28. apríl je nielen Svetovým dňom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale zároveň aj Medzinárodným spomienkovým dňom na obete pracovných úrazov a chorôb z povolania. Cieľom Svetového dňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamerať pozornosť odbornej aj laickej verejnosti na význam bezpečnosti a ochrany zdravia a prevenciu, ktorá je základným predpokladom pri znižovaní počtu úrazov a chorôb spôsobených pri výkone povolania. Významnú úlohu v tejto oblasti zohráva štát, zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci a pracovníci.
Konfederácia odborových zväzov SR si každoročne formou pietneho spomienkového zhromaždenie pripomínala pamiatku všetkých, často verejne neznámych ľudí, ktorí odišli ráno do práce a večer sa už nevrátili, či podľahli následkom úrazov alebo chorobám z povolania. Tento rok je situácia iná, celý svet čelí najväčšej pandémii koronavírusu od čias II. svetovej vojny. Naša spoločnosť sa ocitá nielen pred ťažkou dilemou, ako riešiť jej ekonomické a sociálne dopady, ale najmä pred akútnou potrebou chrániť zdravie všetkých obyvateľov.
Ohnisko COVID-19 nám ukázalo, ako veľmi sme náchylní podľahnúť epidémii a aké zničujúce účinky môže mať: na život, zdravie, spoločnosť, našu ekonomiku. Veľmi jasne sa teraz preukázala dôležitosť ochrany pracujúcich ľudí (a všetkých ľudí) pred chorobami, najmä na pracovisku.
Ukázalo sa tiež, že je dôležité investovať do dobrej verejnej zdravotnej starostlivosti, investovať do dobrých podmienok nielen pre zdravotníckych pracovníkov, ale aj ostatných pracovníkov v prvej línii. Nemenej dôležitou sa ukázala aj potreba zabezpečiť dostatočný príjem v chorobe, ako aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa ochrany pracovných miest a miezd zamestnancov.
Pri príležitosti Medzinárodného spomienkového dňa na obete pracovných úrazov a chorôb z povolania si dnes pripomíname aj všetkých tých, ktorí zomreli v dôsledku nakazenia koronavírusom. Spomíname si na zdravotníckych pracovníkov a všetkých ostatných pracovníkov, ktorí zomreli na koronavírus vystavením pri práci. Nikto by nemal zomrieť pri práci!
Zdravotné sestry, zdravotníci, ďalší zdravotnícky personál a ostatní, ktorí pracujú v zdravotníckych zariadeniach vrátane zamestnancov upratovacích služieb, sú vystavení viacerým pracovným rizikám – biologickým (napr. vírusom), chemickým (napr. mnohým karcinogénnym látkam používaným v lekárskom prostredí), fyzickým (napr. hluk strojového zariadenia, žiarenie, pošmyknutia a pády) a ergonomickým rizikám (napr. pri ťažkom zdvíhaní), psychologickým (napr. z intenzity a emočného vypätia práce a z práce na zmeny) i nebezpečným drogám.
Rizikám sú vystavení nielen zamestnanci zdravotníckych služieb, ale aj mnoho iných. Či už ide o ľudí z tzv. prvej línie, ako sú policajti, hasiči a záchranári, vojaci, zamestnanci obchodov, pracovníci v oblasti starostlivosti, zamestnanci zabezpečujúci zber, odvoz a likvidáciu odpadu, učitelia, pracovníci v kontaktných centrách, v strojárstve či stavebníctve, rýchleho občerstvenia, ako aj kuriéri, poštári a rôzni dodávatelia. Tí všetci patria medzi osoby s vysokým vystavením chorobám.
Je nevyhnutné, aby všetky existujúce zdravotné a bezpečnostné opatrenia boli vykonávané v plnej miere a ochranné prostriedky boli dostupné pre všetkých zamestnancov. KOZ SR sa preto obracia na všetkých čelných predstaviteľov štátu, územnej samosprávy, zamestnávateľov a zástupcov ich reprezentatívnych organizácií, ako aj na všetkých zamestnancov a ich zástupcov, aby sa spoločne snažili zlepšovať podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a hľadali možnosti ich dostatočného financovania. Nebezpečie nakazenia chorobou COVID-19 musí byť zohľadnené v analýze rizík BOZP.
Pandémia koronavírusu ukázala nedostatočné materiálne, aj personálne vybavenie zdravotníckych služieb. OECD vo svojej nedávnej správe reagujúcej na vírus zdôraznila dôležitosť výdavkov na verejné zdravotníctvo. Odbory na celom svete preto vyzývajú na zvýšenie investícií do verejného zdravotníctva, a to nielen počas krízy, ale aj po nej, aby sa posilnila schopnosť našich zdravotníckych služieb vyrovnať sa s takýmito mimoriadnymi udalosťami.
V súvislosti so vzniknutou situáciou so šíriacim sa ochorením COVID-19 bolo aj na Slovensku prijatých už niekoľko opatrení s cieľom zmierniť ekonomické a sociálne dopady vyvolané pandémiou. KOZ SR o.i. požaduje, aby všetci zamestnanci pracujúci v tzv. prvej línii, ktorí v dôsledku výkonu svojej práce prišli do kontaktu s človekom infikovaným COVID19 a sú následne povinní ísť do karantény či izolácie, a teda čerpať karanténne nemocenské, mali náhradu svojej mzdy vo výške 100 % svojho čistého príjmu. Vnímame to ako istú formu ocenenia zamestnancov, ktorí musia v súčasnej dobe pracovať v plnom nasadení, a sú vystavení neustálemu riziku. Rovnako súčasná epidemiologická situácia vystavuje konkrétne skupiny zamestnancov pri plnení pracovných povinností zvýšenému riziku nákazy koronavírusom a ak príde k ich nákaze, táto skutočnosť by mala mať zásadný vplyv na odškodňovanie poškodeného a na jeho nároky vyplývajúce zo systému sociálneho poistenia.
„ Napriek tomu, že rok 2020 sa navždy zapíše do dejín ako rok boja s pandémiou COVID 19, je potrebné nahlas hovoriť aj o tých pracovníkoch, ktorí prišli o život za iných pracovných okolností. V minulom roku utrpelo na Slovensku pracovné úrazy s následkom smrti až 31 zamestnancov, pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví vzniklo 57,“ uviedol pri príležitosti Medzinárodného spomienkového dňa prezident KOZ SR Marián Magdoško. „Náš cieľ je jednoznačný. Spolu so všetkými zainteresovanými sa podieľať na zamedzení vzniku pracovných úrazov a iných poškodení zdravia z práce a ochrániť to najvzácnejšie – zdravie a ľudský život,“ dodal.
