Konferencia pre mladých európskych odborárov pri príležitosti Protivojnového dňa 2019 (80. výročie invázie nacistického Nemecka do Poľska a začiatok Druhej svetovej vojny) sa konala v dňoch 30. augusta až 1. septembra 2019 v Berlíne.
Nemecká odborová konfederácia (DGB) využila tento pamätný deň a pozvala mladých odborárov z celej Európy do Berlína na diskusiu o budúcnosti Európy.
Mladí odborári zo 6 krajín EÚ, ktorí sú členovia siete CEYTUN (Sieť mladých odborárov zo strednej Európy) podporovanou Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) pracovali na možných scenároch „Európa 2050“ z odborového hľadiska. Hospodárska integrácia sa za posledných 70 rokov považovala za účinný prostriedok na dosiahnutie prosperity, mieru a bezpečnosti v Európe.
Workshop „EUROPE 2050“ sledoval preto dve hlavné otázky:
- Bude hospodárska a sociálna súdržnosť v Európe v roku 2050 silnejšia alebo slabšia v porovnaní so súčasnosťou?
- Budú odbory v EÚ v roku 2050 slabé alebo silné subjekty?
Scenár č.1 „Spolu, ale sám“
Prvá skupina koncipovala scenár Európy v roku 2050, v ktorom sociálna a hospodárska súdržnosť rastie, ale odbory majú len malý vplyv. Ďalších 30 rokov sa európske systémy sociálneho zabezpečenia neustále zbližujú s poskytovaním sociálnych služieb. Európska únia nakoniec prijala spoločnú sociálnu politiku, ktorou sa realizuje vízia sociálnej Európy. Európska únia prehĺbila politickú integráciu v mnohých ďalších oblastiach politiky a nakoniec sa zmenila na Spojené štáty európske.
Scenár č.2 „Radenie“
Druhá skupina počítala s Európou v roku 2050 vytvorenou silnými odborovými zväzmi v období rastúcej sociálnej a hospodárskej súdržnosti. Po dlhom období rastúcej nerovnosti nakoniec odbory získali vplyv a zmobilizovali veľkú väčšinu zamestnancov naprieč Európou. Vo všetkých členských štátoch EÚ môžu národné odbory premietnuť svoju kľúčovú úlohu do politického dosahu, napr. stále viac predstaviteľov odborov je menovaných za ministrov práce a členov vlády.
Scenár č.3 „Digitálny vek verzus ľudstvo“
Tretia skupina scenára sa odrazila na Európe formovanej silnými odborovými zväzmi, ktoré čelia sociálno-ekonomickému prostrediu, ktoré sa neustále oddeľuje. Hlavnými výzvami sú automatizácia a roboty, ktoré nahrádzajú najmä prácu nedostatočne vzdelaných pracovníkov.
Nadnárodné spoločnosti založené na digitálnych a technologických inováciách rastú a znižujú počet pracovných miest. Niektoré odbory sú odhodlané vyjednávať o záujmoch vysoko kvalifikovaných robotov. Iné odbory sa starajú a bojujú o neistých pracovníkov a niektoré sa dokonca zameriavajú na rastúci počet nezamestnaných. Aj keď digitalizácia zhoršuje pracovné podmienky, hlavné rozdiely nie sú medzi odborovými zväzmi a IT spoločnosťami, ale skôr medzi menšími, špecializovanými a teda celkom účinnými odborovými zväzmi, ktoré súťažia o kúsok koláča.
Scenár č.4 „Tragédia“
Štvrtá skupina trvala na tom, že Európa v roku 2050 bude konfrontovaná s narušením sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ktorému slabé odborové zväzy nedokážu zabrániť. Namiesto mobilizácie proti vysokej miere nezamestnanosti, sociálnej fragmentácii a celkovej zhoršujúcej sa životnej úrovni v Európe čoraz viac ľudí využíva pokročilé technológie na ústup do virtuálnych nehnuteľností. Je to vysoko individualizovaný svet a zdá sa, že odbory jednoducho nezapadajú do tohto znepokojujúceho obdobia.
Stretnutia sa zúčastnil aj prezident nemeckej odborovej konfederácie DGB Reiner Hoffmann, ktorý viedol diskusiu o tom, ako písať a učiť sa spoločnú históriu Európy.
Za RM KOZ SR sa zúčastnili: Adam Klúčiar (SLOVES), Kristína Staníková (SLOVES), Mária Jeleníková (SLOVES), Michaela Janechová (SLOVES), Tatiana Seňanová (OZ KOVO), Miloš Tóth (OZ KOVO), František Gajdoš (OZ KOVO), Františka Jakubíková (OZ Polícia), Barbora Belobradová (OZ PŠaV), Veronika Bujnová (OZ PŠaV), Juraj Mihaľov (OZ PŠaV), Branislav Smetanka (OZ Justicia), Miroslav Hajnoš (KOZ SR).