Medzinárodná odborová organizácia (MOK) vyhlásila aj v tomto roku 7.október za Svetový deň za dôstojnú prácu (Worl day for Decent Work). Odbory na všetkých kontinentoch organizujú rôznorodé aktivity proti prekérnym pracovným podmienkam, za zamestnanosť a odborové a zamestnanecké práva.
Ako prekérna práca sa označuje práca pri zníženej pracovnoprávnej ochrane a za nižšie mzdy. Svetový deň dôstojnej práce poukazuje aj na spôsob, ako dosiahnuť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky zamestnancov, na adekvátnu mzdu, na zosúladenie pracovného a súkromného života.
Pre pracujúcich ľudí nie je nič dôležitejšie, ako vedieť, že o ich deti a starších príbuzných bude náležite postarané. Starostlivosť, najmä o malé deti a staršie osoby, je jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví v Európe. Odhaduje sa, že v sektore starostlivosti je zamestnaných približne 8 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 5% celkovej pracovnej sily. Drvivú väčšinu opatrovateliek, až 88,2%, tvoria ženy.
Ľudia pracujúci v prvej línii starostlivosti zohrávajú zásadnú úlohu, ktorá je nevyhnutná pre blaho detí a príbuzných a umožňuje rodičom a dospelým so starými príbuznými pracovať a zarábať si na živobytie.
Starostlivá práca, ktorú vo väčšine prípadov vykonávajú ženy, je však nedostatočne platená a podceňovaná, a preto trpí nedostatkom zamestnancov.
Starostlivosť o prácu je často:
- zle platená
- fyzicky a emocionálne náročná s vysokým pracovným zaťažením
- vykonávaná za neistých podmienok, s nedostatočným školením, zlými vyhliadkami na kariéru a v niektorých extrémnych prípadoch v podmienkach podobných otroctvu.
Napriek tomu, že sú opatrovatelia často zle platení, starostlivosť je pre tých, ktorí za ňu musia platiť z vlastných vreciek, drahá. Z prieskumu v celej EÚ v roku 2015 vyplynulo, že takmer 60% ľudí malo problémy s nákladmi na starostlivosť o dieťa a 5% malo problémy s dostupnosťou starostlivosti o dieťa. Ešte viac nedostupná je starostlivosť o staršie osoby.
Ľudia v sektore starostlivosti sú zamestnaní vo verejnom a súkromnom sektore a tí, ktorí pracujú doma, sú zamestnaní priamo rodinou alebo osobou, ktorá starostlivosť potrebuje.
V systéme nie je dostatok verejných investícií. Malo by byť zaručené právo na starostlivosť, ktorú všetci v určitom okamihu svojho života potrebujeme.
„Lepší prístup k starostlivosti je nutný na zlepšenie vyhliadok mnohých pracujúcich žien, ale to by nemalo byť na úkor pracujúcich v sektore starostlivosti. Musíme zlepšiť prístup k starostlivosti v celej Európe a zároveň zlepšiť kvalitu pracovných miest v oblasti starostlivosti.“ (Esther Lynch, zástupkyňa generálneho tajomníka EOK)
Podľa EPSU, Európskej únie verejných služieb, potrebujú zdravotnícki pracovníci viac verejných investícií, aby sa zlepšila ich platová situácia, aj pracovné podmienky, aby sa zvýšil počet zamestnancov, zlepšil ich zdravotný stav a bezpečnosť, zlepšila odborná príprava a príležitosti na rozvoj kariéry.
Podľa UNI Europa, Európskej federácie pracujúcich v službách, viac ako polovica všetkých opatrovateľských pracovníkov sa až 75% svojho pracovného času nachádza v emocionálne rušivých situáciách a 1 zo 4 opatrovateľov uvádza, že potrebujú viac odbornej prípravy, aby si dobre plnili svoje povinnosti. Táto záťaž je, okrem fyzickej námahy, jedným z dôvodov, prečo je fluktuácia týchto pracovníkov v niektorých krajinách EÚ až 50 percent.
Preto UNI Europa a EPSU požadujú odvetvové kolektívne vyjednávanie pre všetkých zamestnancov v oblasti starostlivosti. Sektorové kolektívne vyjednávanie je kľúčové na zabezpečenie toho, aby pracovníci mali lepšie pracovné podmienky, ktoré majú obrovský vplyv na kvalitu služieb pre užívateľov a ich rodiny.
Podľa EFFAT, Európskej federácie odborových zväzov potravinárstva, poľnohospodárstva a cestovného ruchu, je v Európe väčšina z niekoľkých stoviek tisíc pracujúcich v domácnosti zamestnávaná v neformálnej ekonomike, z čoho plynie ohrozenie izoláciou, chudobou, obťažovaním, násilím a v niektorých prípadoch dokonca otroctvom. Niekoľko členských štátov EÚ – aj keď ich je stále príliš málo – uznáva hodnotu tvrdej a životne dôležitej práce domácich pracovníkov tým, že ich privádza do formálnej ekonomiky prostredníctvom schém dotovaných štátom, ako sú napríklad poukážky na služby.
Organizácia a posilnenie odborovej sily pracovníkov v domácnosti je však kľúčovým nástrojom na zabezpečenie dôstojnej práce v tomto odvetví.
„Osobní asistenti sú obzvlášť zraniteľní, a pritom sú väčšinou vylúčení z európskej ochrany pracovných práv,“ uviedla Esther Lynch. „Nastupujúca Európska komisia by sa tým mala zaoberať a zaviesť právny nástroj na zosúladenie všetkých príslušných smerníc EÚ s pracujúcich v domácnosti.“