzavrela svoj príhovor Monika Uhlerová.
Ako vyzerá Európska záruka pracovných miest?
Hlavnú prednášku na seminári predniesla bývalá grécka ministerka práce a analytička Ekonomického inštitútu na Bard College v New Yorku Rania Antonopoulos.
Myšlienka európskej záruky zamestnania, ktorá by poskytovala pracovné príležitosti pre dlhodobo nezamestnaných prostredníctvom štátom riadeného programu pre uchádzačov, ktorí nemôžu nájsť uplatnenie na trhu práce, vznikla už pred niekoľkými rokmi. Jedným z prvých projektov nesúci názov Územia s nulovým počtom dlhodobo nezamestnaných (TZCLD) pochádza z Francúzska.
Európska odborová konfederácia (EOK) v decembri 2023 na valnom zhromaždení v Madride prijala rezolúciu týkajúcu sa európskej záruky pracovných miest. V marci 2024 Európska komisia zverejnila správu s názvom Smerom k nulovej dlhodobej nezamestnanosti v EÚ. Následne v apríli 2024 komisia vyhlásila výzvu na predkladanie návrhov s rozpočtom 23 miliónov eur, financovanú v rámci iniciatívy Sociálne inovácie+ Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), s cieľom pomôcť členským štátom EÚ pri zavádzaní inovatívnych spôsobov riešenia dlhodobej nezamestnanosti.
Európska záruka zamestnania je nový politický nástroj, ktorý podporuje hospodárske a sociálne práva dlhodobo nezamestnaných osôb. Jeho ambíciou je zaručiť právo na prácu pre osoby, ktoré trh práce vylučuje.
Záruka zamestnania je politický nástroj, ktorý umožňuje oživenie hospodárstva v čase krízy. Zároveň znižuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia a zabraňuje strate zručností resp. podporuje zvyšovanie a rekvalifikáciu dlhodobo nezamestnanej pracovnej sily. V rámci EÚ už vznikli viaceré iniciatívy a existuje snaha ich prepojiť a vytvoriť spoločnú sieť.
Prečo je potrebná politika záruky zamestnania? Trhová ekonomika produkuje systematicky nezamestnanosť. Tá stúpa a klesá, no nikdy nedosiahne nulovú hodnotu. Nezamestnanosť je teda trvalým znakom trhových ekonomík.
Podľa štatistických údajov z júna 2024 bolo v EÚ bez práce až 13,3 milióna ľudí, pričom dlhodobo nezamestnaní predstavujú takmer polovicu z nich. Najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti zaznamenalo Slovensko, kde dosahovala až 81,7 percenta. Veľmi zlá situácia je aj v Grécku (65,8 %) a v Taliansku (64%). No aj v krajinách, ktoré majú relatívne nízku mieru nezamestnanosti ako napr. v Belgicku, tvorili dlhodobo nezamestnaní 50 %, v Česku dokonca až 63 %. Naopak, najlepšie sa darí vracať ľudí na trh práce vo Švédsku, kde dlhodobo nezamestnaní tvoria iba 20 % zo všetkých nezamestnaných.
V odporúčaní Európskej rady z 15. februára 2016 o integrácii dlhodobo nezamestnaných na trh práce sa uvádza: „Dlhodobá nezamestnanosť okrem toho, že ovplyvňuje dotknuté osoby, znižuje potenciálny rast ekonomík EÚ, zvyšuje riziko sociálneho vylúčenia, chudoby a nerovnosti a zvyšuje náklady na sociálne služby a verejné financie. Dlhodobá nezamestnanosť vedie k strate príjmu, znižovaniu kvalifikácie, vyššiemu výskytu zdravotných problémov a zvýšenej chudobe domácností.“
Nájsť si prácu však majú problém nielen dlhodobo nezamestnaní, ale aj ľudia, ktorí pracujú na čiastočný úväzok, handicapovaní, ako aj ľudia z kategórie 50+. Čiže projekt európskej záruky pracovných miest nie je určený len pre marginalizované skupiny.
V Európe máme 4 milióny dlhodobo nezamestnaných. Ak k nim prirátame aj spomínané ďalšie skupiny, tak tu máme 16 miliónov ľudí, ktorí hľadajúc prácu. Jednoducho nám chýbajú tieto pracovné miesta a je potrebné ich vytvoriť. A to aj z toho dôvodu, že riziko chudoby (merané prostredníctvom SILC) rapídne rastie práve u skupín nezamestnaných.
Princípy
Niektoré krajiny, ako napr. Grécko a Írsko, majú v pomere k HDP relatívne vysoké výdavky na priamu tvorbu pracovných miest. Garancia pracovných miest nie je teda nič nové. Hlavný rozdiel je v tom, že účasť na tejto iniciatíve je dobrovoľná. Nik do nej ľudí nenúti. Dobrovoľnosť sa uplatňuje tak pri vstupe do programu, ako aj pri odchode z neho. V prípade, že si ľudia nájdu lepšie zamestnanie môžu odísť. Ponúkané pracovné miesta by však nemali konkurovať existujúcim pracovným miestam v súkromnom alebo verejnom sektore. Dôležité je to, že mzdy nemôžu byť nižšie ako zákonom stanovená minimálna mzda. Zároveň platí, že účastníci by mali mať nárok na rekvalifikačné kurzy, aby získali nové zručnosti. V neposlednom rade, tieto programy nie sú časovo ohraničené.
Financovanie
Ak majú byť takéto projekty úspešné, tak podľa Ranie Antonopoulos je nutné aby boli v rozpočte EÚ na ne vyčlenené osobitné prostriedky.
