Sumár toho, čo sa dialo v legislatíve za posledný týždeň a ako vláda pripravuje a prijíma zákony pod rúškom korony v zrýchlenom konaní bez účasti odbornej verejnosti a častokrát aj bez odbornosti.
V KOZ SR mám na starosti spolu s tímom poradcov koordináciu sociálneho dialógu, prípravu stanovísk a pripomienok k pripravovaným legislatívnym zámerom vlády. Keďže sociálny dialóg a štandardný legislatívny proces už niekoľko týždňov de facto neexistuje, človek by si pomyslel, že nemáme do čoho pichnúť. Opak je pravdou. Každý deň nás prekvapí niečo nové, neštandardný proces je už pomaly štandardom, neoficiálne sa k nám dostávajú informácie o tom, čo vláda pripravuje, prípadne sa to dozvedáme z už schváleného materiálu, ktorý je publikovaný ex post.
Pritom vláda SR vo svojom programovom vyhlásení deklaruje, že svoje kroky bude koordinovať so sociálnymi partnermi, bude podporovať sociálny dialóg a posilňovať význam dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov a samotnú legislatívu pripraví po konzultácii so sociálnymi partnermi. Na príklade viacerých návrhov zákonov však vidíme, že sa tak nedeje. Za posledný týždeň nás takto nemilo prekvapilo niekoľko materiálov, ktoré sa pokúsim zhrnúť a popísať:
- Návrh zákona o niektorých opatrenia na podporu podnikateľského prostredia z dielne Ministerstva hospodárstva. Tento návrh má meniť desiatky legislatívnych noriem, pričom niekoľko z nich je v legislatívnej pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Zákonník práce, Zákon o službách zamestnanosti, Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Zákon o sociálnom poistení), čo nie je v súlade so zákonom o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Navrhované opatrenia v žiadnom prípade nesúvisia s riešením ekonomických a sociálnych dopadov pandémie. Naopak, znižujú ochranu a postavenie zamestnancov. Nie je dôvod, aby boli prijímané v skrátenom legislatívnom konaní bez možnosti pripomienkovania, odbornej konzultácie a dohovoru so sociálnymi partnermi.
No a teraz detailnejšie k niektorým zámerom navrhovaného materiálu, ktorý sa bezprostredne dotýka aj zamestnaneckého prostredia:
- Návrh zákona vypúšťa podmienku ukončenia povinnej školskej dochádzky maloletým osobám (zostáva len podmienka dovŕšenia veku 15 rokov), aby im bol umožnený lepší vstup na trh práce najmä (!) počas letných prázdnin (čo nevylučuje, že sa tak nebude diať aj počas školského roka). Čiže maloletí namiesto toho, aby sedeli v škole, budú zarábať na brigádach, pričom nemusia mať ukončenú ani povinnú školskú dochádzku. (Ak si dobre spomínam, SAS sa už dávnejšie úplne seriózne pohrávala s myšlienkou detskej práce).
- Návrh zákona vypúšťa povinnosť zamestnávateľa pri zverejňovaní ponuky zamestnania uvádzať sumu základnej zložky mzdy. Toto opatrenie je jedným z nástrojov, ktoré tlačia na rast miezd a zároveň pomáhajú zmenšovať rozdiely v odmeňovaní pre zamestnancov pracujúcich na rovnakých pozíciách. Taktiež je to dobrý nástroj na elimináciu rodových mzdových rozdielov. Ako jeho zrušenie podporí podnikateľské prostredie, nevedno.
- Ďalší zámer sa týka agentúr dočasného zamestnávania. Materiál navrhuje vypustiť, že „zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca v pracovnom pomere iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa vzniku pracovného pomeru“. Okrem zamestnávateľa môže dočasne prideliť zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi aj agentúra dočasného zamestnávania (ADZ). Veta, ktorá sa má vypustiť, sa však už nevzťahuje na ADZ. V prípade zamestnávateľa má uvedená veta v zákone svoje opodstatnenie. Ten prijíma zamestnancov do pracovného pomeru predovšetkým preto, aby plnili pracovné úlohy u neho, a nie preto, aby suploval činnosť ADZ a obratom ich prideľoval bez akýchkoľvek objektívnych dôvodov k inému zamestnávateľovi. Môže to spôsobiť, že si zamestnávatelia budú navzájom prehadzovať medzi sebou zamestnancov ako žonglovacie loptičky.