Keďže už existuje veľké množstvo projektov v oblasti ekologickej transformácie z oblasti plánu obnovy a odolnosti investičných fondov NextGenerationEU, ktoré predstavujú celkový záväzok vo výške 806,9 miliardy eur, jednotlivé štáty by sa mali zamerať práve na ne. Medzi konkrétne oblasti patrí napr. znižovanie množstva odpadu a plastového odpadu, výsadba stromov a návrat včiel, vytváranie zelených plôch v mestách, atď.
Tretím zdrojom na financovanie týchto projektov je Európsky sociálny fond plus (ESF+). Keďže portfólio ESF+ sa zameriava na investície do ľudí a podporu implementácie Európskeho piliera sociálnych práv, je priam ideálnym prostriedkom na podporu politiky záruk pracovných miest. Rozpočet ESF+ na obdobie 2021 – 2027 vo výške 142,7 miliardy eur môže poskytnúť stabilný a trvalý príspevok na iniciatívu EÚ v oblasti záruk pre zamestnanosť, podobne ako to urobil v prípade záruky pre mladých ľudí.
Štvrtým zdrojom môže byť Európsky nástroj dočasnej „podpory na zmiernenie rizika nezamestnanosti v núdzových situáciách“ (SURE), ktorý vznikol ako reakcia na pandémiu Covid 19.
Piatym zdrojom by sa mohol stať Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý je určený na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ prostredníctvom podpory zamestnanosti, vzdelávania, zručností a sociálnej súdržnosti. Jeho cieľom je odstrániť nerovnováhu medzi regiónmi, čo umožní „investície do inteligentnejšej, ekologickejšej, prepojenejšej a sociálnejšej Európy, ktorá je bližšie k svojim občanom“.
V neposlednom rade je nutné programy záruk pracovných miest financovať z národných rozpočtov.
Je to investícia, ktorá zvyšuje zamestnanosť a znižuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia.
Rakúsky experiment
V ďalšej časti účastníci seminára prezentovali projekty záruky pracovných miest, ktoré sa uskutočnili v rôznych krajinách EÚ. Cecilia Fracassa z rímskej univerzity La Sapienza hovorila o skúsenostiach z Talianska, prezentovaný bol aj francúzsky projekt a Lukáš Lehner z Edinburghskej univerzity predniesol zaujímavý príspevok o projekte záruky pracovných miest, ktorý sa uskutočnil v rakúskom Marienthale, a ktorý sa vďaka svojej unikátnosti dostal do hľadáčika svetových médií TU.
Nie náhodou sa pilotný program záruky pracovných miest začal realizovať v malej obci Gramatneusiedl neďaleko Viedne. Táto obec už čelila obrovskej nezamestnanosti v medzivojnovom období, keď v nej zatvorili textilnú fabriku. V 30. rokoch minulého storočia sa tu uskutočnil prelomový sociálny výskum o tom, ako masová nezamestnanosť ovplyvňuje nielen príjmy, ale aj zdravie, blahobyt, sociálne väzby a komunitný život.
V spolkovej krajine Dolné Rakúsko už od 80. rokov minulého storočia začala narastať štrukturálna nezamestnanosť a bola ešte znásobená covidovou krízou. V roku 2020, keď tento experiment začal, si približne každý piaty nezamestnaný v Dolnom Rakúsku hľadal prácu viac ako rok.
Program, ktorý spravuje tamojší úrad práce má zabezpečiť, aby každému obyvateľovi nezamestnanému deväť mesiacov a viac bolo ponúknuté pracovné miesto aspoň na úrovni minimálnej mzdy. Tieto pracovné miesta môže poskytnúť verejný sektor alebo môžu byť dotované v súkromnom sektore, pričom účasť je dobrovoľná.
Účastníci tohto programu začínajú dvojmesačným prípravným kurzom, ktorý zahŕňa individuálne školenia, poradenstvo a pre tých, ktorí to potrebujú, aj podporu skúsených sociálnych pracovníkov, pracovných lekárov a psychológov. Potom sú podporovaní pri hľadaní dotovaného pracovného miesta v súkromnom sektore alebo pri vytváraní nového pracovného miesta prispôsobeného ich zručnostiam a potrebám spoločnosti. Projekt stojí v priemere 29 841 eur ročne, pričom priemerné ročné náklady na jedného nezamestnaného v Rakúsku sú približne 30 tisíc eur ročne.
Okrem odstránenia dlhodobej nezamestnanosti v regióne je cieľom programu ponúknuť všetkým účastníkom užitočnú prácu, či už v oblasti starostlivosti o deti, zriadenia komunitnej kaviarne, záhradníctva, rekonštrukcie domov alebo v inej oblasti. Cieľom pilotného projektu je otestovať výsledky a účinnosť tejto politiky.
Rakúsky odborový zväz (ÖGB) považuje projekt v Marienthale za dôležitý, nakoľko vykazuje sľubné výsledky. ÖGB preto podporuje zavedenie systému záruky pracovných miest v celom Rakúsku. Odborári navrhujú zaviesť tzv. Šancu 45+, ktorá ľudom nad 45 rokov, nezamestnaným viac ako dva roky, ponúkne trvalé pracovné príležitosti s odmenou na základe príslušných kolektívnych zmlúv. ÖGB zdôrazňuje, že do plánovania tohto navrhovaného systému je potrebné zahrnúť výsledky pilotného systému z Marienthalu.
Je pochopiteľné, že pre úspech takýchto programov je nevyhnutné primerané verejné financovanie, no ako ukazuje príklad zo susedného Rakúska, v konečnom dôsledku to môže byť výhodné pre všetkých – ľudia nájdu zmysluplnú prácu, čo má pozitívny efekt na ich sociálny status a sociálne kontakty, štát to stojí menej ako podpora v nezamestnanosti a neposlednom rade to má pozitívny efekt na ekonomiku.