- V návrhu zákona je možnosť pre zamestnanca vybrať si medzi gastrolístkami a finančnou hotovosťou. Viem, že finančná hotovosť miesto „gastráčov“ pôsobí lákavo, ale má to svoje úskalia. O tom mám samostatný príspevok a môžete si ho prečítať TU
- Materiál navrhuje zrušenie posúdenia zdravotného rizika pre zamestnancov pracujúcich v tzv. druhej kategórii rizika, čo výrazne zníži úroveň starostlivosti a ochranu zdravia zamestnancov pracujúcich v tejto kategórii. Súčasná legislatíva zabezpečuje starostlivosť o týchto zamestnancov, keďže je u nich zaznamenávaných najviac chorôb z povolania. Zároveň sa v materiáli navrhuje aj vypustenie vedenia a uchovávania evidencie a informovanie Úradu verejného zdravotníctva o zamestnancoch vykonávajúcich prácu zaradenú do prvej a druhej kategórie rizika vrátane vypustenia pracovnej zdravotnej služby, čo je v rozpore s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, ktoré zaväzujú pokryť zdravotným dohľadom všetkých zamestnancov. Tieto návrhy svedčia o absolútnej neznalosti problematiky ochrany zdravia pri práci.
O tom, že materiál odmietame a opätovne spochybňujeme jeho prípravu, neštandardný legislatívny proces bez možnosti pripomienkovania a prerokovania so sociálnymi partnermi, sme okamžite upovedomili ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milana Krajniaka. Dostali sme prísľub, že takýto materiál z jeho strany nebude podporený. Verím, že sa nám tento návrh zákona podarilo zhatiť a neuzrie svetlo zamestnaneckého sveta!
- Zmena zákona o cestovných náhradách
Podstatnou zmenou v tomto zákone je, že cestovné náhrady sa nebudú meniť do 31. 12. 2021. Teda aj sumy stravného pri pracovných cestách, ktoré sa určujú na základe indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní, sa nebudú zvyšovať. Argumentácia ministra práce počas tlačovej konferencie po rokovaní vlády bola v tejto súvislosti tiež značne zavádzajúca, keďže hovoril o „hospodárskych výsledkoch“ určujúcich zmenu výšky cestovných náhrad a teda aj súm stravného. Nie je to tak. No myslím, že i laik môže predpokladať, že ceny jedál a nealkoholických nápojov budú v najbližšom období rásť. Už teraz ceny potravín na Slovensku (ktoré sú len čiastočným vstupom do ceny jedla v reštaurácii) patria medzi najrýchlejšie rastúce v rámci EÚ. Ak by náhodou aj nerástli, alebo sa zázračne znižovali (o čom pochybujem), sumy stravného by sa nemenili. Ak budú sumy stravného „zmrazené“ na rok a pol pri raste cien potravín, a teda aj jedál v reštauračnom stravovaní, poškodí to zamestnancov, ktorí budú ukrátení o vyšší príspevok na stravu.
To, že legislatíva opäť neprešla pripomienkovaním, nemusím už asi ani pripomínať. A to, že minister práce pred rokovaním vlády zavolal prezidentovi KOZ SR, je síce pekné gesto, ale nenahrádza sociálny dialóg a možnosť preštudovať a odborne pripomienkovať daný návrh. Preto odporúčam, aby minister tento návrh stiahol a v budúcnosti pri takýchto úmysloch poslal aspoň materiál na vyjadrenie odborárom. Dokážeme spracovať stanovisko aj obratom.
- Zmena zákona o štátnej službe
Legislatívne zmeny v štátnej službe boli opäť na vláde prijímané neštandardným spôsobom a predkladal ich minister obrany (pritom zákon je v gescii Úradu vlády SR) ako „prílepok“ k zákonu o štátnej službe profesionálnych vojakov. Od roku 2001 sa ešte nestalo, že by boli odbory pri zmenách v štátnej službe obídené a vláda s nimi nerokovala. Pritom rozsiahla novela zákona o štátnej službe bola s nami pripravovaná v priebehu minulého roka (účinná je od januára 2020), žiadúce je aj dopracovanie komplexnej koncepcie odmeňovania v štátnej správe. Tu sme opäť kritickí k spôsobu, akým vláda pristúpila k zmenám.
Neustále žiadame vládu, aby v čase mimoriadnej situácie túto nezneužívala na skrátené prijímanie zákonov, ktoré nesúvisia s pandémiou a potrebou bezodkladného riešenia krízovej situácie. Z vyššie uvedených troch príkladov ani jeden nesúvisí s koronakrízou. Všetky mali prejsť štandardným legislatívnym konaním vrátane pripomienkovania, rozporovania a prerokovania na tripartite. Je najvyšší čas, aby bol pripravený plán činnosti Hospodárskej a sociálnej rady SR vychádzajúci z Plánu legislatívnych úloh vlády. Snáď tieto „neštandardnosti“ nebudú novým štandardom politickej kultúry.
PORADIŤ SA NIE JE HANBA!